PES NA TANIERI

Nebude zo psa slanina, tvrdí jedno slovenské príslovie. Je pravda, že slaninu zo psa nevyrobíte, ale čo tak uvariť si z neho guláš alebo vývar, prípadne vyskúšať psa na vlastnej šťave alebo ho vcelku opiecť aj s vnútornosťami? Istotne sa aj vám pri takejto predstave obracia žalúdok. V niektorých rómskych osadách je to však bežná súčasť jedálneho lístka.

Búrlivé reakcie

Skutočnosť, že na Slovensku existujú lokality, kde konzumujú psov, sa dostala opäť na pretras, keď z dvora rodinného domu v obci Uzovce v okrese Sabinov niekto ukradol sučku aljašského malamuta Ninu. Mladí manželia, ktorí ju brali ako člena domácnosti, sa nechceli len tak zmieriť s jej zmiznutím. Nečudo, veď dlhé roky im robila spoločnosť a veľmi si ju obľúbila aj ich malá dcérka. Krádež štvornohého miláčika preto nahlásili polícii a aj sami začali prehľadávať široké okolie. Policajti však s určitosťou vedeli, kde majú zmiznutú sučku hľadať. Ich kroky viedli do rómskej osady v Chminianskych Jakubovanoch, známej konzumáciou psieho mäsa. Prišli však neskoro. Zo štvornohého miláčika našli už len zodratú kožu a vnútornosti. Majiteľka pri tomto pohľade skolabovala.

Podľa súčasných zákonov je zabitie a následná konzumácia psov trestná iba vtedy, ak sa podarí dokázať, že boli usmrtené trýznivým spôsobom.

Prípad ukradnutej a zjedenej Niny vyvolal búrlivé reakcie nielen medzi ochranármi zvierat, ale aj bežnými ľuďmi. Tí sa začali hlasno dožadovať systematických legislatívnych zmien, pretože podľa súčasných zákonov je zabitie a následná konzumácia psov trestná iba vtedy, ak sa podarí dokázať, že boli usmrtené trýznivým spôsobom. Na celom prípade je teda trestným činom len samotná krádež a vniknutie na cudzí pozemok. „Labužníci“, ktorí naplnili svoje bruchá čistokrvnou sučkou, tak s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú nijako potrestaní. Tvrdia totiž, že oni Ninu neukradli, ale kúpili od neznámych Rómov z inej osady. Tých sa zatiaľ polícii nepodarilo vypátrať.

ČÍTAJTE TIEŽ: STOP ODREZANÝM ORGÁNOM A ŠIKANE PSOV

V záujme falošnej tolerancie

Krádeže psov v okolí niektorých rómskych osád nie sú ojedinelým javom, no len časť z nich je aj medializovaná. Spomenúť možno prípady z obce Rudňany, kde sa tiež vo veľkom „strácali“ psy. Žiaľ, naplnilo sa to, čo majitelia ukradnutých domácich miláčikov predpovedali. Polícia v jednej z rudnianskych osád našla jamu s pozostatkami deviatich ukradnutých psov.

Psie mäso zachutilo aj Angelovi z Krompách, ktorý napriek svojmu menu nie je nijakým anjelom. Vo svojich šestnástich rokoch bol už súdený za krádeže, porušovanie domovej slobody a šírenie toxikománie. So svojím o dva roky starším komplicom preskočili plot rodinného domu na Družstevnej ulici v Krompachoch a sekerou ubili veľkého čuvača. V osade ho potom zavesili do latríny, odrali z kože a upiekli. O týždeň nato ukradli šteňa zlatého retrievera, ktoré dobili sekerou a zjedli. Psie vnútornosti našli policajti hodené v latríne.

Všade na Slovensku psy chránia človeka a jeho príbytok, no v okolí jakubovianskej osady musia ľudia chrániť svojich psov, aby neskončili v žalúdku niektorých problémových osadníkov.

Ku konzumácii psov prichádza aj v rómskej osade v obci Kaľava pri Krompachoch. V marci 2014 si partia miestnych osadníkov trúfla na päť veľkých strážnych psov (dva čuvače, vlčiak, rotvajler a bernardín), ktoré ukradli z areálu poľnohospodárskeho družstva vo vedľajšej obci. V neďalekom lese ich potom ubili sekerou, stiahli z kože a naporciovali. Polícia zistila, že psov na konzumáciu nielen kradli, ale aj skupovali. V okolí osady boli nájdené psie lebky, kosti i kože z rôznych plemien. Samotní páchatelia vtedy na kameru povedali, že sa ani nedá spočítať, koľko psov už zjedli. 

Práve z osady v Kaľave pochádza aj trojica mužov, ktorých 22. januára 2018 zadržali policajti pri nočnej dopravnej kontrole. V ich aute našli natlačených sedem nemeckých ovčiakov, ukradnutých z družstva v obci Roškovce. Vodičovi auta navyše v dychu namerali 4,9 promile alkoholu. Stručnou informáciou o zadržaní zlodejov (bez uvedenia ich etnicity) sa polícia pochválila aj na svojej oficiálnej facebookovej stránke. Tu drvivá väčšina ľudí chválila policajtov za zadržanie zlodejov siedmich psov. Našlo sa však aj zopár opačných hlasov. Napríklad jeden z diskutujúcich, ktorý, mimochodom, pracuje ako zástupca šéfredaktora Denníka N, políciu obvinil, že uverejnením tohto príspevku podnecuje rasizmus. Uctievači politickej korektnosti by asi boli spokojní, keby sa v záujme falošnej tolerancie o krádežiach a pojedaní psov radšej taktne mlčalo.

Hlava a labky

Pojedaním psov sa jednoznačne najviac „preslávila“ rómska osada v Chminianskych Jakubovanoch. O tom, že obyvatelia osady zvykli pojedať psov, hovoria aj desaťročia staré záznamy v kronike obce. A táto čudesná tradícia tu pretrvala dodnes. Ľudia žijúci v okolí Chminianskych Jakubovian zvyknú hovorievať, že všade na Slovensku psy chránia človeka a jeho príbytok, no v okolí jakubovianskej osady musia ľudia chrániť svojich psov, aby neskončili v žalúdku niektorých problémových osadníkov.

Smutný prípad sa stal 18. januára 2006, keď priamo v Chminianskych Jakubovanoch dvaja nafetovaní osadníci zabili mladého otca dvoch detí, brániaceho svojho psa pred ukradnutím. Miestni „psožrúti“ však vyrážajú na lov aj do vzdialenejších obcí, napríklad v Prešove ukradli dve šteniatka priamo v kynologickom klube. Jedno zjedli ešte v ten večer, druhé v osade vypátral samotný majiteľ a kúpil si ho naspäť.

Uctievači politickej korektnosti by asi boli spokojní, keby sa v záujme falošnej tolerancie o krádežiach a pojedaní psov radšej taktne mlčalo.

Medializovaný bol aj prípad, keď policajná hliadka neďaleko tejto osady zastavila podozrivé vozidlo. Na prívesnom vozíku a v kufri auta našli vo vreciach spolu 13 psov. Štyria boli už mŕtvi; vo vreciach zomreli na udusenie či dehydratáciu. Polícia zistila, že psy boli kradnuté. Podobných prípadov, ktoré však nikdy neboli nahlásené polícii, je omnoho viac. Chminianske Jakubovany i okolité obce som navštívil viackrát a vždy som sa dopočul o nových prípadoch zmiznutých psov. Miestni napríklad hovoria, ako chlap cestou z práce stretol osadníkov kráčajúcich po ceste s jeho psom alebo ako z chlpatého miláčika našli majitelia v osade už len hlavu a labky. Osadníci zvyknú zo zabitých psov aj stopiť masť, ktorá má vraj liečivé účinky pri pľúcnych problémoch, napríklad pri zápale priedušiek odporúčajú zohriatu psiu masť natierať na hruď.

Stigma nečistoty

Aj keď je konzumácia psov špecifický problém, týkajúci sa najmä rómskych osád, treba zdôrazniť, že väčšina Rómov psy nejedáva. Práve naopak, také rodiny majú aj v rámci rómskej komunity veľmi nízky spoločenský status. V ich kultúre sú tí, ktorí konzumujú psie mäso, označovaní za nečistých, teda po rómsky za „degešov“. Takáto rituálna nečistota je dedičná a vzťahuje sa často na celú osadu. Ak teda niekto pochádza z takej osady, medzi ostatnými Rómami je automatický chápaný ako degeš – teda nečistý, a to aj vtedy, ak psie mäso nikdy nejedol. Takúto stigmu nečistoty má medzi Rómami aj osada v Chminianskych Jakubovanoch. V ich ponímaní je napríklad veľká hanba, ak si niekto nájde družku či druha práve z takejto „podradnej“ osady. Samotní konzumenti psieho mäsa sa k tomu buď neradi priznávajú, alebo sa, naopak, tým pýšia ako niečím unikátnym. Nie je úplná pravda, že psov jedia z núdze, keďže ich neraz kupujú za sumu, za ktorú by si mohli dovoliť kúpiť napríklad hydinové mäso v obchode. Viacerí z nich dokonca tvrdia, že psie mäso je pre nich také chutné, že ho uprednostňujú aj pred inými druhmi mäsa.

Chýba zákon

Ochranári zvierat i bežní ľudia volajú po systematickejšej ochrane psov. Uvidíme, či aktuálny prípad krádeže, zabitia a skonzumovania aljaškej malamutky Niny dokáže vytvoriť dostatočný tlak na poslancov parlamentu, aby zabíjanie a následnú konzumáciu psov postavili mimo zákona. Možno potom aj v okolí jakubovianskej osady budú môcť ľudia nechať psíkov voľne pobehovať po dvore bez toho, aby sa báli, že skončia na pekáči.Na nedávnu obhliadku v Chminianskych Jakubovanoch spomínajú aj ochranári zvierat, ktorí tu našli visieť mŕtveho čuvača prichystaného na sťahovanie z kože. V osade zbadali aj pozostatky iných psov. Privolaná polícia nespravila nič, veď ako bolo už spomenuté, konzumáciu psov slovenský trestný zákon nijako nerieši. A to je chyba. Niektoré krajiny v Európe majú zákon zakazujúci konzumáciu psov, a tak by to mohlo byť aj u nás. Jedinci, konzumujúci psov, musia akceptovať, že v našej spoločnosti a kultúre má pes postavenie spoločníka alebo strážcu. Je teda zviera spoločenské, nie jatočné. Zabíjanie psov na mäso absolútna väčšina našej spoločnosti považuje za neetické a odpudzujúce. Navyše ich konzumácia je neraz spojená aj s ich krádežami.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne