OPOZIČNÉ ZEMETRASENIE

Andrej Kiska má dlhodobo podstatne bližšie k Andrejovi Dankovi či Petrovi Pellegrinimu ako k súčasnej pravici

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 02.10.2018

„Slovenskú“ pravicovú opozíciu, ktorá je dobre slúžiacim nástrojom v rukách amerických a najmä protislovenských síl, nie je za čo chváliť. Čo jej však „slúži ku cti“ je, že sa vždy dokázala v záujme vyššieho, toho ich princípu zjednotiť. Nech ide o akúkoľvek ministraničku veľakrát s ledva jedným percentom preferencií, spojí ich vidina protislovenského ťaženia v snahe zapáčiť sa donorom spoza oceánu. V spájaní sú jednoducho majstri. Počnúc Fedorom Gálom, Ivetou Radičovou cez Magdu Vášáryovú, Františka Šebeja až po novodobých bojovníkov za liberálnu diktatúru Luciu Ďuriš-Nicholsonovú, Richarda Sulíka či Igora Matoviča. Dlhodobo sa zdalo, že aj ich biely kôň sediaci v prezidentskom paláci je tiež „ich“. Posledné udalosti však nasvedčujú, že Andrej Kiska je niečo viac, a to aj napriek tomu, že má problém so zákonom. Miláčik médií je často označovaný za nádej pre slušné Slovensko. Vraj má plné zuby Bašternákov, Kočnerov, únosov, tunelovania, ale aj strašenia utečencami, ponižovania Rómov, či urážania novinárov. Po skončení prezidentského mandátu sa preto rozhodol ostať v aktívnej politike. Chystá sa prevziať moc a prinavrátiť do politiky slušných a čestných ľudí! Ostáva len dúfať, že to nebudú majitelia nebankových subjektov, podvodníci s DPH či obchodníci s pozemkami spod Vysokých Tatier.

Nečakaná nejednotnosť

Dlhodobo sa špekulovalo, že tajným esom novej pravicovej strany tváriacej sa ľavicovo – Progresívneho Slovenska (PS) bude práve Andrej Kiska. Zrejme sa tak nestane. A to môže byť pre túto stranu zničujúce, pretože napriek značnej mediálnej podpore PS neponúklo silného lídra. Ich predseda Ivan Štefunko môže byť vzdelaný aj finančne zabezpečený a pôsobiaci dojmom sociálneho cítenia, nebude mu to však stačiť. Chýba mu základný atribút – charizma a dar osloviť ženskú voličskú základňu. A pre mužského voliča nepredstavuje alfa samca, teda vzor či hrdinu, s ktorým by sa nejaký chlap chcel stotožniť. Jeho hipsterský imidž mu je nanič, pretože ten ho skôr diskvalifikuje, ako mu pomáha. Kiskovo rozhodnutie môže mať fatálne dôsledky nielen pre PS a KDH, ale najmä pre SaS, Matovičovo OĽaNO či hnutie Sme rodina. Táto nečakaná pravicová roztrieštenosť by však konečne mohla znamenať definitívny koniec v politike pre večného prezliekača politického trička Miroslava Beblavého, ktorý trpezlivo zakladá jednu stranu za druhou, alebo prebehuje z klubu do klubu, len aby si zabezpečil teplé miesto v parlamente. Záhada zatiaľ je, na ktorej kandidátke sa zasa objavia Antislováci František Šebej, Ondrej Dostál, Lucia Žitňanská a Andrej Hrnčiar, pretože strana Bélu Bugára, zdá sa, spieva svoju labutiu pieseň. A starý politický harcovník sa po takmer tridsiatich rokoch buď vyberie na politický dôchodok, alebo do prezidentského paláca. Práve k tomuto postu mu môže výrazným spôsobom pomôcť koaličný partner Smer-SD, pretože ten stále nemá svojho prezidentského kandidáta a u sociálnych demokratov sa Bugárova podpora skloňuje čoraz častejšie. Netreba podceniť, že Bugár bude prijateľným hráčom nielen pre „svojich“, ale aj pre opozíciu. Navyše posledný úder Bugárovmu Mostu môže uštedriť Zsolt Simon. Na politickej šachovnici totiž pribudne práve jeho nová národnostná strana Maďarské fórum. Zsolt Simon po vzniku súčasnej koalície v roku 2016 z Mosta-Híd odišiel. Nevylúčil, že má záujem o vstup Andreja Kisku do svojej novej politickej strany. To by síce pomohlo Maďarskému fóru, ale určite nie Kiskovi, pretože potenciál strany na národnostnom princípe je príliš obmedzený na to, aby sa s ním budúci „líder“ opozície uspokojil.

Znepokojení lídri

Napriek tomu, že súčasný prezident stranu nezaložil, lebo mu to jeho mandát nedovoľuje a voliči nepoznajú orientáciu tejto hypotetickej strany, jej členov, smerovanie a už vôbec nie program a financovanie, mu prieskum agentúry Focus, ktorý vyrobili pre konzervatívny denník Postoj, nameral možnú podporu až 25 percent. Toto číslo azda len ukazuje potenciál strany, ale určite nie reálne percentá, ktoré by mohla Kiskova strana získať v parlamentných voľbách, a to aj s ohľadom na množstvo pravicových strán. Priateľská idylka v doteraz jednotnej opozícii sa Kiskovým rozhodnutím definitívne končí. Značnú nevôľu z jeho rozhodnutia prejavili opoziční lídri Richard Sulík, ale aj mimoparlamentný predseda KDH Alojz Hlina. V Progresívnom Slovensku postupne opadá niekdajšie nadšenie z Kiskovho oznámenia, že v politike nekončí. Ten im totiž jeho rozhodnutím založiť nový politický subjekt vytrel zrak. Dokonca líder PS Ivan Štefunko hovorí, že je príliš zavčasu hovoriť o nejakom zlučovaní či nebodaj o povolebnej spolupráci. Zdá sa, že najmenej nervózny ostal Igor Matovič, ktorý tvrdí, „že nový subjekt im nemôže odobrať voličov, pretože Kiskova ambícia založiť veľký projekt postupne vyprcháva“. Označil to za ďalšiu procházkovčinu, ktorá preberie voličov a ľudí ostatným opozičným stranám, utopí KDH, SMK a výsledok bude podľa Matoviča taký, že bude naďalej vládnuť Fico s Dankom. Predseda Sme rodina Boris Kollár sa straty voličov vôbec neobáva. Ťažko to však podľa neho poškodí práve OĽaNO, KDH a Most-Híd. Ak tieto strany zásadne nezmenia politiku, skončia pred bránami NR SR. Podľa vyjadrení Alojza Hlinu sa dá dedukovať, že ho premohol strach z nového pravicového subjektu, pretože odporučil súčasnej hlave štátu, aby začala písať knižky, chodiť po školách a ak sa chce vrátiť do politiky, mala by ukázať, že sa v prezidentskej funkcii aj niečo naučila.

Naopak, hlavu v smútku nemusí mať zo vzniku novej pravicovej strany Smer-SD či SNS. Zrazu nejednotná opozícia má obavy, že Andrej Kiska s jeho partajou im znemožní zostaviť vládu. A ich znepokojenie je možno namieste, pretože Andrej Kiska má dlhodobo podstatne bližšie k Andrejovi Dankovi či Petrovi Pellegrinimu ako k dnešnej pravici. Navyše líder SNS netají svoj obdiv a uznanie k súčasnej hlave štátu. Azda preto, že sú z jednej stajne, slúžiacej nadnárodným záujmom, ale rozhodne nie slovenskému národu.