OHROZENÁ NEUTRALITA

Po tom, čo sa „zbláznili“ tradične nezávislí Fíni a Švédi, hrozí to aj Švajčiarom. Prehodnocujú neutralitu. Obávajú sa konfliktu, ale chcú aj peniaze z vývozu zbraní. A môže za to aj Rusko, „špeciálna vojenská operácia“ z februára 2022? Premyslené „myšlienkové pochody“ pôsobia na správanie ľudí a národov ako neustále kvapky vody na tvrdý kameň. Také Švédsko nebolo zapojené do vojen od konca napoleonských vojen (1814) s krátkou vojnou s Nórskom. To ho robilo jedným z najstarších neutrálnych štátov na svete. Napriek jeho obchodu so železnou rudou s nacistickým Nemeckom bolo Švédsko jedným z neutrálnych štátov v Európe aj počas druhej svetovej vojny. V 90. rokoch začalo spolupracovať s NATO, hoci nebolo jeho členom. Nejako však začať treba: zúčastnilo sa po boku NATO v bojoch v Líbyi v roku 2011. Po začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine v roku 2022 sa rozhodlo spolu s Fínskom vstúpiť do NATO. Opustiť neutralitu, vojenskú doktrínu o právne spôsobilej a nezávislej obrane, nezávisiacej od žiadnej vonkajšej podpory, a prianie zostať mimo medzinárodných konfliktov. Fínske „pronatovské“ úvahy sa začali v roku 2006, počas inaugurácie fínskeho predsedníctva EÚ. Už vtedy (šestnásť rokov pred februárom 2022!) označil fínsku neutralitu fínsky premiér Matti Vanhanen za „otáznu“. Po šestnástich rokoch bol „skutočný dôvod“ priamo na stole.

Nezasahovanie do cudzích vecí

Pripomeňme si, že neutralita je nestrannosť, nezasahovanie do cudzích vecí, nezúčastnenosť na vojnovom konflikte, v čase mieru neúčasť vo vojenských blokoch, prípadne iných medzinárodných zoskupeniach.

Po švédskom a fínskom odskoku je dnes uznaných neutrálnych štátov na svete desať. Patria medzi ne okrem Švajčiarska napríklad Írsko od roku 1939, Lichtenštajnsko už od roku 1868, keď bola rozpustená lichtenštajnská armáda, Rakúsko bolo neutrálne v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou a od roku 1955 je neutrálne doteraz, Turkménsko, ktoré v roku 1995 deklarovalo svoju trvalú neutralitu a získalo formálne uznanie od OSN, či Vatikán. Lateránske zmluvy podpísané v roku 1929 s Talianskom okrem iného uvádzali Pápežskú prísahu o večnej neutralite v medzinárodných vzťahoch a absencii v sporoch a vyjednávaniach. To robí Vatikán neutrálnym a pápežovu bezpečnosť chráni práve švajčiarska garda.

Existuje aj jedenásť štátov, ktoré sa považujú za neutrálne (napr. Mexiko, Monako od roku 1814, ale aj Srbsko, kde Národné zhromaždenie deklarovalo neutralitu v roku 2007, či Uzbekistan, ktorý politiku neutrality deklaruje od roku 2012).

Starší spomedzi nás si zrejme pamätajú na diskusie začiatkom 90. rokov minulého storočia, v čase vzniku samostatného Slovenska, o vytvorení „pásma neutrálnych štátov“ od Švajčiarska cez Rakúsko po Slovensko. Nestalo sa však tak, a len nedávno, počas Dňa Ústavy SR 1. septembra, deklarovali traja naši najvyšší ústavní činitelia opak, že „Slovensko chce byť naďalej platným členom EÚ a NATO, plne si vedomé svojich práv, chceme však byť hrdým členom týchto spoločenstiev“.

Jedinečný politický ťah

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, jeho predstavitelia sa k neutralite prihlásili po hroziacej vojne kantónov a hroziacom rozpade Švajčiarska už v 15. storočí. Kňaz Mikuláš z Flue sa začal v roku 1481 modliť a rozhádanému davu odkázal: „Nemiešajte sa do cudzích sporov – a nespájajte sa s cudzím panstvom!“ Vnútri nastal pokoj, no v septembri 1514 viedli Švajčiari poslednú vojnu s Francúzmi. Po prehratej bitke pri Marignane namiesto toho, aby sa podrobili, vymysleli jedinečný politický ťah. Štrnásteho septembra 1515 vyhlásili, že viac nebudú viesť útočné vojny a svoju expanzívnu politiku zastavujú. Vyhlásili neutralitu. V rokoch 15. a 16. storočia sa teda Švajčiarsko nerozpadlo a zachránilo sa. Neutralita ochránila Švajčiarov aj v čase reformácie a vnútorných náboženských konfliktov. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi trvalo až do 17. storočia, ale neutralita znepriatelené strany odradila, aby si na pomoc povolali sily zvonku. Šikovnou diplomaciou sa krajine podarilo vyhnúť tridsaťročnej vojne (1618 – 1648) i dvom svetovým vojnám v 20. storočí.

Desať rokov pod nadvládou Napoleona bolo jedinou výnimkou za takmer päť storočí trvajúcej neutrality. Po Napoleonovej porážke Viedenský kongres v roku 1815 obnovil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho neutralitu. Ale teraz, po piatich storočiach... údajne núti Švajčiarov zložitá bezpečnostná situácia v Európe a osobitne Putin prehodnotiť tento postoj. Je to naozaj tak, núti Švajčiarov k prehodnocovaniu postoja „bezpečnostná situácia v Európe“ alebo – peniaze?

Západné hodnoty

Dnes patrí Švajčiarsko k najvyspelejším štátom na svete a ako neutrálny štát je prirodzeným sídlom mnohých medzinárodných organizácií, aj športových. Prieskum z roku 2001 ukázal, že až 83 percent Švajčiarov je za zachovanie neutrality. Aj keď neutralita už vyzerá inak, švajčiarski vojaci sa z času na čas zapájajú do mierových misií a švajčiarski politici stále častejšie obsah neutrality spochybňujú. V správe zverejnenej koncom augusta 2024 expertná komisia dokonca švajčiarskej vláde odporučila, aby začala pracovať na spoločnej obrannej spolupráci s EÚ a NATO. Teda „finlandizácia“ a „sverigizácia“ tradičného neutrálneho štátu?

Oplatí sa prečítať si argumenty príslušnej komisie, ktorú zriadila ministerka obrany, civilnej ochrany a športu Viola Amherdová: „Komisia zaznamenáva prudké zhoršenie situácie v Európe, poznamenané mocenskou politikou, čoraz viac destabilizovanými krízovými regiónmi a predovšetkým ruskou agresívnou vojnou proti Ukrajine. Odporúčania sa preto okrem iného týkajú neutrality, medzinárodnej spolupráce, orientácie nástrojov bezpečnostnej politiky a politiky vyzbrojovania.“

Všemúdry plátok Politico prezrádza viac: „Švajčiarsko sa stále nechce zapájať do vojen, ale peniaze zo zbrojného priemyslu (...) spôsobili, že sa Švajčiari možno už čoskoro pustia do revízie svojej politiky neutrality.“ Teda peniaze. A ďalej: „Správa jasne hovorí, že Švajčiarsko je západná krajina, a preto podporuje západné hodnoty.“ Akoby „západné hodnoty“ stáli mimo „money“?

Silná podpora švajčiarskej vojenskej neutrality spôsobila, že kontroverzný dokument spustil diskusiu ešte skôr, ako bol zverejnený. Niektorí opoziční politici totiž obvinili švajčiarsku ministerku Amherdovú z toho, že do expertného tímu vymenovala prevažne nadšencov NATO a EÚ. Členmi komisie boli diplomati, vysokí predstavitelia, bývalý veliteľ švajčiarskej armády a Wolfgang Ischinger, bývalý riaditeľ Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. A tí už dobre „vedia“, čo si želá KoZa (kolektívny Západ).

Viac peňazí na zbrojenie

Všetko je to priehľadné ako „Overtonovo okno“, čo je metóda postupnej zmeny náhľadu ľudí želaným smerom. Je fakt, že v minulosti by boli súčasné kroky Švajčiarska absolútne nemysliteľné. Ale vytrvalá masáž hláv nielen Švajčiarov vlastníkmi médií (ktorí sú zároveň aj vlastníkmi zbrojoviek) prináša svoje ovocie. Teda – dokedy sa bude väčšina Švajčiarov domnievať, že neutralita je zásadným prvkom ich zahraničnej politiky? V súčasnosti ešte hrozí ministerke Amherdovej, že sa v švajčiarskom parlamente stretne s rozsiahlym odporom zo strany pacifistov a krajnej pravice. Dokedy však – ide predsa o peniaze? Pritom komisia nenavrhuje priamo vstup do NATO, ale „len“ užšiu spoluprácu napríklad prostredníctvom spoločných vojenských cvičení, ale aj zvýšenie vojenských výdavkov zo súčasných 0,76 na 1 percento HDP. Viac peňazí na zbrojenie, vyššie zisky zbrojoviek.

Neutralita totiž dlhodobo ovplyvňuje švajčiarsky zbrojný priemysel. Vývoz zbraní zo Švajčiarska klesol v minulom roku o 27 percent v porovnaní s rokom 2022. Vtedy zbrojnému priemyslu pomohol obchod s Katarom, ktorý si od Švajčiarov kúpil systémy protivzdušnej obrany pred majstrovstvami sveta vo futbale v roku 2022. No neutralita Švajčiarska mu zakazuje obchodovanie so zbraňami s krajinami vo vojne a švajčiarske zbrojovky to musia dodržiavať (na rozdiel napríklad od našich zbrojoviek). To, že Švajčiari odmietli povoliť poslanie švajčiarskej munície z nemeckých zásob do darovaných protilietadlových systémov Gepard na Ukrajine, pomohlo však nemeckej konkurencii – výrobca zbraní Rheinmetall zvýšil výrobu munície v Nemecku.

Nevedno kedy, ale zaiste už v dohľadnej dobe sa zrejme potvrdia slová Markusa Haefligera, korešpondenta denníka Tages-Anzeiger o tom, že neutralita je síce takmer súčasťou švajčiarskych génov, mnohí si však spytujú svedomie a rozmýšľajú: „Ako môžeme zostať neutrálni vo vojne na Ukrajine?“ Haefliger si je istý, že „švajčiarska neutralita bude smerovať niekam inam“, ale nie si je istý, kam presne. Uvidíme.