NENÁVISŤ MAJITEĽOV PRAVDY

Hystéria, ktorá vypukla po druhom kole prezidentských volieb, navodila dojem, že Slovensko malo na post hlavy štátu len jedného správneho kandidáta a niekde sa musela stať chyba. Z reakcií progresívnej menšiny by sa mohlo zdať, že našu vlasť pohltil mrak temnoty a onedlho s nami bude koniec. „Keď som sa v noci zobudil a prečítal si výsledky volieb, bol som rád, že mám doma liek proti úzkosti. Mne osobne pomáha, keď takéto ťažké chvíle strávim pár hodín sám v tichu. A až potom sa viem o tom s niekým rozprávať,“ vyjadril sa pre Denník N očividne veľmi vyrovnaný psychológ Matúš Bakyta. Samozrejme, na sociálnych sieťach nechýbali obligátne vyhrážky, že po týchto voľbách sa časť národa teraz už ale fakt odsťahuje do zahraničia a slovo do bitky si neodpustili ani zmätení tínedžeri, ktorí nadávali seniorom, že im zničili budúcnosť. „Mali by ich zamknúť doma a zakázať im voliť,“ vyjadril sa istý mladík, ktorému rodičia nestihli vštepiť rešpekt k starším. Čerešničkou na torte sú firmy, ktoré zrušili spoluprácu so známymi osobnosťami len preto, že na rozdiel od väčšiny svojich kolegov z brandže sa rozhodli namiesto Ivana Korčoka verejne podporiť Petra Pellegriniho.

Ivan Korčok, ktorý je zvyknutý na hladkanie svojej osoby zo strany mainstreamových médií, nezniesol kritiku magazínu Extra plus na svoju osobu, a tak zvolal uplakanú tlačovku, ktorú venoval len nášmu časopisu. Zároveň podal na vydavateľstvo Mayer media podnet na Štátnu volebnú komisiu. „Slušnočlovek“ Ivan Korčok tak urobil z Extra plus a jej šéfredaktorky terč nielen pre mainstreamové médiá, ale aj pre jeho agresívnych podporovateľov, ktorí sa neštítili zasielať do redakcie nenávistné e-maily a listy.

Uplakané okuliare

Herci Alexander Bárta, Marek Fašiang, Henrieta Mičkovicová, Richard Stanke a, samozrejme, Magda Vášáryová – to je len malá vzorka umeleckej obce, ktorá verejne podporila Ivana Korčoka. Publicistke, dramaturgičke a herečke Kristíne Tormovej sa dokonca podaril husársky kúsok, keď z okuliarov s čiernym rámom urobila symbol Korčokovej nudnej kampane. Na sociálnej sieti sa totiž posťažovala, že jej v nemenovanej televízii zakázali dať si na kameru okuliare, pretože tým vraj robí Korčokovi podprahovú kampaň. „Najprv som si myslela, že je to sranda, ale nebola. Povedali mi, že buď budem bez okuliarov, alebo podľa všetkého skončím,“ napísala a pochválila sa aj tým, že si po tejto skúsenosti na pľaci, ako inak, poplakali. Nech je ako chce, okuliare a strašenie Pellegrinim sa stali piliermi Korčokovej uplakanej kampane. Nikomu však ani na moment nenapadlo umelcom zazlievať ich výber a rozhodnutie propagovať toho, kto je ich hodnotovému rebríčku najbližší.

Na opačnej strane

Lenže voľby nemali len jedného kandidáta, na čo podľa frustrovaných reakcií po vyhlásení výsledkov liberálna kaviareň zjavne zabudla. A keďže napriek nátlaku progresívcov nebolo povinné voliť Ivana Korčoka, väčšina Slovákov sa rozhodla pre Petra Pellegriniho. A aj jemu sa niektoré známe osobnosti rozhodli vyjadriť podporu. Boli medzi nimi napríklad tenistka Dominika Cibulková, spevák a raper Rytmus, moderátorka a influencerka Jasmina Alagič, zápasník Attila Végh či boxer Tomi Kid Kovács. Na prekvapenie nielen ich, ale aj veľkej časti slovenskej verejnosti to však neostalo bez následkov. Zápasník Attila Végh prišiel po voľbách o spoluprácu s firmou Pierre Baguette i automobilkou Renault. „Hovoria, že som športovec a nemám sa starať o politiku. Som športovec, ale som aj občan Slovenskej republiky a otec. Myslím, že mám právo povedať svoj názor. Pre mňa je Peter Pellegrini sympatický, poznám ho, vie sa vyjadrovať,“ vysvetlil Végh dôvody pre svoju voľbu. „Ľudia sa do mňa hneď púšťali. Takisto mohli zobrať telefón a nakrútiť svoj názor, nič by som im na to nepovedal, majú na to právo. Ale nemajú právo hovoriť mi, že som zapredanec a že dúfajú, že ma Karlos Vémola dobije. Som zvedavý, či sa Renault spýta aj svojich zákazníkov, koho volili pri nákupe ich výrobku, alebo im peniaze od voličov druhej strany nesmrdia,“ dodal športovec a zverejnil e-mail od zástupkyne spoločnosti Renault, ktorý dostal Véghov manažér. „Náš generálny riaditeľ ma upozornil na fakt, že naši ambasádori by mali ostať politicky neaktívni. Francúzska firma má takto nastavené pravidlá,“ uviedla s tým, že nevôľa spoločnosti Renault by sa dala ustáť. „Ale, budem úprimná, nie, keď aj náš celý tím ľudí sme na opačnej strane. My, naši najbližší, naše bubliny. Za toto sa ja neviem postaviť. Lebo z môjho pohľadu nejde o rešpekt voči inému názoru, ale o podporu strany, ktorá klame a je krivá. A toho ani ako značka nechceme byť súčasťou,“ dodala majiteľka pravdy zo spoločnosti Renault.

Extrém a segregácia

S výčitkami pre podporu Pellegriniho sa stretol aj raper Rytmus, ktorého kontaktoval redaktor Aktualít a žiadal ho vysvetliť, čo robil pred voľbami na úrade vlády. Raper mu odpovedal, že išlo o spoluprácu súvisiacu s rómskymi projektmi a ich komunikáciu zverejnil na sociálnej sieti. „Pozrite sa, čo spôsobil môj názor. Hneď ma idú lustrovať a šikanovať ako nepriateľa. Myslíte, že takto píšu všetkým hercom, influencerom a umelcom za to, že volili svojho kandidáta? Keby som volil pána Korčoka, tak by boli všetci šťastní. Čo na tom, že je demokracia a voľby pre všetkých? Treba pritakávať a vyhovieť šikanistom,“ uviedol Rytmus. Problémy neobišli ani jeho manželku Jasminu Alagič, s ktorou zrušila plánovanú spoluprácu známa značka džúsov Rauch.

Fakt je, že pokiaľ žijeme v demokracii, alebo sa na ňu aspoň hráme, o výsledku volieb bude rozhodovať väčšina a tá si v tomto prípade vybrala za prezidenta Petra Pellegriniho. Mnohí jeho voliči ho možno nepovažovali za ideálneho kandidáta, ale radšej podporili jeho než nervózneho Ivana Korčoka, ktorý nezvládol prehru a skončil v svojom typickom nesympatickom kŕči. Treba uznať, že tak ako majú občania právo rozhodnúť sa, komu odovzdajú hlas vo voľbách, majú aj firmy právo určiť si, s kým budú spolupracovať. Ale je naozaj nutné zachádzať do takýchto extrémov a segregovať sa navzájom? Peter Pellegrini nebol ideálny prezidentský kandidát, ale tým nebol ani Ivan Korčok. Ani jeden z nich však nebol za nič odsúdený, tak neodsudzujme tých, ktorí im vyjadrili podporu. Je dôležité, aby sme ako spoločnosť začali rešpektovať názor toho druhého. Nie je v poriadku, ak sme polarizovaní až tak, že hnev a nenávisť sa hromadia už aj v našich deťoch.