PARLAMENTNÝ SUTERÉN

Ak parlament tvoria volení zástupcovia ľudu, nemusí to znamenať, že v ňom sedia iba a výhradne len voly... Posledná schôdza najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky však potvrdila opak. V politike je všetko možné. I čaro nechceného, keď sa spoločenský vrchol – zoskupenie elity – odrazom pravdy zrkadlí vo vlnách Dunaja ako cirkusový suterén.

„On je ožratý“

„Budem si ctiť Prezidentský palác, keď bude nezávislý, apolitický a nebude slúžiť feťákom, ako ste vy,“ povedal predseda parlamentu Andrej Danko poslancovi Poliačikovi po tom, ako si vymenili názory po neschválení procedurálneho návrhu. Zo zamýšľanej dôstojnej rozlúčky na konci funkčného obdobia bol razom kabaret s improvizovaným maškarným bálom... Šéf parlamentu s prezývkou „kapitán“ následne vyzval nezaradeného poslanca s maskou džihádistu, aby naňho v pléne nekričal a vyhlásil, že „môže ísť kričať k prezidentke do paláca“. Líder OĽaNO Igor Matovič – korunovaný za klauna opozície – po konflikte predstúpil pred predsedu parlamentu s papierom, na ktorom bolo napísané „On je ožratý“. „Toto, čo ste napísali, je neskutočná drzosť,“ reagoval Danko a požiadal Matoviča, aby si sadol späť na miesto a bol ticho, že z neho ide zloba. „Som šťastný, že je koniec volebného obdobia a tohto šialenca už nemusím vidieť,“ dodal na Matovičovu adresu.

Bez alegorickej bodky

Kabaret mohol vyvrcholiť scénou nezabudnuteľného zábavného seriálu známej slovenskej dvojice Ktosi je za dverami. No iba v prípade, ak by v našom štáte platil zákon a spravodlivosť, čoho sa všetci „slušní“, nevychovaní, starí aj noví politici dovolávajú. Veď v každom podniku, v každej prevádzke, v každom normálnom zariadení platia predpisy, kontrolné opatrenia i postihy za prácu pod vplyvom... Kdeže bol v tom historickom okamihu kancelár NR SR? V tejto situácii priameho písomného obvinenia najvýznamnejšieho ústavného činiteľa Matovičom mal nabehnúť Guspan so špeciálnym prokurátorom Honzom a s obvyklým húfom kukláčov z NAKA. Dankovi mali dať fúkať a v prípade zazelenania trubičky ho mali odviezť hanebne v putách. Tak, ako to predpisuje Zákonník práce a volebný kódex „demokratickej“ opozície. A čo v prípade, že by sa zmárnená trubička od hanby ani nezapýrila? Komando malo akčne a v priamom prenose odvliecť tlčhubu Matoviča. Najlepšie do cely k Zsuzsovej, aby od nej pozisťoval detaily jej „strémovanej“ lásky s troma mušketiermi: Lipšicom, Glváčom a Kollárom. Mohol sa azda dozvedieť, s akým posolstvom za ňou od mylady priletel d'Artagnan na anjelských krídlach, zaprášených popolčekom z pezinskej skládky...

Škoda, že sme sa v tomto dramatickom predvolebnom období nedočkali zaslúženej alegorickej bodky na Oslom vŕšku, kde sa hrdo belie budova nášho parlamentu. Ozaj nášho...? Asi je fakt pravda, že národ má takú vládu, akú si zaslúži. No tiež, že občania vytvoria parlament, ktorý si zvolia. Verme, že nie pod vplyvom!