PAMÄŤ VODY

Všetky formy života na Zemi vznikli vo vode a sú od nej existenčne závislé. Keď vedci hľadajú na vzdialených planétach podmienky na život či nové formy života, hľadajú v prvom rade vodu. 

Už prvé slová v Biblii hovoria o vode a rovnako ju v prvom rade spomínajú pasáže o vzniku sveta a človeka. Podľa Koránu voda prijala účasť božej vôle. Mnohé náboženstvá pri obradoch používajú vodu, ku ktorej upriamili modlitbu.

Voda stále prekvapuje vedcov svojimi vlastnosťami aj množstvom svojich, ešte neodhalených tajomstiev. Vzhľadom na klimatické zmeny a znečistenie sa však stáva čoraz vzácnejšou strategickou surovinou.

Obdivuhodná látka

Vďaka každodennej skúsenosti považujeme vlastnosti vody za samozrejmé. V porovnaní s inými látkami má však celkom výnimočné chemické a najmä fyzikálne vlastnosti. Vedci registrujú až 66 anomálií vody. 

Látky s ťažšími molekulami ako napríklad oxid uhličitý, dusík či molekulový kyslík sú za bežných podmienok v plynnom stave, no voda s ľahšou molekulou je prekvapujúco kvapalná. Nijaká iná látka sa v prírodných podmienkach nevyskytuje v troch skupenstvách.

U bežných látok poklesom teploty rastie hustota, pri vode to však platí len pri ochladzovaní do 3,95° Celzia. Ďalším ochladzovaním voda zväčšuje objem, pričom chladnejšia stúpa nahor, kde zmrzne. Ľahší ľad tak pláva na hladine, čo umožňuje prežitie mnohých vodných organizmov.

Voda má výnimočne vysokú mernú tepelnú kapacitu, čiže oproti iným látkam potrebuje viac energie na zmenu teploty. Vďaka tomu si mohutné morské prúdy uchovajú teplo a podobne sa ani organizmy ľahko neprehrievajú či nepodchladia.

Preto voda v oceánoch a jazerách reguluje teplotu na Zemi a robí ju vhodnou pre život. Aj skupenské teplo, ktoré je potrebné odobrať či pridať pri zmene vody na ľad či paru, je trikrát vyššie ako u väčšiny látok.

Voda má aj výnimočne veľké povrchové napätie, takže tvorí veľké kvapky, po jej hladine sa môžu pohybovať niektoré druhy hmyzu a v tenkých kapilárach vysokých stromov vie voda stúpať do obrovských výšok. Silu tlaku vody pri zväčšovaní objemu ľadu či vlhkého dreva ľudia využívali pri lámaní skál.

Vďaka chemickým vlastnostiam je univerzálnym rozpúšťadlom pre mnoho látok vrátane plynov. Molekula H2O je najznámejšou molekulou na svete, pričom práve z jej vlastností vyplývajú tieto pre život mimoriadne priaznivé anomálie vody.

Kľúč k životu

V molekule vody zvierajú dva atómy vodíka, napojené na atóm kyslíka, uhol približne 105 stupňov, takže molekula má tvar písmena V a je polarizovaná. Preto sa jednotlivé molekuly vody vedia navzájom priťahovať a spájať do rôznych štruktúr vodíkovou väzbou, čo má za následok spomínané anomálie, ako aj mnohé prekvapujúce vlastnosti vody.

Za určitých podmienok molekuly vytvárajú priestorové špirálové štruktúry, podobné štruktúre DNA a aminokyselín, takže existuje predpoklad, že práve štruktúra vody formovala základné kamene života. Voda je základom tiel organizmov aj metabolizmu a podľa jej jedinečných vlastností funguje veľa životných procesov vo svete rastlín aj zvierat.

Ľudské telo obsahuje v závislosti od veku 70 až 90 percent vody, mozog ešte viac. Dospelý človek za deň prijme pitím tekutín a jedením približne 2,5 litra vody. 

Podľa posledných výskumov kryštálov zirkónu z najstarších hornín bola kvapalná voda na Zemi už v jej ranom štádiu vývoja pred 4,2 miliardy rokov, takže rovnako starý môže byť aj život na našej planéte.

Tajomný fenomén

V poslednom čase sa sústreďuje veľká pozornosť vedcov na štruktúru vody a schopnosti jej molekúl vytvárať rôzne priestorové zhluky. Podľa niektorých autorov sú tieto zhluky schopné obaliť molekuly iných látok, vytvoriť odtlačok ich tvaru a dokonca prijať a ďalej vo vode šíriť tieto informácie, ako aj vibrácie iných molekúl.

Podľa iných však zhluky trvajú len zlomky sekúnd, a preto si informáciu nemôžu uchovať. Fenoménu pamäte vody sa venovala séria článkov vo vedeckom časopise Nature, zatiaľ sa však nepotvrdil.

Existujú štúdie porovnávajúce tvary kryštálov ľadu z vody, do ktorej bola vložená informácia ponorením listu rastliny, vystavením určitému žánru hudby či dokonca pôsobeniu myšlienok. 

Tvary prekvapujúco vykazovali značnú rôznorodosť, mieru symetrie či usporiadanosti v závislosti od informácie, no mechanizmus nebol jednoznačne vysvetlený.

Podobné štúdie sledujú aj obrazce, ktoré na skle ostávajú po vyparení kvapky vody s určitou informáciou. Pamäť vody by mohla vysvetliť účinok homeopatických liekov, keďže niektoré pri svojom zriedení nemôžu ani štatisticky obsahovať čo len jedinú molekulu účinnej látky.

Aj keď nie je pamäť vody dokázaná, existujú vynálezy, ktoré dokázateľne menia vlastnosti vody bez merateľnej zmeny chemického zloženia či štruktúry. Upravená štruktúrovaná voda však zabezpečí normovú čistotu bazénov pri výrazne nižších dávkach chemikálií či výrazne nižšiu spotrebu vody pri vyššej kvalite pečiva.

Aj preto sú tieto zatiaľ nevysvetlené fenomény pod drobnohľadom vedcov. Skepticizmus tu nie je namieste najmä vzhľadom na fakt, že voda je výnimočnou, stále málo preskúmanou látkou a zároveň základom pre všetky komplexné biologicko-informačné procesy života.

Klimatická neistota

Aj keď je voda najrozšírenejšou látkou na Zemi, vo svojej čistej podobe je vzácna. Zo všetkej vody na planéte tvorí sladká voda len tri percentá, z toho viac ako dve tretiny obsahujú ľadovce, takmer tretinu podzemná voda a len 0,3 percenta sladkej vody tvorí voda povrchová.

Z tohto množstva tvoria až 87 percent jazerá, 11 percent močiare a len 2 percentá rieky. Kvalitná čistá voda je pritom pre veľkú časť ľudstva vzácnosťou. V posledných desaťročiach prebiehajú na Zemi výrazné klimatické zmeny.

Bez ohľadu na spory, či ide o prirodzený proces alebo dôsledky činnosti človeka, trend je znepokojujúci. Za posledných 30 rokov sa sily orkánov zdvojnásobili a zrýchľuje sa aj roztápanie ľadovcov. V Grónsku sa len v poslednom desaťročí rýchlosť roztápania ľadovcov strojnásobila.

Rýchlejšie sa roztápa aj 15-tisíc ľadovcov strechy sveta - náhornej plošiny Tibetu, ktoré tvoria zásobáreň sladkej vody pre tri miliardy ľudí z celej Ázie. Sú zdrojom vody pre ázijské veľtoky ako Ganga, Mekong, Chang Jiang, Indus, Brahmaputra či Žltá rieka, pri ktorých sa formovali viaceré civilizácie.

Čínski vedci varujú, že pri súčasnom trende nebude v roku 2100 po väčšine ľadovcov ani pamiatky a hladina morí stúpne o 50 až 80 centimetrov. Aj čínska vláda sa vyjadrila, že vodohospodársku krízu vníma ako najväčšiu hrozbu.

Rýchlejšie roztápanie ľadovcov ohrozuje záplavami stovky miliónov ľudí, dokonca celé štáty ako Bangladéš či Maledivy. Aj v Európe sa prejavuje zmena klímy, keď suché obdobia striedajú záplavy, pričom krajina neudrží dostatok vody.

Predpokladá sa, že do roku 2070 zmiznú v Európe všetky ľadovce do nadmorskej výšky dvetisíc metrov. Záplavami sa cítia byť ohrození najmä Holanďania, ktorí veľkú časť svojej krajiny, ležiacej pod úrovňou morskej hladiny, získali storočiami budovania hrádzí a čerpadiel v podobe veterných mlynov.

Záplavy v skutočnosti prinášajú úbytok čistej pitnej vody, keďže znehodnocujú jej zdroje, pochádzajú z roztápajúcich sa ľadovcov a v zmenených klimatických pomeroch sa striedajú s obdobiami sucha. Nová klimatická neistota ovplyvní vodné pomery na planéte, život rastlinných, živočíšnych aj ľudských spoločenstiev, medzinárodné vzťahy aj migračné vzorce.

Slovensko je považované za „strechu" strednej Európy, takže má zatiaľ dostatok zrážok aj bohaté zásoby podzemnej vody, najmä na Žitnom ostrove. Problémy sa však už prejavujú menšími zrážkami, nižšími hladinami vodných nádrží aj vysychaním studní.

Preto je namieste efektívne hospodárenie s vodou, s čím súvisí aj udržiavanie lesov, schopných uchovať ju v krajine. Na Slovensku vodu často považujeme za samozrejmosť či živel, s ktorým bojujeme, kým pre čoraz väčšiu časť sveta je táto obdivuhodná látka vzácnosťou.

Voda je život a pre budúcnosť Slovenska aj prioritnou strategickou surovinou. Jej obrovské zásoby sú pre náš štát požehnaním i prekliatím zároveň. Vedci totiž predpovedajú, že v 21. storočí bude najčastejšou príčinou vojnových konfliktov boj o zdroje pitnej vody.