ORBÁNOVA DRUHÁ TVÁR

Blížiace sa parlamentné voľby vyplavujú na povrch kauzy a kauzičky. Aj o procese predvolebného spájania sa strán a straničiek. Našťastie sa nedarilo nielen etnicky slovenským stranám – s výnimkou spojenia piatich subjektov pod strechou kotlebovcov, ale ani stranám maďarskej menšiny.

Pritom ešte v polovici októbra to vyzeralo tak, že Most-Híd a SMK pôjdu do volieb spolu, že našli spoločnú reč. Dohodli sa, že vytvoria spoločnú predvolebnú stranu, do ktorej vstúpia členovia oboch strán. To sa však napokon nestalo, lebo... Republikové predsedníctvo SMK sa „pre zmenenú politickú situáciu“ rozhodlo dohodu neprijať. Béla jednoducho dostal od SMK košom.

Za „zmenenou politickou situáciou“ bol vlastne „nezmenený“ postoj predsedu „domovskej“ vlády Maďarov Viktora Orbána. Podľa médií ide o šok, a vec sa prevalila po tom, čo sa maďarskej hekerskej skupine Liga spravodlivosti podarilo napadnúť stránku Fideszu a unikol mail, ktorý písal Gábor Kubatov, člen Fideszu, Péterovi Őrymu, starostovi Štvrtka na Ostrove, zároveň funkcionárovi SMK: „Predseda (rozumej Orbán) je veľmi nahnevaný. A úprimne, ani ja vám nerozumiem. Čo je to celé medzi SMK a Mostom-Híd? Prečo táto celá veľká vzbura? Myslel som si, že ste už navždy ukončili spoluprácu s týmito zradcami. Azda vám nestačili peniaze a energia, ktorú sme do vás investovali? Vieš, že doteraz ste vždy dostali všetku možnú finančnú pomoc a aj naďalej to tak ostane.“

Koketovanie s bugárovcami

Promost-hídny denník Új Szó uverejnil vyjadrenie Őryho-úra, že taký mail nedostal a že je na ňom „toľko pravdy ako na informácii, že nad Riom de Janeiro sa zhromaždili ufóni“. To však, že pred minulými voľbami prišli na účet SMK od orbánovcov tri milióny eur, nespochybnil. Keďže to nestačilo, žeby esemkári koketovaním so „zradnými“ bugárovcami chceli, aby Viktor siahol hlbšie do vrecka? To by asi nemal byť problém. Alebo žeby bolo v záujme Orbána, aby nemali slovenskí Maďari svoje priame zastúpenie v NR SR?

Napokon Béla všetko potvrdil: „Predseda maďarského parlamentu László Kövér (Fidesz) hovoril otvorene, že Most-Híd s Bugárom na čele sú zradcami maďarského národa. Orbán v Dunajskej Strede hlásal, že treba vytiahnuť spod nechtu triesku v tvare Mostu-Híd. To, že Fidesz dotuje SMK, je podľa mňa úplne jednoznačné, hoci to nemusí byť napriamo.“ A ešte svojsky doložil, že „dotyčný“ e-mail je pre neho irelevantný, s ohľadom na to, čo „som vám už povedal.“ Zaujímavé, pre Maďarov je Béla zradca, pre nás vhodný koaličný partner.

O tom, že záujmy Maďarov žijúcich „v krajinách Karpatského oblúka“ by mali presadzovať čisto maďarské strany, Orbán otvorene hovoril aj na XVIII. plenárnom zasadnutí Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti 15. novembra 2019. Maďarsko-maďarská konferencia slúži od roku 1999 na konzultácie maďarskej vlády s organizáciami zahraničných Maďarov. (My také „dačo“ nemáme, náš Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je len na delenie neveľkej sumy peňazí.)

Etnocentrická politika

Pokiaľ ide o Orbána, na jednej strane chvályhodne bráni Európu pred migrantmi, bráni aj kresťanov, koncom novembra vystúpil na 2. medzinárodnej konferencii v Budapešti o prenasledovaní kresťanov, čo zrejme liberálom typu Pétera Hunčíka, bývalého Havlovho poradcu, nie je po srsti. Hunčík o sebe napísal, že on, „menšinový Maďar, bol veľmi hrdý na svoju maďarskosť“ až do čias Orbána, ktorého politika je „tvrdo etnocentrická“. Kritizuje Orbána, že sa vyjadruje „tak, akoby v Maďarsku okrem Maďarov iné národnosti ani nežili. Je možné, že jeho vláda si myslí, že každý, kto žije v Maďarsku, je bez výnimky Maďar... no ako potom máme vnímať maďarskú menšinu žijúcu v zahraničí? Podľa tejto logiky sme všetci Slováci?“ No to by teda bola hrôza!

Prekáža Hunčíkovi, že Orbán nepodporuje iba SMK, ale aj šport? Že investuje do maďarského futbalu v Rumunsku, Srbsku, ale aj na Slovensku tri miliardy forintov (približne desať miliónov eur)? Že tri milióny eur poslal na výstavbu futbalovej akadémie pre mládež DAC Dunajská Streda, ktorého majiteľom je Oszkár Világi, predseda predstavenstva Slovnaftu, patriaceho maďarskému MOL-u? Že v júni 2017 poslal nečakane 5,9 milióna eur futbalovému klubu Komárno, ktorý práve vtedy postúpil do druhej slovenskej ligy a jeho účasť v druhej lige bola ohrozená? Neveríme, že by Hunčíkovi prekážali Orbánove milióny tečúce na Slovensko, možno iba ich smerovanie mimo neho. 

Nerozumieme, prečo o dotácii pre komárňanský klub nevedeli na ministerstve školstva, pod ktoré spadajú športové zväzy, a keď sa to dozvedeli, prečo medzi nimi a maďarským futbalovým zväzom neprebehli nijaké rokovania? Je to, čo robia Maďari pre „naše“ úrady, natoľko nevídané, že sa nestačia čudovať? Ako uviedla hovorkyňa, „ministerstvo školstva doteraz nikdy neposkytlo peniaze na športovú infraštruktúru v zahraničí“. Prečo nenapodobnia to, čo sa deje v Maďarsku, kde majú zákon o finančnej pomoci pre etnicky maďarských športovcov v zahraničí?

Nadácie a fondy

Ale otázok je viac: ako a či vôbec sú „naše“ orgány informované o rôznych nadáciách a fondoch z Maďarska, ktoré „fedrujú“ školy s vyučovacím jazykom maďarským na našom juhu? Ako reagujú na porušovanie jazykového zákona, keď na volebných plagátoch je slovenský preklad maďarských textov nečitateľne malý? Rešpektuje sa vôbec zákon o 20 či 15 percentách menšinových obyvateľov potrebných na dvojjazyčnosť? Trápi kompetentných, prečo sa Slováci z Vojvodiny hlásia sa Maďarov, aby sa mohli ľahšie stať občanmi EÚ?

Máme asi veľmi naivné orgány, keď si stále myslia, že Orbán podporuje len dunajskostredský a komárňanský futbal. Orbán má záujem miešať sa do vnútroštátnej politiky, čo možno považovať za škandál. Túto Orbánovu druhú tvár by mal riešiť rezort diplomacie. Posledné stanovisko šéfa rezortu k problémom v slovensko-maďarských vzťahoch sme však našli s dátumom 29. máj 2009. Slovensko vtedy popudilo Orbánovo vyjadrenie v kampani pred eurovoľbami, že poslanci europarlamentu maďarskej národnosti v ňom budú zastupovať záujmy všetkých Maďarov. Dnešný minister zahraničných vecí v demisii Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil, že takéto aktivity nemôžu zostať bez reakcie. A dodal, že na to by sa mal ozvať každý slovenský občan, pretože ak nie, „potom súhlasí s tým, že sme nejaké odtrhnuté územie“. A on sa vtedy necítil byť občanom odtrhnutého územia.

To už aby sme sa tešili na 4. jún 2020, na sté výročie stanovenia hraníc Slovenska s Maďarskom. Vtedy dvaja maďarskí predstavitelia s obrovskou nevôľou, ktorú hlasne dávali najavo, podpísali Trianonskú mierovú dohodu. V ten deň Maďari smútia, je u nich Dňom spolupatričnosti. A u nás? Nič, žiadny pamätný deň, hoci bez 4. júna 1920 by bol 30. október 1918 iba prázdnym gestom.