PASAŽIERI BEZ IDENTITY

„Tam berú! Európa prijíma utečencov!“ Ak Brusel napokon prerazí so svojím šialeným nápadom legalizovať prílev migrantov a distribuovať ich do jednotlivých krajín podľa vymyslených kvót, tieto zvesti sa rozšíria po Afrike. Budú ich omieľať televízie a rádiá vo veľkomestách i bubnovať kmeňové tamtamy uprostred džungle. Nedá sa povedať, že sa celý čierny kontinent, ktorý o niekoľko rokov dosiahne miliardu obyvateľov, naraz celý pohne na sever. Je však isté, že súčasné vlny nešťastníkov v polorozpadnutých bárkach tiahnucich na starý kontinent sú len slabými prieskumnými patrolami oproti návalom, aké tu potom môžeme očakávať. A nepôjde len o spodinu. Úniou veľkoryso ponúknutého kšeftu sa ujmú nespočetné bandy prevádzačov i bossovia klanov, ktorí si u nás vytvoria najprv kolónie vlastných otrokov vo „vysunutých pracoviskách“, aby postupne kolonizovali celú Európu. Zlé jazyky tvrdia, že náš sociálny systém potom najväčšmi ušetrí na kanibaloch, ktorí si sem privezú aj poživeň v živom stave. Určite sem však prinesú kriminalitu a choroby, o akých sa nám ani nesníva.

Vietnamské memento

To nie je xenofóbia ani paranoja. Naša civilizácia má presné pravidlá na prijímanie cudzincov, ktorí unikajú pred prenasledovaním, či ktorí sem pred rokmi prišli študovať a uchytili sa v spoločnosti. Príkladom je Vietnamec Oliver Pham, ktorý tu žije takmer 30 rokov, rozbehol úspešnú firmu a sám je proti kvótam, desiac sa prílevu migrantov. Má totiž skúsenosti z rodnej krajiny.

„Nechcem, aby sa tu na Slovensku udialo niečo ako v parížskej redakcii Charlie Hedbo. Nechcem, aby naše deti zažili takýto teror,“ hovorí Oliver Pham.

„Černosi, ktorí utekali z Afriky, prišli do Vietnamu a robili veľké problémy,“ opisuje cudzinec a vysvetľuje: „Pašovali drogy, robili podvody, zarábali na prostitúcii. Neboli schopní pracovať ako naši, a tak sa utiekali ku kriminalite. Polícia má s nimi veľký problém, najmä s nimi komunikovať – rozprávajú rôznymi jazykmi, ktorým nikto nerozumie, nikto nevie, odkiaľ prišli, niet ich kam vyhostiť.“

A to ani vtedy, keď sa im na podvody príde – napríklad ak zneužívajú chudobných domácich ľudí, ktorých organizujú ako dílerov pri predaji drog. „My sme väčšia krajina ako Slovensko, no nevieme si s nimi poradiť. Nemajú pasy ani iné doklady. Ak ich naša polícia chytí, aj ich posadia za mreže, ale potom zasa prepustia. Ak ich náhodou treba súdiť pre ťažký delikt, nikto nepozná ich reč, takých tlmočníkov nemáme,“ hovorí Oliver, ktorý Slovensku prijímanie kvót rozhodne neodporúča.

Hrozivý predobraz

Situácia v krajine na opačnom konci sveta je totiž hrozivým predobrazom udalostí, akým môže čeliť Slovensko po otvorení sa utečencom prúdiacim v pridelených kvótach. Aj vo Vietname ich sprvoti spočinulo len niekoľko stovák, pričom našej krajine ich chce zatiaľ Brusel naordinovať niečo cez 800. Je však iluzórne myslieť si, že sa tento počet zachová či nebodaj zníži, skôr možno takmer na betón počítať s novými a novými prišelcami spriahajúcimi sa u nás s už prijatými súkmeňovcami, a to spravidla s bezplatným a najmä jednosmerným cestovným lístkom.

A čo je ešte desivejšie, medzi týmito pasažiermi bez identity sa radi stratia fanatici z Islamského štátu, pre ktorých Brusel ani nemohol vymyslieť lepšiu cestu na výpravu k islamistickému besneniu v Európe. „Nechcem, aby sa tu na Slovensku udialo niečo ako v parížskej redakcii Charlie Hedbo. Nechcem, aby naše deti zažili takýto teror,“ hovorí Oliver, ktorý na Slovensku vychováva s manželkou dvoch synov.

Aj so svojím pohľadom na riešenie obrovského problému Afričanov či Sýrčanov priam číta myšlienky každého súdneho Slováka: „Treba sa opýtať, kto podporoval tú vojnu, kto zničil ich krajiny. Myslím si, že odpoveď nájde každý: Amerika, NATO. Tak prečo si ich Amerika teraz nevezme k sebe? Veď 170-tisíc migrantov pre takú veľkú krajinu nie je veľa.“

Namieste je však aj iná úvaha: prečo teraz USA a NATO nevpália do Afriky, ako to drzo urobili pred tromi rokmi, a vlnu utečencov nezastavia ešte v zárodku? Veď by mnohým, ktorých čaká na strašnej plavbe istá smrť, zachránili život! Namietať však budú americkou a bruselskou propagandou oddojčení ľudskoprávni aktivisti, ktorí v prúdoch utečencov vidia nielen vlastnú agendu a spásu, ale aj spásu Európy. Ich argumenty pritom priam dunia absurdnosťou.

Urážka predkov

Prvou absurdnosťou je samotný mechanizmus hlasovania v inštitúciách EÚ, ktorá proti vôli – vlád i obyvateľstva - členských štátov môže každému z nich nanútiť hostenie migrantov. Kam sme sa to dostali? Kto a kedy takýto zákon prepašoval do európskej legislatívy? Kto nás to pri jeho prijímaní zastupoval? Ako je možné, že sa z tohto chomúta vyvlieklo Dánsko a práve Veľká Británia, ktorá má najväčší podiel na koloniálnom zotročení Afriky? Nepovažujú to „eurohujeri“ za diktát? Veď ide doslova o diktovanie – kvót!

„Černosi, ktorí utekali z Afriky, prišli do Vietnamu a robili veľké problémy,“ opisuje cudzinec a vysvetľuje: „Pašovali drogy, robili podvody, zarábali na prostitúcii. Neboli schopní pracovať ako naši, a tak sa utiekali ku kriminalite.

Ďalším nezmyslom euronadšencov je tvrdenie, že pre nás títo privandrovalci „môžu byť prospešní“. Ako, preboha? Veď mnohí v živote nevideli fabriku či obrobené pole, nehovoriac o ich kultúre vo vzťahu k ženám, ktoré často ani nepovažujú za rovnocenné ľudské bytosti.

Najabsurdnejšie sú však v demokratickej tlači hojne rozšírené hlášky, že predsa „aj naši predkovia migrovali za oceán“. Naši starí otcovia však lopotili na starostlivo obrábanej pôde či vyrastali v dravom priemyselnom prostredí a vedeli pracovať i myslieť, a preto sa uchytili v krutých ranokapitalistických podmienkach USA a ďalších západných štátov. Nemohli pritom zneužívať ich sociálny systém, ktorý vtedy prakticky neexistoval.

Nebyť lokajmi EÚ

Rovnako zodpovední sú aj u nás pracujúci cudzinci, ktorým sme udelili štátne občianstvo a ktorí sa dokázali zžiť s našou mentalitou a kultúru bez nasadenia obligátnej prísavky na štátny rozpočet. „Platím tu odvody a dane, zamestnávam ľudí, zatiaľ som nepotreboval nijakú dotáciu a som úspešný,“ hovorí Oliver, ktorý sa vzápätí zdôveruje: „Slovensko považujem za svoju vlasť viac ako Vietnam.“ Aj preto nám radí vzoprieť sa EÚ. „Slovensko ako malý štát robí lokaja EÚ. Podľa mňa by bolo najlepšie, keby z EÚ vystúpilo.“ A svoj postoj k aktuálnemu dianiu uzatvára: „Ak vy Slováci chcete mať problémy, tak môžete podporovať kvóty. Ale ja som proti. Slovensko zatiaľ považujem za bezpečnú krajinu.“