NEVIDITEĽNÍ „VEĽKÍ SVETA“ EVIDENTNE NECHCÚ MIER, LEBO SA NA ŇOM NEDÁ ZAROBIŤ

Hneď po tom, ako prvého júla prevzal od Belgicka rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ náš južný sused, rozbehol sa Viktor Orbán, ktorému nechýba odvaha, doslova „na štyri svetové strany“. Už druhého júla dorazil do Kyjeva, o tri dni nato sa ocitol v Moskve, nasledoval let do Pekingu a napokon na Floridu. Stretol sa postupne so Zelenským, Putinom, Si Ťin-pchingom i Trumpom. Plus-mínus s rozhodujúcimi figúrami na aktuálnej svetovej šachovnici.

Jeho cesta do Kyjeva, kde nebol od roku 2012 (od pádu prezidenta Viktora Janukovyča), vyvolala „nádej“, že by sa Európa mohla ešte väčšmi zjednotiť na zintenzívnení pomoci Ukrajine. Keď sa však už v piatok v ten istý týždeň stretol s Putinom v Kremli, spadli lídrom „slobodnej a demokratickej Európy“ sánky a spustila sa lavína kritiky. Veď podal ruku Putinovi, „krvilačnému ruskému vodcovi, ktorý už roky vedie vojnu na Ukrajine a ohrozuje povojnovú bezpečnostnú architektúru Európy“ a mal s ním spoločnú tlačovú konferenciu! Obaja na nej potvrdili, že stanoviská bojujúcich strán – Rusko vs. kolektívny Západ na území Ukrajiny – sú od seba veľmi vzdialené a chýba ochota k vzájomnej dohode. Orbán, cítiaci sa ako „emisár EÚ“, vyhlásil v Kremli, že „bez dialógu a diplomatických kanálov nemôžeme dosiahnuť mier“, pričom mier považuje za najdôležitejšiu úlohu počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ. Konštatoval, že „počet štátov, ktoré môžu hovoriť s oboma bojujúcimi stranami, sa zmenšuje“ a pochválil sa, že Maďarsko sa pomaly stáva jediným štátom v Európe, ktorý môže hovoriť so všetkými. Putin vyhlásil, že Orbánovu návštevu považuje za pokus o obnovenie dialógu.

Šok pre Západ

Toto spôsobilo „slepému“ Západu šok a pobúrené zostalo aj ukrajinské ministerstvo zahraničia. A aj slovenskí opoziční poslanci, v mene ktorých vykríkol Juraj Krúpa zo SaS: „Je najvyšší čas spýtať sa dôrazne Orbána, ako vážne to myslí s ďalším členstvom Maďarska v EÚ a NATO. Už niet dôvodov na odkladanie tejto otázky.“

Orbán však nedbajúc na to do tretice vyrazil už v pondelok ôsmeho júla do Pekingu. „Čína je jedinou svetovou mocnosťou, ktorá sa jasne zasadzuje o mier. To je dôležité pre Maďarsko a celú EÚ,“ zaznelo v Pekingu. Orbán uviedol, že „Čína je kľúčovou mocnosťou pri vytváraní podmienok pre mier v ruskej vojne na Ukrajine“, preto Maďarsko veľmi oceňuje jej mierovú iniciatívu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. „Okrem Ruska a Ukrajiny koniec vojny závisí od rozhodnutia troch svetových mocností – USA, EÚ a Číny,“ dodal.

Na nasledujúcom samite NATO vo Washingtone mu „dvíhal mandle“ predseda Európskej rady Charles Michel: „Bolo politickou chybou ísť do Moskvy. Za posledných desať rokov som nevidel takú ostrú reakciu 26 ďalších krajín na kroky jedného štátu, takúto žltú kartu,“ dodal Michel. My sme si však všimli, že slovenský premiér Fico oznámil, že keby mu zdravotný stav dovolil, šiel by s Orbánom. Ono to členstvo v spolku nazývanom „Európska únia“ je všelijako „domotané“. Koniec koncov, EÚ v svojom oficiálnom postoji, s ktorým Orbán – i Fico – súhlasil, odsudzuje Moskvu ako agresora a na ruský režim uvalila množstvo sankcií.

Žltá karta

A potom sa zvítal Orbán na Floride s Donaldom Trumpom, ktorého označil za „muža mieru“ s tým, že bývalý prezident v čase svojho pôsobenia v Bielom dome nezačal žiadnu vojnu. O vzťahu Trump – Orbán svedčí aj logo maďarského europredsedníctva s trumpovským heslom: Make Europe Great Again (Urobme Európu opäť skvelú). Slová maďarského ministra zahraničných vecí Szijjártóa, že Maďarsko vidí „šancu na mier“ na Ukrajine, ak sa Trump vráti, majú po pensylvánskej streľbe do Trumpovho ucha „krvavejší“ podtext.

Maďarský premiér si dovolil označiť svoje cesty za „mierovú misiu s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine“. Táto jeho iniciatíva však nemá podporu Bruselu ani Kyjeva. Chce však EÚ naozaj mier, teda ukončenie vojny na Ukrajine, keď dosluhujúci vrcholní predstavitelia EÚ okamžite oznámili, že ide o návštevy bilaterálne a Orbán na ne nedostal žiadny mandát od EÚ? Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová maďarského vodcu kára, vraj vedome budí kontroverzie v Bruseli. Eurobyrokrati trvajú na tom, že Orbán na svojich cestách za nich nehovorí, že úloha maďarského premiéra v Rade EÚ je z diplomatického hľadiska irelevantná. Jeho misie, osobitne tá do Moskvy, boli v rozpore so zmluvami EÚ, ktoré zakazujú „akékoľvek opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov únie“ – vyjadrila sa úniová právna služba. Maďarský premiér tiež porušil ustanovenie, ktoré vyzýva všetky členské štáty na vykonávanie zahraničnopolitických aktivít „v duchu lojality a vzájomnej solidarity“.

Jeden z troch najvyšších euroúradníkov, Charles Michel, hovorí o „žltej karte“. Čo teda ďalej, po žltej karte príde červená?

Pokus o nastolenie chaosu

Názory na to, aké kroky voči maďarskému predsedníctvu prijať, sa rôznia. Podľa jedného z bruselských zasvätencov táto diplomatická misia „odpadlíka“ úplne zabila maďarské predsedníctvo v EÚ. Podľa portálu Euractiv „demokratickí únioví Európania“ zvažujú viacero opatrení voči maďarskému predsedníctvu. V hre je možnosť bojkotu maďarského predsedníctva. Vylúčené nie je ani jeho predčasné ukončenie a urýchlenie začiatku poľského predsedníctva, ktoré ho má od Maďarska prevziať v januári 2025. Je málo pravdepodobné, že by mal Brusel chuť Maďarsku pre Orbánovo globálne vystupovanie okamžite klepnúť po prstoch. Existujú však mechanizmy, ako Orbánovi vziať predsedníctvo. Na posunutie dátumu začiatku nadchádzajúceho poľského predsedníctva o niekoľko mesiacov skôr by bola potrebná štvorpätinová väčšina v Európskej rade.

Zdá sa, že hoci Orbán je so svojimi plánmi politicky izolovaný, podpora jeho mierovej a alternatívnej politike rastie aj v Európe, aj v USA. Založil frakciu Patrioti pre Európu pôvodne len s Babišom a rakúskymi slobodnými. Čoskoro bolo všetko inak. Do Orbánovho bloku národných strán sa hromadne hlásia posily z ďalších krajín. Od nás ešte nie.

Ak je mierová a alternatívna politika, ktorú odvážne presadzuje Orbán, jedinou možnosťou, aby sa fukuyamovský „koniec dejín“ postavený na všeobecnom nástupe liberálnej demokracie nekonal, riziká sú pre Orbána veľké. Neviditeľní „veľkí sveta“ evidentne nechcú mier, lebo sa na ňom nedá zarobiť. Aj Fica, aj Trumpa išli zastreliť vlastne preto, že chcú mier. Václav Klaus to pomenoval jasne: „Našťastie neúspešný atentát na prezidenta Trumpa bol zúfalým pokusom uviesť do chaosu nielen Ameriku, ale i celý svet. Bol pokusom predĺžiť vojnu na Ukrajine, zvýšiť preteky v zbrojení a priblížiť nás k celosvetovému konfliktu.“ Ak naozaj platí, že ak sa pokúsite zastaviť tretiu svetovú vojnu, pokúsia sa vás zabiť, musí si aj Viktor Orbán dávať pozor. Vojna sa raz iste skončí pri rokovacom stole. Je však ešte priskoro?