PERSONÁLNA MIZÉRIA STVR

Priznám sa, že vyhnanie Machaja z Mlynskej doliny som nielen očakával, no sa mu aj úprimne potešil – v súvislosti s odkazom na biblické vyhnanie kupcov a dobytka z jeruzalemského chrámu... Akoby sa kruh uzavrel, keď ruka osudu dopadla na ramená zloduchov Machaja so Zemkovou, ktorí na konci roku 2010 (spolu s Richardom Sulíkom a jeho ,miništrantom‘ Danielom Krajcerom v ministerskom kresle), spáchali mediálny zločin – násilným zlúčením Slovenského rozhlasu so Slovenskou televíziou. Rovnako úprimne a čestne dodám, že od novozriadeného mediálneho domu verejnoprávnych inštitúcií – pod skratkou STVR (zákon č. 157/2024 Z. z.) – som od 1. júla 2024 očakával oveľa viac. A viem, že nie som sám! Napríklad Michal Zoldy v svojom nedeľnom zamyslení o budúcnosti Slovenska píše: „To sme to dopracovali...! STVR je aj takmer rok po voľbách a zmene v jej vedení viac menej stále to isté ,zviera‘, ktoré hryzie vládu, kde len môže a je na nerozoznanie od ostatných militantných korporátnych televízií.“ Väčšina národa sa rok od volieb pýta: „Išlo o zásadnú zmenu alebo iba o nedotiahnutú kozmetickú úpravu, účelovo využitú na vyhodenie bankrotára Ľuboša Machaja?“

Očakávané, no chýbajúce zmeny

Nová inštitúcia STVR začala existovať cez letné prázdniny. Keďže túto agendu si vo vládnej koalícii vydobyli národniari, na jej čelo postavili nominanta SNS Igora Slaninu. Za dočasného štatutára ho vymenoval dočasný podpredseda Národnej rady Peter Žiga. Slanina nie je neznámym manažérom. V RTVS pôsobil na marketingu päť rokov za šéfovania Jaroslava Rezníka. STVR vysiela, hoci aj bez nového loga či zmeneného vizuálu, s protiprávnou štrajkovou pohotovosťou skupiny aktivistov (priamo z radov zamestnancov), stále bez kompletného kontrolného orgánu. Vo verejnoprávnom vysielateľovi je to Rada STVR. Asi treba hlasno zvolať, že náš najvyšší zákonodarný zbor (NR SR) v tomto porušuje ústavu a zákon! To nikomu v tomto štáte (ani v Európskej komisii či v europarlamente) neprekáža?

Ako každý guľáš – aj ten televízny – sa varí pod pokrievkou. Maďarský guľáš je vraj štipľavejší než slovenský. No myslím, že ani v tom našom, ktorý dlhou varechou mieša šéf SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko, nie je núdza o pikantnosti. Kohože to vlastne Igor Slanina z bývalého Machajovho manažmentu „vyhodil“ z Mlynskej doliny? Zuzanu Ťapákovú... Napriek tomu, že práve ona bola jediná, ktorá so štrajkovými aktivitami kadejakých bradovcov nesúhlasila. Nahlas to aj vyslovila. Preto letela? Netrvalo dlho a proti vôli aj vkusu liberálov a progresívcov pristála v horúcom kresle šéfa SND. Verejnosť volá po výrazných zmenách, viditeľných predovšetkým v posilnení verejnoprávnosti. Môžeme to však reálne očakávať?

Konflikt záujmov

Isto všetci poznáme ľudovú pieseň Pokapala na salaši slanina.... STVR nemá doteraz ani riadne zvoleného generálneho riaditeľa. Igorovi Slaninovi na konci septembra prekvapivo Peter Žiga predĺžil mandát do konca roka. Napriek chýrom z „politického salaša“ poukazujúcim na skutočnosť, že Slanina v minulosti aktívne hájil záujmy SDKÚ v bratislavskom Starom meste. Najskôr ako GR Technických služieb, potom tiež aj ako šéf Asociácie vonkajšej reklamy i agentúry Akzent media. Informovaní vedia o jeho blízkych až priateľských vzťahoch s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom. Klebetné vrabce na Záhorí dokonca začiatkom októbra čvirikali, že ako osvedčený Kiskov obchodný partner v oblasti nehnuteľností mu vraj ešte v roku 2014 prenajal dom v Ivanke pri Dunaji (za 500 eur + energie). Štrajkujúci zamestnanci STVR žiadajú novú voľbu členov Rady STVR, poukazujúc na konflikt záujmov generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry SR JUDr. Lukáša Machalu. Jeho zvolenie komisiou MK SR ešte posilnili dovtedajšie nezhody v koalícii v otázke voľby predsedu slovenského parlamentu. Chce sa ním stať predseda SNS, hoci Hlas-SD si ho nárokuje tiež, podľa koaličnej zmluvy. Slovensko sa z konfliktu záujmov akoby zbláznilo! Zaujímavé, že na Machalu prstom ukazujú tí istí, ktorým vôbec neprekážali konflikty záujmov počas Matovičovej vlády. Okrem samotného „trnavského Borata“ spomeňme samotného GR RTVS Ľuboša Machaja, „rekordéra v spolupráci so štátnymi orgánmi“ Petra Kuboviča, ministra Doležala s jeho švagrinou, Ninu Komorníkovú (predtým Nerušilovú) či bezprecedentné postavenie rodiny Šimečkovcov. Vrátane trasúcej sa partnerky predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku – „svetoznámej tanečnice“ Sone Ferienčíkovej. A čuduj sa svete – pri tejto personálnej mizérii, kde na Slovensku každý každého pozná a kde by Boris Kollár zvolal („Veď sme jedna veľká rodina!“), kotrmelec – smrdiaci budúcim škandálom – robí vraj tiež politická strana Hlas. Namiesto Lukáša Machalu chce vraj do Rady STVR dostať bývalého ministra kultúry Radičovej vlády Daniela Krajcera! Toho Krajcera, ktorý ako bývalý minister kultúry (disponujúci všetkými potrebnými informáciami, ovládajúci dotačné schémy štátneho aj eurofondového financovania) uplatnil v roku 2010 mafiánske praktiky vyhrážok a vydierania voči poslancom SNS, doteraz „zachraňoval“ slovenské hrady a zámky. Zlé jazyky tvrdia, že potom, čo sa Krajcer odpútal od Kmotríka, našiel si oligarchického anjela v Jánovi Sabolovi, majiteľovi St. Nicolaus i kúpeľov v Turčianskych Tepliciach.

To už by Rada STVR mohla byť rovno kreovaná radšej z množiny všetkých desiatich (ešte žijúcich) ústredných a generálnych riaditeľov STV + 4 šéfov RTVS, nie?! To by bola iná šou..

Lapsusy a prešľapy

Z viditeľných pozitívnych zmien diváci postrehli isto obsahové, formálne i personálne zmeny v prenosoch k štátnym sviatkom a výročiam. Najskôr v apríli zo SND k 20. výročiu vstupu Slovenska do EÚ, potom 5. júla 2024 pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda z Devína, ďalej v auguste z osláv 80. výročia SNP v Banskej Bystrici a 6. októbra 2024 z osláv Karpatsko-duklianskej operácie pri pamätníku na Dukle. Okrem toho sa však prizerali a prizerajú rošáde v nedeľnej politickej relácii O 5 minút 12. Sprofanovaných mediálnych aktivistov Jančkárovú s Makarom najskôr vystriedala komerčná akvizícia Marek Gudiak. Som presvedčený, že na profilové relácie by verejnoprávne médiá nikdy nemali klesnúť tak hlboko, aby boli odkázané „nakupovať“ mienkotvorcov z komerčných médií (napr. z Markízy alebo z JOJ). Krátkozraká účelová personálna smršť, sledujúca len diskutabilné zvýšenie sledovanosti, sa nevyplatí. Po Gudiakovej premiére ho však čoskoro „stiahli“, aby ho v boji proti politikom nahradil Alfonz Šujan. No v televíznom štúdiu, kde sa zrútila stolička so starostom Očovej a poslancom NR SR Rudolfom Huliakom (Národná koalícia), sa ukázala už aj Monika Šebová. Neviem, kto to je... Isto moja chyba! Rovnako sme spolu s divákmi nemohli ani len tušiť, že v moderátorke spravodajstva na kanáli 24, ako tiež Ranných správach STVR sedela 10. októbra 2024 na stoličke nejaká Veronika Tóthová. Osôbka v dvojjedinej roli, keďže v tom čase bola zamestnankyňou Letiska M. R. Štefánika Bratislava! Letisko s ňou vraj pre konflikt záujmov obratom spoluprácu ukončilo.

Na ten nepretržitý „plávajúci“ personálny konkurz, ktorý prebieha v Mlynskej doline už hádam aj štyri roky, mal by sa prizrieť poslanecký prieskum príslušného výboru NR SR, spolu s hĺbkovým personálnym auditom.

„Slepá je odvaha, keď za vodcu chce náhodu“

Senecov výrok som si vzal na prechádzku po ešte väčších „kameňákoch“ z vysielania verejnoprávnej televízie. Najskôr spomeniem vysielanie priameho prenosu z osláv SNP z Banskej Bystrice 29. 8. 2024 o 9.50 hod. Moderátori Jozef Kubánek a Emília Tóth Lengyelová si do improvizovaného štúdia pod pamätníkom SNP pozvali (okrem iných), aj svoju kolegyňu redaktorku Soňu Gyarfášovú. Tá mi rozšírila vzdelanie, keď som z jej úst prvý raz v živote počul úžasnú novinku o hlavnom odkaze a o zmysle SNP. Povedala: „Ľudia, čo sa zapojili do povstaleckých bojov, sa prihlásili k Masarykovej demokracii. K liberálnej demokracii!“ A tí dvaja držiaci mikrofónov, ba ani historik Juraj Lepiš k takejto účelovej manipulácii a k progresívnemu prepisovaniu dejín ani len okom nemihli! Naopak – ešte jej opakovane ďakovali za to, že si našla čas a prijala pozvanie do ich vysielania... Ako to teda vlastne je? Kto je Gyarfášová? Veď ak je ich kolegyňa – redaktorka STVR –, potom to bola jej „psia povinnosť“, vyplývajúca z náplne práce, aby sa do vysielania svojho zamestnávateľa s ostatnými zapojila. Iba, ak by zamestnankyňou nebola... (?!) Vie vôbec niekto, kto sa objavuje vo vysielaní STVR a v mene koho a čoho ovplyvňuje verejnú mienku?

Lebo vo vysielaní večerných Správ 8. 10. 2024 s Ľubom Bajaníkom sa zrodil mediálny škandál! Diváci videli a počuli anonymný príspevok „Rumburaka“!

Bola to zákulisná aktivistická odpoveď proti úvahám premiéra Roberta Fica o snahe zušľachtiť slovenskú mediálnu scénu a protest proti slovám o možnom etickom dohľade nad novinárskou svojvôľou. V nikým nepodpísanom príspevku dala televízia priestor predsedovi Slovenského syndikátu novinárov Danielovi Modrovskému s uvedením, že zastupuje celú novinársku obec. Voči tomu sa na druhý deň okamžite ohradilo vedenie Únie slovenských novinárov, ktoré upozornilo na to, že tak únia, ako i Asociácia novinárov Slovenska sú stavovskými organizáciami novinárov, za ktorých Modrovský nemá právo hovoriť! Vo vyhlásení zaslanom do tlačových agentúr a niektorých redakcií ÚSN odsúdila takéto praktiky vysielania verejnoprávneho média, pripomínajúce časy, keď sa z Mlynskej doliny vysielali anonymné príspevky napísané a zostrihané v štúdiu neznámych tajných služieb. Podľa seniorských novinárov: „Takéto praktiky sú v rozpore s etickými princípmi žurnalistiky, platnými zákonmi aj s vnútornými predpismi STVR.“

Stane sa Sieň slávy neslávnou?

STVR začala 10. októbra 2024 vysielať avizovaný a promovaný nový veľkolepý projekt Sieň slávy – z dielne produkčného domu NFE, s. r. o. Vnútorné televízne prostredie poukazovalo pred zrušením RTVS na skutočnosť, že Ľuboš Machaj podpísal pôvodne zmluvu nekrytú rozpočtom na zhruba milión eur. Jedna časť z vtedajších 15 dielov vychádzala na cenu 66 000 eur. Televíznym reláciám pridelili v elektronickom systéme IDEC: 0001 – 0015. Po vzniku STVR sa však v systéme objavili na projekt Sieň slávy dve nové zmluvy. Jedna je na IDEC: 0001 a 0002. Každá časť je na sumu 1 110 100 eur, čo na jednu časť vychádza 55 550 eur. Niektorí zneistení zamestnanci v Mlynskej doline (ktorí vedia dokonca aj o počiatočnej zmluve na sumu 133 320 eur!) sa pýtajú: „To má Peter Núñez tento projekt zaplatený od verejnoprávnej televízie dvakrát? Veď to by sa už červenal aj Jánošík!“ Nie som zamestnanec NKÚ, nie som členom Rady STVR, no ako poznám jedného z najkreatívnejších a najschopnejších slovenských producentov, isto vo vlastnom záujme tento „bordel“ čestne uprace skôr, ako sa po smradľavých škvrnách do centrálneho registra zmlúv vydajú povolaní kontrolóri. V každom prípade je asi potrebné skontrolovať platnosť, zmysel aj hospodárnosť všetkých zmlúv, uzatváraných účelovo v závere Machajovho pôsobenia i narýchlo uzatváraných nových dlhodobých kontraktov s podpisom dočasného šéfa.

Duplicita uvádzania

Videl som premiérovú reláciu Sieň slávy, venovanú Emílii Vášáryovej a priznám sa, že sa mi program páčil. Mal verejnoprávny rozmer, je to niečo, čo vo vysielaní slovenských televízií nemá obdobu. Budem však isto s tisícami televíznymi divákmi pozorne sledovať, kohože nám to z „umelcov“ bude produkcia tejto šou v budúcich častiach podsúvať – ako rodinné zlato alebo striebro slovenskej kultúry... O niektorých promovaných v upútavkách – ako Emil Horvát – nepochybujem.

V rozpakoch som osobne však z Déjà vu, ktoré som pociťoval na konci relácie. Bolo to v okamihu, keď divadelný, filmový a dabingový herec v role moderátora Vladimír Kobielsky uviedol do televíznej Siene slávy – bezpochyby skvelú herečku, veľkú osobnosť slovenskej kultúry a umenia. Lebo veď – ako generálny riaditeľ STV som už v roku 2008 stál na javisku vedľa tejto laureátky pri jej uvedení do Siene slávy. Bola to tá istá dáma Emília Vášáryová. Rozdiel bol iba v tom, že sme ju s celým Slovenskom vtedy uviedli do pomyselnej dvorany slávy na javisku historickej budovy SND. Možno si spomeniete, bolo to v závere najsledovanejšieho priameho televízneho prenosu z gala šou Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). V roku 2009 sa mi takto dostalo obrovskej cti uviesť do televíznej Siene slávy tiež nezabudnuteľného Štefana Kvietika. Ako zakladateľ a prvý riaditeľ Siene slávy slovenského hokeja kladiem do éteru otázku, či je vôbec možné (regulárne a platné) dvojité uvedenie do pomyselnej Siene slávy. Virtuálnu – na webe – pre RTVS zriadil už pred rokmi môj kolega Stanislav Štefánik. Generálnemu riaditeľovi Jaroslavovi Rezníkovi som (pri jeho nástupe v roku 2017) navrhoval v prázdnych priestoroch výškovej budovy BTP STV v Mlynskej doline zriadiť na prízemí fyzickú expozíciu televíznej siene slávy. Návrh v tom „čude medzi ZOO a cintorínom“ ostal kdesi zapadnutý prachom...

No čo už...?! Poľský spisovateľ Wiesław Leon Brudziňski tvrdil: „Sú ľudia, ktorí vždy idú v prvých radoch; v prípade úspechu sa yhlásia za vodcov, v prípade porážky hovoria, že ich hnali vpred ako rukojemníkov.“