NEPRISPÔSOBIVÍ 5

Slovensko dospelo do štádia, keď sa o problémoch v rómskych osadách taktne mlčí

Foto MARTIN ŠUVADA
Dátum 30.05.2017

S príchodom imigrantov neeurópskeho pôvodu nastávajú v štátoch západnej Európy viditeľné etnické zmeny. Badateľné sú aj v niektorých regiónoch Slovenska. Je za tým nebývalý nárast počtu Rómov, zaznamenaný už od ich prvého presnejšieho sčítania z roku 1893, ktoré ich na našom území zaevidovalo 36-tisíc. Ďalší súpis po druhej svetovej vojne ich zaregistroval už 100-tisíc. To znamená, že napriek dvom svetovým vojnám prišlo medzi rokmi 1893 až 1945 k výraznému, takmer trojnásobnému nárastu počtu Rómov. Aj od konca druhej svetovej vojny rástla rómska populácia na Slovensku nebývalou rýchlosťou, ktorá pretrváva až do dnešných čias. Po politických a spoločenských zmenách spojených s rokom 1989 bol vo väčšinovej spoločnosti zaznamenaný výrazný pokles narodených detí. V rómskych osadách sa však tento trend neprejavil vôbec, dokonca niekde sa pôrodnosť ešte zvýšila. Vidieť to aj na vekovej štruktúre obyvateľov niektorých rómskych osád, kde je podiel detí do 15 rokov vyšší ako 50 percent, pričom u ostatného obyvateľstva je trojnásobne nižší. Jednoducho sa tam rodí oveľa viac detí, čo spôsobuje, že počet a podiel Rómov v niektorých častiach Slovenska narastá naozaj rýchlym tempom. Napríklad v okrese Revúca sa medzi rokmi 1980 a 2013 zvýšil zo 14,6 percenta na 31,5 percenta. Treba dodať, že v podiele novorodencov v tomto okrese už Rómovia dávno dominujú. Revúca však s určitosťou nie je jediný okres, kde majú v novonarodenej generácii väčšinu. Vysoká miera reprodukcie tohto etnika podstatným spôsobom vplýva aj na etnickú zmenu niektorých častí Slovenska. Na Gemeri, Spiši, na Dolnom Zemplíne, v Hnileckej doline, Novohrade, v niektorých častiach Šariša, Abova či Horehronia tak vznikajú kompaktné územia, kde majú Rómovia majoritné postavenie. Dochádza tu nielen k rýchlym etnickým zmenám: keďže mimoriadne vysoká pôrodnosť je najmä v sociálne najzaostalejších rómskych osadách, prehlbujú sa problémy v daných regiónoch.

Etnická premena obcí

Vysoká pôrodnosť v rómskych komunitách rýchlo mení aj etnický charakter množstva obcí. Napríklad v roku 1980 v pätnástich z nich rómske obyvateľstvo prevažovalo, v roku 2013 to však bolo už v 134. V priebehu troch desaťročí tak získali Rómovia dominantné postavenie vo viac ako sto obciach, čo je deväťnásobný nárast. Konkrétnym príkladom môžu byť Jarovnice v sabinovskom okrese. Rómovia tam v roku 1980 tvorili zhruba polovicu obyvateľov, v súčasnosti však už predstavujú viac ako 85 percent. V miestnej osade žije vyše päťtisíc obyvateľov a aj štatistika pôrodnosti hovorí jasnou rečou. Podľa údajov obecného úradu sa v Jarovniciach v roku 2015 narodilo 207 detí, z toho 9 priamo v obci a 198 v rómskej osade. Veľa napovie aj pohľad do miestnych škôl. Tri základné školy v Jarovniciach v roku 2015 navštevovalo zhruba 1 500 detí, z ktorých približne 1 450 pochádza z rómskej osady. Z toho je zrejmé, akým smerom tu bude pokračovať demografický vývoj. Čisto rómska Lomnička má približne 2 500 obyvateľov. Pritom v roku 1980 tu žilo 645 Rómov, takže ich počet sa za tridsať rokov zvýšil štvornásobne. Takýto populačný rast prevyšuje rozvojové krajiny Afriky. Čisto hypoteticky vzaté, ak by od roku 1980 rástla celá populácia na Slovensku rovnakým tempom ako v Lomničke, tak by dnes malo vyše 19 miliónov obyvateľov. Ďalším príkladom rýchlej etnickej premeny sú Chminianske Jakubovany, kde počet Rómov v rokoch 1980 – 2013 vzrástol z 397 až na 1 760, teda štvornásobne. Ich podiel na celkovom obyvateľstve stúpol z 36 na 81 percent a obec sa stala dominantne rómskou. Podobných príkladov sa na Slovensku dá nájsť neúrekom.

Riešenie existuje

Populačná explózia v rómskych osadách má za následok aj zvyšovanie finančných nákladov v sociálnej oblasti, keďže narastá aj počet dlhodobo nezamestnaných a sociálne odkázaných osôb. Reálnu moc riešiť tento problém majú v rukách vládni politici, ktorí sa najmä v predvolebnom období často oháňajú touto témou, no po zostavení vlády sa reálne činy zväčša nedostavia. Problematika rómskych osád pritom nie je neriešiteľná, ako sa nám to snažia nahovoriť mimovládne organizácie, ktoré si na neriešenej rómskej problematike vybudovali svoje živobytie. Stačí len reálna snaha vládnucich politikov a zopár legislatívnych úprav. Napríklad populačnú explóziu by mohli zastaviť zmeny v nastavení sociálneho systému, ale uvažovať sa dá aj nad finančnou odmenou pre ženy z osád, ktoré si dajú aplikovať dlhodobú antikoncepciu s niekoľkoročným účinkom. Taktiež financie na integráciu Rómov z osád by sa nemali normatívne prideľovať na všetkých obyvateľov danej osady, ale len na tých, ktorí preukazujú aspoň nejakú snahu začleniť sa do spoločnosti a dodržiavať bežné normy správania. Zvýšenú kriminalitu v okolí rómskych osád by mohla riešiť úprava zákona o priestupkoch, zníženie hranice trestnej zodpovednosti, úpravy v rámci policajného zboru, reforma väzenského systému a podobne.

Cisárove nové šaty

Komplexné riešenie problematiky rómskych osád však brzdí aj dusivá atmosféra politickej korektnosti, ktorá sa stále viac prediera aj do akademickej sféry. Vedeckí pracovníci bočia od každej spoločensky citlivej témy, a to len preto, aby ich médiá či rôzne mimovládky neoznačili kadejakými expresívnymi nálepkami. Takéto novodobé kádrovanie je pre súčasnosť príznačné, preto aj výskum akejkoľvek etnicko-spoločenskej problematiky naráža na múr osobnej autocenzúry alebo otvoreného zastrašovania rôznymi nátlakovými skupinami.

Pomaly sa tak vyprofilovali tabuizované témy, o ktorých sa nedá otvorene diskutovať ani na akademickej pôde. Dostali sme sa tak do iracionálnej doby, keď sa spoločenské problémy riešia zatváraním očí alebo pretvárkou, podobne ako v rozprávke Cisárove nové šaty. Politicky korektná spoločnosť sa tvári, že nahý cisár má krásne šaty, no skôr či neskôr príde niekto, kto o jeho nahote povie pravdu. Je však otázne, či časť spoločnosti, roky žijúca v ilúzii o krásnych cisárových šatách, dokáže rešpektovať názor hovoriaci, že je v skutočnosti nahý. Alebo je ich vidina čarokrásnych šiat taká silná, že tých, čo tvrdia, že je cisár nahý, budú nálepkovať či vyhadzovať z práce. Aj v súčasnosti sa totiž zdá, že snaha o objektívne vedecké skúmanie rómskej problematiky sa rovná hazardovaniu s vedeckou kariérou. Slovensko tak dospelo do štádia, keď sa o problémoch naakumulovaných v rómskych osadách taktne mlčí, no hodiny na časovanej bombe veselo tikajú ďalej...