OPOJENÍ MOCOU

Vláda pod vedením Vladimíra Mečiara vybudovala štát na zelenej lúke od slovenskej meny, cez základné inštitúcie až po rozvoj infraštruktúry

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 28.12.2017

Dvadsaťpäť rokov v živote človeka je jedna etapa, z hľadiska histórie je štvrťstoročie len krátka epizóda. Neplatí to však v prípade slovenského národa, ktorý sa 1. januára 1993 zobudil nielen do nového roka, ale i do samostatnej Slovenskej republiky. Dnes oslavuje dvadsiate piate narodeniny. Naša vlasť počas týchto rokov zažila všetko to, čo aj človek od narodenia. V prvých mesiacoch prišli detské choroby, ktoré ustúpili medzinárodným a ekonomickým uznaním Slovenskej republiky za demokratický a zvrchovaný štát. Vláda pod vedením Vladimíra Mečiara vybudovala štát na zelenej lúke od slovenskej meny, cez základné inštitúcie až po rozvoj infraštruktúry. V školskom veku (1998) dostala mladá republika tvrdú ranu. Nastupujúci kabinet na čele s Mikulášom Dzurindom zastavil akýkoľvek rozvoj SR na domácej scéne. Prioritou sa totiž stáva integrácia do Európskej únie a NATO. Vstup do EÚ pri takom malom štáte, ako je Slovensko, možno považovať sa správny. Otázka je, za akých podmienok sme do rodiny európskych národov vstupovali. Proamerický Mikuláš Dzurinda sa nepoučil od predstaviteľov severských krajín, ktoré majú v mnohých oblastiach dohodnuté podmienky v prospech svojich občanov. „Slovenský“ premiér ich vyrokoval v prospech EÚ. Absolútne za vlastizradný krok treba považovať vstup do NATO. V období puberty (2010) skolí Slovensko viróza – Iveta Radičová. Našťastie, z nej SR po necelých dvoch rokoch opätovne vyliečil doktor Robert Fico. Vláda pod jeho vedením dala Slovákom nádej, že sa pohneme dopredu. Bolo to aj vďaka jeho vyhláseniu, že pozná štyri svetové strany. Po „osobnostiach“ typu Dzurinda a Radičová sa do vedenia republiky postavil štátnik, ktorý spĺňal všetky atribúty moderného, demokratického a suverénneho politika. Mal výborný ťah na bránku nielen v rámci EÚ ale aj smerom na východ. Stalo sa mu však to, čo aj jeho predchodcom - podľahol pocitu neohroziteľnosti. Privykol k myšlienke, že moc môže všetko. Robert Fico mal dobré úmysly, no nechal si ich vziať skupinami pôsobiacimi v pozadí Smeru-SD. Nedokázal im seknúť po krížoch, nastaviť pravidlá hry a hranice, za ktoré už jednoducho nemôžu zájsť. Dnes sa tento politik európskeho formátu dostal do slepej uličky. Dokonale ovláda politický marketing, ale nemá silu zastaviť padajúce preferencie strany, presne tak ako nedokáže dať stopku svojim niekdajším mecenášom. Rád by sa v myšlienkach vrátil späť medzi normálnych ľudí, ktorí tvrdo pracujú a vytvárajú hodnoty štátu. Každá príležitosť trvá len istý čas a ten si súčasný premiér pomaly vyčerpáva. Smer-SD nabral kurz smerom dolu, síce pomalší ako kedysi HZDS, ale o to istejší. Slovenská republika má 25. Z pohľadu mladého človeka je to vek, keď má v hlave jasno, ako ďalej. Do parlamentných volieb v roku 2020 je síce ďaleko, ale krátko na presadenie novej politickej sily, ktorá bude mať jasno v hlave a pracovať na prospech Slovenskej republiky. Čakali sme na svoj štát príliš dlho na to, aby sme ho po 25 rokoch odovzdali do rúk ľuďom, ktorí ho nechceli. 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.