NORMALIZÁCIA SITUÁCIE NA BALKÁNE
Vučič podľa srbskej televízie RTS povedal, že rozhovor s Hotim nebol jednoduchý. Dodal, že hovorili o nezvestných osobách, vnútorne vysídlených ľuďoch a ekonomike.
Zdieľať
BRUSEL 17. júla (TASR/extraplus.sk) - Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Avdullah Hoti absolvovali ďalšie kolo rokovaní o usporiadaní vzťahov medzi oboma krajinami. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP. Po nedeľnom prvom kole rokovaní prostredníctvom telemostu, ktoré viedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell spolu s osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom, sa lídri oboch krajín stretli v ich prítomnosti v Bruseli osobne. Vučič po skončení stretnutia novinárom podľa srbskej televízie RTS povedal, že rozhovor s Hotim nebol jednoduchý. Dodal, že hovorili o nezvestných osobách, vnútorne vysídlených ľuďoch a ekonomike. Srbský prezident avizoval, že rozhovory budú teraz pokračovať na technickej úrovni v stredu. Borrell vyzdvihol skutočnosť, že Vučič a Hoti rokovali už druhýkrát v priebehu týždňa, čo ocenil ako prejav ich odhodlania pokračovať v tomto procese. "Dnes očakávam konštruktívnu diskusiu, ktorá prispeje ku komplexnej normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom," uviedol Borrell pred začiatkom stretnutia.
Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom o normalizácii vzťahov sa mali uskutočniť už v júni v Bielom dome vo Washingtone. Kosovský prezident Hashim Thaci však svoju účasť na tomto stretnutí zrušil po tom, ako jeho a ďalších deviatich bývalých príslušníkov Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) obvinil haagsky Osobitný súd pre Kosovo (KSC) z vojnových zločinov spáchaných v rokoch 1998 a 1999 počas vojny so Srbskom. Svoju účasť následne odriekol aj premiér Hoti.
Vojna v Kosove si vyžiadala vyše 10.000 mŕtvych a 1641 ľudí je stále nezvestných. Konflikt sa skončil po 78-dňovom bombardovaní Srbska silami NATO. Kosovo, bývalá srbská provincia obývaná prevažne Albáncami, vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť. Jeho suverenitu uznali USA a väčšina štátov EÚ. Srbsko ani jeho spojenec Rusko k takémuto kroku nepristúpili, pričom vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sú stále napäté.
PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:
Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:
https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.
