PATRÓNKA SLOVENSKA

Sedembolestná Panna Mária bdie nad národom pod Tatrami mnoho rokov

Foto TASR/Martin Palkovi
Dátum 14.09.2018

Niektoré národy, ktorých časť obyvateľstva sa hlási ku katolíckej viere, majú svoju vlastnú patrónku a spravidla aj národnú svätyňu. Naši severní susedia už stáročia putujú k Čiernej Madone v Częstochowej, Rakúšania si ctia milostivú sošku Panny Márie vo svätyni v Mariazelli, Francúzi navštevujú mestečko Lourdes, kde sa Panna Mária dokonca zjavila a dnes je to celosvetové pútnické mariánske centrum podobne ako v portugalskej Fatime. U nás na Slovensku si takto ctíme Pannu Máriu Sedembolestnú, pričom 15. septembra sa koná celonárodná púť v Šaštíne. Dokonca sa môžeme pochváliť aj tým, že na tento deň pripadá nielen cirkevný, ale aj štátny sviatok. Kde však hľadať korene úcty k Panne Márii Sedembolestnej a prečo práve ona je našou patrónkou?

Chrám v Šaštíne

V cirkevných dejinách sa táto úcta stáva rozšírenou od roku 1412, no až v roku 1727 pápež Benedikt XIII. rozhodol o cirkevnom sviatku, pričom povolil, aby sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska a za ústredný symbol tejto úcty bol určený chrám v Šaštíne. Pätnásty september na cirkevnú slávnosť povýšil Pius VII. v roku 1814. V roku 1964 sa šaštínsky kostol stal rozhodnutím pápeža Pavla VI bazilikou minor. Je príznačné, že za svoju patrónku si Slováci zvolili práve Sedembolestnú Pannu Máriu, keďže náš národ bol a, žiaľ, aj je často ťažko skúšaný. Natíska sa však otázka, prečo je reč práve o siedmych bolestiach. Odpoveď je jednoduchá: v biblickej reči číslo sedem znamená plnosť, teda Panna Mária prežívala so svojím synom jeho bolesti, ale aj svoje vlastné v plnom rozsahu. Ide o proroctvo Simeona v chráme, útek do Egypta, strata dvanásťročného Ježiša, stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, jeho ukrižovanie a smrť, snímanie z kríža a pohreb. No nie všetci teológovia a odborníci na život Panny Márie sa zhodujú s týmto výpočtom jej bolestí. Niektoré názory hovoria len o tých, ktoré priamo súvisia s Ježišovými poslednými hodinami tu na tomto svete pred Zmŕtvychvstaním. Ide o zajatie a bičovanie, súd pred Pilátom, rozsudok smrti, pribitie na kríž, samotná smrť na kríži, snímanie z kríža a vkladanie do hrobu. Akokoľvek sa už veriaci kresťan rozhodne, zmysel utrpenia v súvislosti s Pannou Máriou je vo svojej podstate ten istý – prežívanie bolesti s Kristom.

Soška Piety

Náš národ, ktorého kresťanské korene siahajú k misii Cyrila a Metoda, si teda zvolil za svoju patrónku práve Sedembolestnú Pannu Máriu. Už samotní vierozvestovia boli veľkými mariánskymi ctiteľmi. História šaštínskeho chrámu siaha do 16. storočia. Ide o známy príbeh manželskej hádky medzi Imrichom Czoborom a jeho ženou grófkou Angelikou Bakičovou. Grófka bola vysadená z koča, v ktorom sa viezla, a keďže bola v nezávideniahodnej situácii, začala sa úpenlivo modliť k Sedembolestnej Panne Márii s prísľubom, že keď sa všetko urovná, tak na tomto mieste postaví kaplnku so soškou tzv. Piety. Inak slovo Pieta sa dnes používa v súvislosti najmä s Michelangelovou nádhernou sochou vo Vatikáne, no v prvotnom význame ide všeobecne o sochu Sedembolestnej Panny Márie v momente, keď má na rukách mŕtveho Ježiša, ktorého práve sňali z kríža. Grófka bolo vyslyšaná a samotný Imrich Czobor podporil jej snahu o vybudovanie kaplnky, a to presne na mieste, kde sa pohádali a kde sa následne Angelika Bakičová modlila. Tá kaplnke darovala sochu Sedembolestnej Panny Márie. Drevená socha však na svojom mieste nevydržala dlho – na ochranu pred Turkami ju museli dočasne umiestniť v Kaplnke sv. Imricha na blízky hrad. V roku 1710 sa vrátila na pôvodné miesto, pričom v 18. storočí vyrastá v Šaštíne pútnická bazilika, patriaca medzi najväčšie chrámy na Slovensku. Pričinila sa o to Mária Terézia a jej manžel František Lotrinský. Vnútri sa nachádzajú vzácne oltárne obrazy Jána Lukáša Krackera a fresky Jeana-Josepha Chamanta. Slávnostná posviacka chrámu sa konala 12. augusta 1762 za prítomnosti cisárskeho manželského páru. Korunovácia sôch Panny Márie a Ježiša prebehla neskôr – ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský korunoval sochu zlatými korunami, ktoré požehnal veľký mariánsky ctiteľ a zároveň najdlhšie slúžiaci pápež v dejinách Pius IX. Ôsmeho septembra 1924 prišli do priľahlej budovy bývalého paulínskeho kláštora saleziáni a zriadili v ňom výchovný ústav pre kňazov. V apríli 1927 vydal pápež Pius XI. dekrét Celebre apud Slovacam gentem (Slávna u slovenského národa), čím oficiálne potvrdil Sedembolestnú Pannu Máriu ako patrónku Slovenska. Počas barbarskej noci v roku 1950 však budovu kláštora obsadila tajná polícia a vyhnala saleziánov, pričom mnohí sa nevyhli zatknutiu. Rehoľa sa do Šaštína vrátila až po roku 1989.

Pútnici v bazilike

Do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie prichádzajú pútnici denne. Chodia sem načerpať duchovné sily, niektorí sa modlia za slovenský národ. Okrem bežných veriacich zažil tento chrám aj niekoľko vzácnych návštev. V roku 1987 to bola sv. Matka Tereza. Najväčším vrcholom v dejinách baziliky je však pastoračná návšteva Jána Pavla II., prvého slovanského pápeža a dnes už aj svätca, ktorý svojou prítomnosťou poctil tento chrám 1. júla 1995. A neprišiel naprázdno. Okrem korunovácie sôch Panny Márie a Ježiša daroval v sakristii aj svoj ornát, v ktorom celebroval svätú omšu. To isté bohoslužobné rúcho mal na sebe aj kardinál Ján Chryzostom Korec 15. septembra 1995 počas celonárodnej púte. Sedembolestná Panna Mária je stále majákom našej viery, neochvejným pomocníkom nášho národa v ťažkých chvíľach a zároveň patrónkou celého národa. Je teda namieste uctiť si ju modlitbou nielen 15. septembra, ale po celý rok.