OTÁZKA KRYMU JE PRE PUTINA UZAVRETÁ

Jurij Hempel: Ukrajinské plavidlá prechádzajú Kerčským prielivom a napriek tomu Ukrajina vydáva nepravdivé vyhlásenia

Foto ARCHÍV
Dátum 28.11.2019

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Estónska, Litvy a Švédska vyzvali Rusko, aby splnilo svoje medzinárodné záväzky poskytnutím neobmedzeného prístupu k ukrajinským prístavom v Azovskom mori a slobody plavby. Ministri zahraničných vecí tiež vyjadrili podporu suverenite, územnej celistvosti, jednote a nezávislosti Ukrajiny.

Na túto výzvu zareagoval pre agentúru Ria Novosti predseda výboru pre verejnú diplomaciu a medzietnické vzťahy Krymského parlamentu Jurij Hempel. „Rusko dodržiava medzinárodné právo v Kerčskom prielive a ruské právo v Azovskom mori. Plavba v Kerčskom prielive, na ktorú sa vzťahuje iba suverenita Ruska sa deje striktne podľa všeobecne uznávaných medzinárodných pravidiel pre lodnú dopravu, nikto nebráni prechodu ukrajinských plavidiel a lodí“ povedal Hempel. Podľa neho môžu cudzie lode vrátane tých, ktoré sa plavia pod vlajkou Ukrajiny, prejsť úžinou pod podmienkou skorého predloženia žiadosti. „Ukrajinské plavidlá prechádzajú prielivom a na Ukrajine sú si toho dobre vedomé, preto sa im oplatí vysielať nepravdivé úvahy a vyhlásenia," skonštatoval Hempel. Medzinárodné právne postavenie Azovského mora je určené dohodou medzi Ruskom a Ukrajinou o spolupráci pri využívaní Azovského mora a Kerčskym prielivom, ktorú obe strany ratifikovali v roku 2004.

Podľa dokumentu je Azovské more klasifikované ako vnútrozemská voda v Rusku a na Ukrajine. V roku 2012 bola podpísaná aj dohoda o opatreniach na zaistenie bezpečnosti plavby v Azovskom mori a Kerčskom prielive. Stav vnútrozemských vôd vylučuje vstup zahraničných vojnových lodí bez súhlasu krajín, do ktorých patria.

Krym sa stal ruským regiónom po referende, ktoré sa konalo v marci 2014, v ktorom drvivá väčšina voličov Krymskej republiky a Sevastopoľu hlasovala za vstup do Ruskej federácie. Krymské úrady usporiadali referendum po štátnom prevrate na Ukrajine vo februári 2014. Ukrajina stále považuje Krym za svoje, ale dočasne okupované územie. Ruské vedenie opakovane uviedlo, že obyvatelia Krymu demokraticky hlasovali v súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, aby sa znovu stretli s Ruskom. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina je otázka Krymu „úplne uzavretá“.