PANI PREZIDENTKA - DOBROČINNOSŤ NIE JE SPRAVODLIVOSŤ

V ostatnej dobe sa mnohí politici snažia zviditeľniť prostredníctvom tlačových konferencií a vyhlásení pred médiami. Veľmi dobre sa im na to hodí situácia epidémie koronavírusu, všeobecné prehlbovanie krízy a prejavujúce sa problémy v rôznych oblastiach života spoločnosti. Výnimkou nie je ani prezidentka Čapútová. Tá pred niekoľkými dňami usporiadala stretnutie s darcami a sponzormi Potravinovej banky Slovenska, aby vzápätí na tlačovej konferencii vyjadrila, ako veľmi ju trápi situácia ľudí v núdzi a ako vyvíja iniciatívy, aby im pomohla. Paní prezidentka i ďalší účastníci, zástupcovia organizácii, ktoré potraviny banke darujú uvádzali čísla a fakty o ich množstve a počtoch ľudí, ktorí nimi budú podporené. Slova vyzneli nadšene, vznešene, optimistický i vďačne. Vďační budú samozrejme aj občania, ktorým bude poskytnutá pomoc v podobe charitatívneho daru.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť občanom Slovenska, kto sú tí dobrodušní „darcovia“ potravín. Do potravinovej banky prispievajú také firmy ako je Kaufland, Tesco, Metro, DM, Billa, Nestle, Dr.Oetker a mnohé ďalšie. Pritom je potrebné tiež pripomenúť, že väčšina z uvedených firiem „vysankovala“, vypudila svojho času zo slovenského trhu malé a stredné predajne potravin, štátne obchodné reťazce s rozličným tovarom. Urobila to svojim trhovým cynizmom a za výdatnej pomoci zradných a predajných poprevratových politikov. Spolu s tým, sa z trhu vytratili aj slovenské potraviny, slovenský tovar rôzneho druhu – od obuvi, odevov, cez drogérie, domáce potreby, elektroniku, papiernické výrobky a podobne. Nahradil ho tovar dovážaný zo zahraničia. Nie ani tak kvalitný, ako lacnejší. Mnohokrát podradný a niektorý aj zdravie ohrozujúci. Takáto „obchodná politika“ a „konkurencia“ doviedla ku krachu našich poľnohospodárov a výrobcov potravín, ktorí aj vďaka hlúpej, ale zámernej politike zníženia podpory zo strany štátu „padali“ jeden po druhom, ako zhnité hrušky. Výsledkom bol rast nezamestnanosti na Slovensku a s ňou rozširujúci sa počet rodín a občanov, ktorí sa dostali do kategórie chudobných. Mnohí z nich až do kategórie občanov v núdzi. Uvedené, dnes „dobročinné“ firmy,  svojim dielom zapríčinili dnešnú situáciu časti občanov Slovenska. Prezentujú sa, už nie prvýkrát, ako dobročinné a charitatívne organizácie, ktorým nejde len o zisk, ale aj o  ľudí. A radi „obetujú“ svoj tovar na rozdávanie ľuďom, ktorí to potrebujú.

„Dobročinnosť nie je spravodlivosť“ - to sú slová francúzskeho spisovateľa André Maurois, ktoré uviedol už v roku 1966 vo svojej knihe „Súbežné dejiny USA“. Už vtedy poukazoval na podobné praktiky v kapitalistickej spoločnosti, ktoré sa uplatňovali v USA, ale aj v krajinách, kde americké firmy „podnikali“. Spravodlivé by bolo, ak by ľud Slovenska sám vlastnil výrobné a obchodné firmy a spoločnosti na svojom území. Aby sám rozhodoval, komu tu dovolí podnikať a za akých podmienok. Aby sám rozhodoval o tom, kam pôjde zisk z takéhoto podnikania, či fungovania spoločnosti, a na čo bude vynaložený. Takým spôsobom by zabezpečil aj stav, aby nikto z občanov Slovenska nebol odkázaný len na dobročinnosť iných a na charitatívne dary. Určite by to bolo priateľnejšie a dôstojnejšie aj pre ľudí, dnes odkázaných na dary, aby si svoje prostriedky na živobytie mohli získať poctivou a užitočnou prácou, za spravodlivo vyplatenú mzdu. Dnes, a už viac ako 30 rokov, už o týchto a podobných otázkach nerozhoduje ľud, ale „nastrčení“ politici, ktorí zastupujú menšinu vlastníkov, oligarchov, parazitujúcich na pracujúcej väčšine.