NEPRISPÔSOBIVÍ

O rómskej problematike sa na Slovensku značne diskutuje, a to najmä bežní občania. Naopak, vládnuci politici si na ňu zvyknú spomenúť iba pred voľbami, alebo keď ich strane klesajú preferencie. Nedávno túto tému na straníckom sneme v Prešove oprášil aj premiér Róbert Fico, ktorý už v predvolebnej kampani v roku 2002 sľuboval, že zastaví zneužívanie sociálnych dávok a zníži kriminalitu v regiónoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva. Hoci je odvtedy premiérom po tretí raz, zdá sa, že staré sľuby o riešení tejto problematiky nahrádzajú sľuby nové. Skutočnosť, že táto téma prináša politické body, nepochybne svedčí o tom, že v našej spoločnosti rezonuje. Čo však vlastne vieme o Rómoch na Slovensku? Máme objektívne informácie o ich komunite? Koľko ich tu žije a v akej sociálnej situácii sa nachádzajú? Vieme, čo trápi Rómov v osadách, a naopak, čo trápi bežných ľudí, žijúcich v blízkosti rómskych osád?

Pôvodom z Indie

Pôvod Rómov treba hľadať v severozápadnej Indii. Do Európy začali prenikať niekedy v 12. storočí a prvé písomné zmienky dokladujúce ich prítomnosť na území Slovenska pochádzajú zo 14. storočia. Od 16. storočia tu žijú kontinuálne až dodnes, zväčša izolovane od majoritného obyvateľstva.

Vo vedeckej obci na Slovensku existujú dva spôsoby definície pojmu Rómovia, a to ako národnostná skupina a ako etnická skupina. Časť vedcov tvrdí, že za Róma môže byť považovaný iba ten, kto sa pri sčítaní obyvateľov sám prihlási k rómskej národnosti. Pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 ju však deklarovalo len 105 738 ľudí, čo je odhadom necelá štvrtina z celkového počtu etnických Rómov žijúcich na Slovensku.

Druhá definícia ich chápe ako etnickú skupinu, ktorej príslušníci majú typický telesný vzhľad ako pigmentácia pokožky, farba očí, farba vlasov, črty tváre a podobne. K týmto vonkajším antropologickým atribútom sa mnohokrát pripájajú aj sociálno-kultúrne ukazovatele ako materinský jazyk, spôsob bývania alebo štýl života. Príslušnosť k rómskej minorite je v tomto prípade určovaná predovšetkým na základe viditeľných telesných znakov typických pre túto etnickú skupinu. Takýmto spôsobom ich vníma aj väčšina širokej spoločnosti.

Najpočetnejšia menšina

Keďže sa väčšina Rómov pri sčítaní obyvateľov hlási k inej národnosti, k ich objektívnemu počtu sa dá dopracovať iba kvalifikovanými odhadmi. Pomocou prieskumu na úrovni obcí bol v roku 2013 zostavený Atlas rómskych komunít, odhadujúci, že na Slovensku žije 402 840 Rómov. Treba však povedať, že obce s ich nízkym počtom do tohto prieskumu neboli zaradené a nie všetkých Rómov sa v ňom podarilo zachytiť. Ich celkový počet na Slovensku preto možno odhadnúť na minimálne 450-tisíc. Ak zoberieme do úvahy, že časť Rómov sa pri sčítaní hlási k maďarskej národnosti, dospejeme k záveru, že svojím počtom už predbehli Maďarov a v súčasnosti sú tak najpočetnejšou menšinou v Slovenskej republike.

Približne 40 percent Rómov na Slovensku žije v mestách, ostatní na vidieku. Na vidieku bývajú neraz v samostatných osadách na okraji obce, v mestách zase mnohokrát koncentrovane v určitej časti mesta. Celkové priestorové rozmiestnenie rómskej minority v Slovenskej republike je nerovnomerné. Najviac ich žije na východnom Slovensku a na juhu stredného Slovenska. Z historických regiónov žije najviac Rómov na Spiši, Gemeri, ďalej tiež v Novohrade, Zemplíne a Šariši. Naopak, regióny s nízkym počtom tohto etnika sú Orava, Kysuce, stredné Považie a Turiec. Rómovia tvoria viac ako štvrtinu všetkých obyvateľov v okresoch Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok a Gelnica. Nad 20 percent Rómov majú okresy Rožňava, Spišská Nová Ves, Vranov nad Topľou a Košice-okolie.

Rôzna miera adaptácie

Na Rómov žijúcich na Slovensku sa, samozrejme, nedá pozerať ako na jednoliatu skupinu obyvateľov. Možno ich rozdeliť podľa subetnickej skupiny na Rumungrov a olašských Rómov. Viac ako 90 percent tvoria dlhodobo usadení Rómovia zvaní Rumungri. Zvyšok tvoria olašskí Rómovia, ktorí na územie Slovenska prikočovali z Balkánu koncom 19. storočia. Majú špecifický jazyk, zvyky a zväčša sú na vyššej materiálnej úrovni ako bežní Rumungri. Medzi ich typické znaky patria dlhé sukne u žien, ale aj výrazné zlaté šperky. Žijú najmä na juhu západného a stredného Slovenska.

Aj miera adaptácie Rómov do spoločnosti je rôzna. Časť sa dokázala prispôsobiť životu majoritného obyvateľstva a akceptovať bežné normy správania, preto o nich možno hovoriť ako o integrovaných. Potom je tu však aj druhá časť etnika, ktorá sa nevie, prípadne nechce adaptovať. Pre nich sa zaužívalo označenie neprispôsobiví. Práve oni sú svojím asociálnym spôsobom života tŕňom v oku majoritnej spoločnosti. Primať neprispôsobivých Rómov dodržiavať pravidlá života väčšinovej spoločnosti sa snažil už Žigmund Luxemburský, neskôr Mária Terézia, ale aj komunistickí funkcionári počas minulého režimu. Táto snaha však doposiaľ priniesla iba nepatrné výsledky.