NOVEMBROVÝ "HRDINA"

„Nálety, bomby nie sú vyvolané hmotným záujmom. Ich povaha je výlučne humanitárna.“
(Václav Havel počas bombardovania Bele-hradu vojskami NATO)

Foto 
Dátum 30.10.2015

Vyznávači ikony českej ponovembrovej politiky chrlia oheň a síru na všetkých, čo pochybujú, že Václav Havel bol svätý. Čas však podrobuje kritike všetky umelé božstvá, ktoré postavili na piedestál ich posmrtní uctievači, či už sídlia v Pchjongjangu alebo Prahe, či vzývajú Kim Čong-ila alebo Václava Havla. Rozprávači nežno-zamatových mýtov Vondra, Kocáb a Gál ešte vždy dostávajú 17. novembra priestor v médiách, ale ich bájky o slávnom undergroundovom dramatikovi už zdiskreditovalo štvrťstoročie zlodejského kapitalizmu. Historik a bývalý disident Jan Tesař nazval toto postnežné obdobie výstižným názvom „havlárna“, čosi ako psychogram spoločnosti, ktorú spravovala z Hradčian novodobá šľachta Havlových kumpánov.

Pražské orgie

Bývalý disident a prvý ponovembrový prezident si užil slávy už počas života, ako prominentný väzeň aj ako osloboditeľ s aurou humanistu. Doba potrebovala hrdinu a našla ho dávno predtým, ako sa začal rúcať starý poriadok. Celú operáciu vymodelovať z bohémskeho a nemravného dramatika symbol revolúcie riadil Pavel Tigrid, vlastným menom Pavel Schönfeld, americký občan a dôstojník CIA. Tigrid vykonával svoju úlohu spoľahlivo: vedúca skupina Charty 77 vyzbrojená kapitalistickou valutou na boj s komunistami si ho zvolila za lídra. Havel nebol hocijaký disident. Vozil sa na luxusnom Mercedese, býval vo veľkom komfortnom byte na Rašínovom nábreží a užíval si svoju usadlosť Na Hrádečku, kde usporadúval bujaré disidentské večierky. Divoké pijanské a erotické zábavy, ktoré sa konali aj neskôr, v čase Havlovho prezidentovania v dome spisovateľa Jiřího Muchu na Hradčanoch, literárne opísal jeden z účastníkov, americký spisovateľ Philip Roth v novele Pražské orgie.

Reštitúcie humanistu na českom tróne

O pozadí zamatového prevzatia moci v Československu a hviezdnej kariére dramatika by sa dali prevziať zaujímavé state zo svedectiev o tajných dohodách medzi Havlom a Rudolfom Hegenbartom, vedúcim 13. oddelenia ÚV KSČ, ako aj z materiálov chartistu Petra Cibulku a politického väzňa Jiřího Wolfa. Havlov bývalý chartistický kolega a neúprosný kritik Wolf napísal: „Celá Havlova banda dostala od neho korytá. Skutoční bojovníci proti totalite nedostali po roku 1989 nič!“ Najviac si doprial Václav Havel. Jeho rodina patrila pred vojnou k najbohatším židovským rodinám v Prahe, a tak nečudo, že oslavovaný prezident nadobudol po 17. novembri v reštitúciách miliardový majetok. Pozadie tejto reštitučnej transakcie, ktorá prelomila Benešove dekréty, je však doteraz tabu. Hoci jeho strýko Miloš Havel bol počas protektorátu ochotným spolupracovníkom Gestapa a po vojne havlovský majetok znárodnili v súlade s Benešovými dekrétmi, napriek tomu víťaz revolúcie Havel dostal v reštitúciách po svojom otcovi a strýkovi všetko, o čo si požiadal. Spievanky Veľkej nežnej na tému Pravda zvíťazí a havlovské táraniny o demokracii zostali iba páčivou kamuflážou pre plebs.