NEMÁ KTO PRACOVAŤ

VARŠAVA 1. októbra (TASR/Extra plus) - V Maďarsku práve vrcholí zber hrozna a Sándor Font by potreboval najať na sezónne práce 30 ľudí. Problém je, že ich nemá kde vziať. Dúfal, že nájde aspoň 20 sezónnych robotníkov, nakoniec však musel byť rád, že zohnal aspoň desať ľudí, väčšinou z Rumunska. "Ideme sa pretrhnúť, aby sme našli ľudí. Je to obrovský problém," povedal pre agentúru Reuters.

Podobné problémy trápia aj ďalšie krajiny v regióne. Nielen Maďarsko, ale aj Česko a Poľsko čelia po rokoch emigrácie do západnej Európy nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Firmy z celej škály odvetví nemajú kým obsadiť voľné miesta. To ohrozuje ich ďalší rast aj rast ich ekonomík, ktorým sťažuje snahu o "dobehnutie" Západu a vyrovnanie životnej úrovne v rámci Európskej únie. Firmy v regióne tak hľadajú potenciálnych zamestnancov v susedných chudobnejších štátoch, ktoré ešte nie sú členmi EÚ.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý posilnil hranice, aby zabránil vyše miliónu prevažne moslimských utečencov putovať cez jeho krajinu na západ Európy, a dokonca vypísal na nedeľu 2. októbra referendum o európskych kvótach na prerozdelenie utečencov, namiesto toho plánuje import robotníkov z "kultúrne podobných" štátov, ako sú Ukrajina a Srbsko.

Poľsko od pádu komunizmu v roku 1989 prišlo o 2,5 milióna ľudí, ktorí odišli za prácou na Západ. Na porovnanie, z Maďarska odvtedy emigrovalo 500-tisíc a z Rumunska 3,5 milióna obyvateľov.

"Ak sa pozrieme na našu históriu, najväčšími problémami na poľskom trhu práce po roku 1989 bola vysoká nezamestnanosť a málo voľných pracovných miest," uviedol Andrzej Kubisiak, z tlačového oddelenia Work Service, najväčšej poľskej personálnej spoločnosti. "Situácia sa však zmenila. Problémom je nájsť vhodného kandidáta, nie voľné pracovné miesto," dodal.

Po rokoch stabilného hospodárskeho rastu, klesla miera nezamestnanosti v niektorých krajinách regiónu na najnižšiu úroveň v novodobej histórii. V Maďarsku napríklad dosiahla 4,9 percent a v Česku 5,3 percent a zároveň, počet voľných pracovných miest v Maďarsku stúpol na 55-tisíc a v ČR na takmer 140-tisíc.

Niektoré maďarské potravinárske firmy už vyzvali vládu, aby pomohla farmárom počas zberu úrody a rozšírila program verejných prác, pretože nezamestnaní nie sú ochotní pracovať na poliach za často minimálnu mzdu.

Maďarské firmy majú dnes dokonca problém prilákať robotníkov z rumunského regiónu, v ktorom žije početná maďarská menšina, pretože aj tí uprednostňujú lepšie platenú prácu v západnej Európe.

Ekonómovia však varujú, že v dlhodobom horizonte môže exodus kvalifikovaných ľudí na Západ a ich nahradenie menej zručnými zamestnancami ohroziť celkovú kvalitu pracovnej sily v krajine, a tým odradiť zahraničných investorov.

Nedostatok pracovnej sily má negatívny vplyv aj na schopnosť ekonomík v strednej Európe udržať si doterajší model rastu hospodárstva. Medzinárodný menový fond (MMF) v júlovej správe uviedol, že čistá emigrácia zo strednej, východnej a juhovýchodnej Európy môže v rokoch 2015 až 2030 znížiť výkon hospodárstva celého regiónu o takmer 9 percent.

Poľsko s nezamestnanosťou na úrovni 8,5 percent, ktorá je najnižšia za uplynulé štvrťstoročie, sa spolieha, že prázdne miesta vo výrobe, logistike či stavebníctve, zaplní viac ako milión robotníkov z Ukrajiny. Pripravuje nové pravidlá, ktoré im umožnia dlhší pobyt v krajine.

Veľkí zahraniční investori v Maďarsku, ako napríklad nemecká automobilka Audi, zase sponzorujú univerzity, aby prilákali ich absolventov.