NEDOSNÍVANÝ SEN

Otázka autonómie južného Slovenska je stále aktuálna

Foto TASR/MTI
Dátum 27.11.2017

Tohtoročná jeseň je na Pyrenejskom polostrove horúcejšia než obvykle. Španielom vykypel z hrnca katalánsky hnev a len s veľkými problémami držia svoju krajinu pohromade. Podobné aktivity imponujú zástupcom maďarskej menšiny na Slovensku, ktorá na seba v tejto súvislosti nikdy nezabudne upozorniť. Hoci by sa mohlo zdať, že ide len o nevinné snívanie, maďarská komunita rozhodne nedrieme. Malými krôčikmi sa posúva k autonómii v rôznych oblastiach a najnovšie jej pri tom asistuje samotná SNS.

Dve strany, jeden cieľ

Napriek tomu, že sa SMK do parlamentu nedostala, v radoch obyvateľstva žijúceho na juhu Slovenska má stále dosť priaznivcov. Od parlamentného Mosta sa odlišuje priamočiarejším maďarským nacionalizmom a v súvislosti so situáciou v Španielsku poukázala i na vlastné postavenie. Strana je presvedčená, že menšinová spoločnosť musí byť ambicióznejšia a úlohou väčšiny je vytvoriť situáciu, s ktorou sú všetci spokojní. „Spor Katalánska a Španielska, ktorý sa vyhlásením nezávislosti Katalánska dostal do ďalšej kapitoly, ukazuje, aké to je, keď väčšina nie je ochotná počúvať menšinu. Keď sa menšinovej komunite zdá, že dopláca na jednotu,“ vyhlásil predseda SMK József Menyhárt v rozhovore pre Parlamentné listy. „Naše ciele sa nezmenili: maďarská komunita na Slovensku potrebuje silnejšie zastúpenie a samosprávu. Nie odtrhnutie, ale to, aby sme vo vlastných záležitostiach rozhodovali my sami. Z dôvodu zachovania a prosperity našej komunity,“ dodal.

Jazyk, školy, kultúra

O prosperitu maďarskej komunity má Menyhárt väčšie obavy, než je potrebné. Parlamentný Most-Híd napriek svojej uhladenosti systematicky plní menšinovú agendu – 31. marca začal s inštaláciou maďarských informačných tabúľ na päťdesiatich troch železničných staniciach južného Slovenska. Matica slovenská upozornila, že obecné správy s väčšinovým zastúpením poslancov maďarských strán už teraz autonómne rozhodujú o jednostrannom etnickom smerovaní obcí a škôl. Je naozaj zarážajúce, ako izolovane žijú mnohí ľudia na južnom Slovensku, nevediac jazyk krajiny, v ktorej sa narodili, študovali, ktorej sú občanmi. Všade sú dvojjazyčné tabule, v obchodoch na južnom Slovensku vás zväčša automaticky oslovia po maďarsky. Míľovým krokom k autonómii juhu našej vlasti je i vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý nahrádza doterajší dotačný systém. O jeho založenie sa zaslúžil Most-Híd podporovaný stranami Smer-SD a SNS. Ide o prvú samostatnú, zákonom zriadenú inštitúciu v oblasti kultúry, ktorá sa sústreďuje na práva národnostných menšín. Čo bude nasledovať ďalej? Hovorí sa o zbierke zákonov v maďarskom jazyku, ale i o uzákonení maďarčiny ako regionálneho jazyka. Aj keď to dnes mnohí považujú za nonsens, netreba zabúdať na rafinovanosť, s akou vie Most-Híd pod vedením Bélu Bugára presadzovať svoje záujmy. Kto však v slovenskom parlamente presadí záujmy Slovenska? So Slovenskou národnou stranou, žiaľ, počítať nemožno.