NEOLIBERÁLOV TREBA IZOLOVAŤ AKO EXTRÉM

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Dalo by sa  možno  špekulovať o motívoch otvorenia tejto svojráznej témy v čase príprav tzv. „Dúhového pochodu“ v Bratislave, ale som presvedčený, že takáto diskusia dnes k zmene príslušného ustanovenia Trestného zákonníka nepovedie. Paragraf 201 je totiž formulovaný vecne, zrozumiteľne a popisuje - charakterizuje trestný čin, ako taký, nezávisle od toho, aký je osobnostný profil konkrétneho páchateľa. Trest je definovaný za spáchanie konkrétneho činu, nie za to, aký (s prepáčením) „fil“ sa ho dopustil. Pedofilovi, ktorý nič zlé neurobil, žiaden nehrozí. Z objektívnej skutočnosti, že v ľudskej spoločnosti sa prirodzene objavujú aj isté sociálne anomálie však v žiadnom prípade nie je možné vyvodzovať záver, že by sa  mal štát vzdať ochrany maloletých detí pred delikventmi, zneužívajúcimi svoju fyzickú, či pozičnú prevahu na páchanie sexuálneho, či iného násilia voči nim. 

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Zločincom sa pedofil stane, ak natoľko podľahne svojej náklonnosti, že spácha trestný čin. Ale nadmerné pretriasanie tejto otázky povedie ľudí k zvýšenej tolerancii k pohlavným úchylkám a zhorší ochranu postihnutých detí a rodičov so všetkými následkami. Využívajú tu schému prípravy verejnej mienky, ktorá zvýšila toleranciu voči zločincom v mnohých iných oblastiach. Choďte sa pozrieť na súdny proces a pochopíte. Dnes poškodený zažíva pri vyšetrovaniach i na súdoch vyššie traumy než páchateľ. Že by za touto iniciatívou boli tie spoločnosti, ktoré tak vehementne poľujú na kňazov s týmito praktikami? Otázka je len zdanlivo nelogická. Nie náhodou, ale z dlhodobo zbieraných skúseností vzniklo dnešné zákonodarstvo a smerovať ho k ešte vlažnejším vzťahom k zneužívaniu detí spoločnosť poškodí.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

SME kleslo na úplne dno. Vyzval som po tejto ich obludnosti na bojkot a odmietam sa s nimi o čomkoľvek baviť. Úchylákov môžu obhajovať iba úchyláci. Je desivé, že sa nezamyslia nad detskými obeťami a namiesto toho solidarizujú s kriminálnikmi. Ale toto je logické vyústenie liberálnej ideológie – štát sa nemá starať o nič a má dať pokoj aj pedofilom, však oni sú vlastne v pohode... Najhoršie je na tom, že keď sa liberáli dostanú k moci, prevrátia všetky hodnoty naruby. Začne sa to volaním po diskusii, však o nič nejde, nie? Potom sa v médiách budú tváriť, že všetci, čo sú proti pedofílii, sú hrozne nemoderní. Úplní zápecníci. A onedlho už budeme hovoriť o ľudských právach pedofilov. A každý, kto povie opak, bude extrémista. Toto musíme zastaviť. SME by už nijaký normálny človek nemal chytiť do ruky a neoliberálov treba izolovať ako extrém.

Milan Uhrík,
poslanec NR SR, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Liberáli zo SME sa rozhodli zaútočiť na jeden z posledných všeobecne stabilných názorov spoločnosti – na jasné odsudzovanie pedofílie. Vo svojich článkoch sa pedofíliu snažia relativizovať a z pedofilov už nerobia negatívne postavy, ale „obete“, s ktorými musíme súcitiť. Ak si niekto myslel, že ťaženie liberálov sa skončí pri partnerstvách alebo manželstvách homosexuálov, tak sa mýlil. Prostredníctvom malých krokov vytrvalo a systematicky posúvajú hranicu spoločenskej tolerancie smerom k morálnemu úpadku, s jasným cieľom rozložiť spoločnosť a štát. Obhajoba zvrhlíkov, ktorí sa sexuálne ukájajú na nevinných malých deťoch, je niečo absolútne nechutné. Preto sme s kolegami podali v tejto veci trestné oznámenie a budeme robiť všetko pre to, aby sme týchto nebezpečných liberálov zastavili.

Sergej Kozlík,
podpredseda Národnej koalície (NK)

Podľa autora spomínaného článku z denníka SME pedofili nie sú zločinci. Samozrejme, pokiaľ sa nedopustili trestného činu pedofílie. Potom ani zlodeji nie sú zločinci. Dokedy niečo neukradnú. Ani vrahovia nie sú zločinci, pokiaľ niekoho nezavraždia. Treba sa im všetkým hlboko pokloniť a celospoločensky vyzdvihnúť, že síce intenzívne myslia na to, ako niekoho zavraždia, niečo ukradnú alebo zneužijú nejaké dieťa, ale že zatiaľ našli v sebe silu, alebo doposiaľ nemali príležitosť, alebo, čo je najreálnejšie, strach im nedovolil takýto ohavný skutok vykonať. Za pochvalu by stálo niečo iné – keby sa takíto ľudia sami prihlásili u psychológa alebo psychiatra a požiadali o liečenie. Tomu by som zatlieskal. Zároveň zdôrazňujem, že liečba by sa zišla aj novinárovi z denníka SME, a tiež podpredsedovi jednej parlamentnej liberálnej strany, ktorý predmetný článok pochválil.