OVPLYVŇOVALI OSUDY SR

Prehľad osobností slovenskej politickej scény

Foto archív
Dátum 02.01.2017

Vladimír Mečiar - stál pri vyhlásení zvrchovanosti a prijatí Ústavy SR, v roku 1992 dohodol s Václavom Klausom rozdelenie ČSFR, ako prvý premiér samostatnej SR riadil vznik jeho nových inštitúcií, s krátkou prestávkou stál na čele vlády do roku 1998

Ivan Gašparovič - pod jeho vedením SNR vyhlásila zvrchovanosť SR a prijala Ústavu SR, na ktorej tvorbe sa podieľal, v rokoch 1992 - 1998 bol predsedom parlamentu, od roku 2004 prezident SR

Michal Kováč - podporil iniciatívu Za zvrchované Slovensko, ako predseda FZ ČSFR hlasoval za zánik federácie, stal sa prvým prezidentom druhej SR, neskôr svojím pôsobením destabilizoval vnútropolitickú situáciu

Rudolf Schuster - SNR pod jeho vedením zmenila názov SSR na SR a zaviedla nové štátne symboly, od roku 1999 bol prvým prezidentom SR zvoleným občanmi

Ján Čarnogurský - ako podpredseda federálnej vlády i slovenský premiér spochybňoval schopnosť existencie nezávislého Slovenska, KDH pod jeho vedením nepodporilo zvrchovanosť ani ústavu

Kardinál Ján Chryzostom Korec, arcibiskup Ján Sokol - obaja duchovní predstavitelia verejne podporovali slovenskú štátnosť pred rokom 1993 i po ňom

Augustín Marián Húska - ako podpredseda SNR a HZDS sa aktívne zúčastňoval na slovensko-českých rokovaniach o budúcom štátoprávnom usporiadaní

František Mikloško - druhý ponovembrový predseda SNR, bojoval proti snahám o zvrchovanosť SR, po voľbách 1992 hlasoval proti zvrchovanosti a Ústave SR

Jozef Markuš - ako predseda Matice slovenskej sa začiatkom 90. rokov aktívne zapájal do štátotvorného pohybu, v posledných rokoch ním vedená MS stagnuje

Víťazoslav Moric - prvý predseda obnovenej SNS, v prvej polovici 90. rokov jeden z najpopulárnejších proslovenských politikov, od začiatku presadzoval úplnú štátnu samostatnosť Slovenska

Marta Podhradská - neskoršia poslankyňa HZDS začiatkom
90. rokov bojovala za štátnu suverenitu SR, za prijatie jazykového zákona držala hladovku

Eva Kristinová - organizátorka a moderátorka matičných zhromaždení na podporu slovenčiny a samostatného Slovenska

Jozef Prokeš - v 90. rokoch predseda SNS, ako podpredseda druhej Mečiarovej vlády sa podieľal na budovaní nového štátu

Dušan Slobodník - presvedčený bojovník za nezávislú SR, signatár iniciatívy Za zvrchované Slovensko, minister kultúry a školstva prvej vlády samostatnej republiky, ako šéf Zahraničného výboru NR SR obhajoval nový štát na medzinárodných fórach, pronárodný spisovateľ, publicista

Roman Hofbauer - výrazná postava národného pohybu, signatár iniciatívy Za zvrchované Slovensko, vo FZ ČSFR hlasoval za rozdelenie federácie, prvý minister dopravy a spojov nezávislej SR, známy proslovenský publicista

Milan Kňažko - signatár iniciatívy Za zvrchované Slovensko, prvý minister zahraničia SR, po roztržke s V. Mečiarom odišiel do opozície

Jerguš Ferko - signatár iniciatívy Za zvrchované Slovensko, významný pronárodný publicista a novinár, založil denník Koridor, mediálne podporujúci vznik SR, ktorý po vzniku SR paradoxne zanikol, pretože vláda ho finančne nepodporila, autor kníh o slovenskom národnom pohybe a maďarskej iredente

Ján Smolec - pronárodný publicista, ako poslanec FZ ČSFR hlasoval za ukončenie federácie, bol poslancom NR SR, šéfredaktorom denníka Slovenská REPUBLIKA, predsedom Združenia slovenských novinárov

Milan Čič - prvý predseda Ústavného súdu SR

Roman Zelenay - podpredseda FZ ČSFR, kde hlasoval za rozdelenie Česko-Slovenska, podpredseda prvej vlády samostatnej SR

Vladimír Mináč - bývalý predseda Matice slovenskej, jeden z duchovných otcov slovenskej samostatnosti

Július Binder - staviteľ VD Gabčíkovo, napriek váhavému prístupu vlády odvážne prevzal zodpovednosť za prehradenie Dunaja

Viliam Hornáček - signatár iniciatívy Za zvrchované Slovensko, založil spoločnosť slovenskej inteligencie Korene a Stálu konferenciu slovenskej inteligencie Slovakia plus, bol poslancom NR SR

Marián Tkáč - ako viceguvernér poverený riadením NBS v roku 1993 úspešne zrealizoval prechod na novú slovenskú menu

Sergej Kozlík - ako podpredseda vlády pre ekonomiku a minister financií ovplyvňoval ekonomický vývoj nového štátu, dnes poslanec Európskeho parlamentu

Ján Cuper, Peter Brňák - signatári iniciatívy Za zvrchované Slovensko, poprední spoluautori Ústavy SR, dlhoroční poslanci NR SR

Katarína Tóthová - vo funkcii podpredsedníčky vlády pre legislatívu riadila rozsiahlu aproximáciu právnych noriem SR

Gustáv Krajči - ako minister vnútra uviedol do praxe nové územnosprávne členenie SR

Peter Weiss - v prvej polovici 90. rokov šéf SDĽ, jeho strana podporila zvrchovanosť i Ústavu SR, neskôr sa pod jeho vedením zapojila do deštrukčnej opozičnej politiky

Ján Ducký - ako minister Mečiarových vlád sa zaslúžil o budovanie slovenského hospodárstva, v období jeho šéfovania v SPP prebehla u nás významná vlna plynofikácie, jeho násilná smrť bola prvou vraždou politika v SR

Ivan Lexa - v rokoch 1994-1998 vybudoval modernú spravodajskú službu nového štátu, po roku 1998 sa stal hlavným terčom politického revanšizmu

Pavol Rusko - založil súkromnú TV Markíza s americkou majetkovou účasťou, ktorá mediálnymi manipuláciami a protislovenskou propagandou v roku 1998 prispela k pádu vlády zakladateľov SR

Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš - nesú zodpovednosť za „bazárový" výpredaj strategického majetku štátu do zahraničia, za ich vlády vstúpila SR do NATO a EÚ, v dôsledku povolenia letov amerických bombardérov cez vzdušný priestor SR bez súhlasu NR SR sú spoluzodpovední za tisíce civilných obetí počas agresie v roku 1999 v Juhoslávii, neskôr vtiahli Slovensko do vojny proti Afganistanu a Iraku, umožnili spoluvládnutie šovinistickej SMK

Anna Malíková - ako šéfka SNS prezentovala populárnu opozičnú politiku proti Dzurinovej vláde, na konci volebného obdobia jej popularitu pochovali nezmyselné spory s J. Slotom

Ján Slota - najdlhšie pôsobiaci predseda SNS vo funkcii, v posledných rokoch jeden z najvýraznejších politikov, SNS je za jeho vedenia druhý raz členom vládnej koalície

Robert Fico - v roku 1992 hlasoval v SNR za deklaráciu o zvrchovanosti aj za Ústavu SR, po roku 1999 sa ako šéf strany Smer stal lídrom opozície a tvrdým kritikom dvoch Dzurindových vlád, od roku 2006 predseda vlády SR, presadzujúci suverénnu slovenskú politiku doma i v zahraničí