PLAČ BOROVÍC

Slovenské cesty križujú kamióny naložené drevnou guľatinou

Foto ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ, VOJENSKÉ LESY
Dátum 16.06.2019

„Z času na čas zíďte z vyšliapaného chodníka a straťte sa v lese. Môžete si byť istí, že nájdete čosi, čo ste predtým nikdy nevideli,“ nabáda slávny Alexander Graham Bell na webe štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR.

Vynálezca telefónu má pravdu. No skôr než sa zatárate hlboko do rozsiahlych lesov na Záhorí, aby sa očiam naskytol nevídaný obraz, už z diaľky začujete z hubárskeho raja plač. Neplačú lesné víly, tentoraz ani nie Martákovej ranená breza... Stromy zomierajú postojačky. Na celom Záhorí teraz vysoké štíhle borovice s kučerami v oblakoch volajú o pomoc. Až potom zočíte ten nevídaný obraz na viatych pieskoch. Veľké plochy vyrúbaných porastov uprostred borovicových lesov, početné haldy guľatiny nakopenej v rozbrázdenom teréne. Lesníci, poľovníci, hubári, turisti, všetci obdivovatelia dosiaľ najzachovalejšieho i najčistejšieho lesného kráľovstva na výmere 65 431 hektárov posmutneli, ustrnuli v obavách.

Húsenice na záhorských boroviciach.​

Postihnuté porasty

Komunikačný odboru Ministerstva obrany SR v stanovisku vysvetľuje: „Zdravotný stav borovicových lesov nielen na Záhorí, ale aj na Morave je v súčasnosti v zlom stave najmä vplyvom klimatických podmienok, výskytu podkôrneho hmyzu a imela bieleho. Obdobná situácia je aj v smrekových porastoch na Slovensku a v Česku. Už niekoľko rokov VLM SR, š. p., spracúvajú prevažne touto kalamitou napadnuté lesné porasty. V roku 2018 z celkového objemu ihličnatej ťažby 116 000 kubických metrov bolo 104 500 kubických metrov ťažby kalamitnej (sucháre a stromy napadnuté hmyzom). Žiaľ, predpokladáme, že vplyvom sucha a podkôrneho hmyzu budú postihnuté porasty aj v roku 2019 (náš odhad je asi 110-tisíc kubických metrov).“

Či z tejto neutešenej situácie nebohatnú nezákonne obchodníci, pokútni priekupníci a rôzni kšeftári s guľatinou, musia ustrážiť orgány štátnej správy lesného hospodárstva s Inšpekciou životného prostredia.

Z porastov obhospodarovaných štátnym podnikom Vojenské lesy je najviac postihnutá časť v polygóne Malacky – Rohožník – Studienka – Veľké Leváre. Podľa poskytnutých informácií sa ťažba sústreďuje do najviac postihnutých porastov podľa danej situácie a potreby. Riaditeľ odštepného závodu VLM SR, š. p., v Malackách Ing. Jozef Bittara ešte dopĺňa: „V boji proti škodcom sme v roku 2014 aplikovali letecký postrek na zničenie premnoženého listožravého hmyzu rodu hrebenárka (Diprion sp.), ktorý spôsobil v lete 2014 v mnohých porastoch takmer holožer ihlíc. Uvedené opatrenie bolo účinné, nakoľko sme ďalšiu generáciu  hrebenárky potlačili a v nasledujúcom roku sme neevidovali výrazné škody týmto škodcom. Samozrejme, našou snahou a poslaním je zachovať na Záhorí borovicové porasty, a preto každoročne vzniknuté holiny zalesňujeme prevažne borovicou (vo vhodných lokalitách s prímesou duba, resp. jelše). Aj tento rok sme už v jarnom zalesňovaní vysadili cca dva milióny mladých borovíc na 237 ha plochy. Môžeme verejnosť ubezpečiť, že v našom spoločnom záujme je lesy na Záhorí zachovať.“

Deficit vlahy

Na Záhorí, ktoré tvorí len časť obhospodarovaného územia Odštepného závodu štátne lesy Šaštín, v poslednom čase ťažia lesníci len kalamitu. „Dôvodom odumierania borovíc je deficit zrážok, čo spôsobuje oslabenie stromov a následne zvýšenú aktivitu podkôrneho hmyzu,“ potvrdzuje riaditeľ OZ Šaštín Ing. Radomír Nečas. „V roku 2018 sme v štátnych a urbárskych lesoch vyťažili 99 929 kubických metrov dreva, z toho bolo až 79 339 kubických metrov kalamitného. Najviac sa ťaží v okolí Gbelov, Šaštína, Studienky a Malaciek. Aktuálna plocha odlesnenia je 276 ha, ktorú v tomto roku zalesníme. My sme v posledných rokoch nepoužili v lesoch postreky, keďže OZ Šaštín spĺňa kritériá FSC štandardu a aplikácia chemických postrekov je prísne kontrolovaná. V roku 2019 plánujeme vyťažiť drevnú hmotu v objeme 183 861 kubických metrov. Z toho v oblasti Záhoria plánujeme ťažiť len v porastoch poškodených suchom a podkôrnym hmyzom v objeme 98 289 kubických metrov. Lehota na zalesnenie je dva roky od vzniku holiny. Tento rok zalesňujeme 276 ha holín. Na jednom hektári sa vysadí cca 8-tisíc sadeníc, takže celkovo vysadíme 2,2 milióna stromčekov. Oblasť Záhoria je typická piesčitými pôdami chudobnými na živiny, a preto preferujeme na výsadbu naďalej borovicu ako nenáročnú a relatívne odolnú drevinu. Na vlhkejšie miesta sadíme dub, jelšu a ďalšie listnaté dreviny.“

Rozširovanie vojenského letiska v Kuchyni a budovanie základní vojsk NATO, amerických muničných skladov či strategických zásobníkov pohonných hmôt by znamenalo zánik turizmu, hubárčenia, poľovníctva, horskej cyklistiky, chalupárčenia i farmárskej produkcie.

Suchom a dlhoročným vlahovým deficitom trpí v lesoch aj zver i vtáctvo, sťažujú sa poľnohospodári, farmári, chalupári či ľudia v obciach. Vo viacerých lokalitách úplne vyschli domové studne. Jediným svetlým momentom v tejto súvislosti je vtip kolujúci po celom Záhorí po jednej z televíznych relácií Zlaté časy: „Je tak sucho, že herečka Magda Vášáryová už objednala aj zaplatila do ich chalupárskej studne pri Šišulákoch napustiť päť cisterien s vodou...“Vyťažená zdravá guľatina.

Niekto si mädlí dlane...

O kalamitné borovicové drevo nie je veľký záujem a jeho využitie je značne obmedzené. Výnimkou je závod IKEA Malacky, ktorý ho dokáže spracovať na výrobu drevotrieskových dosiek. Ako dobre, že ho tu máme! Cestujúci po diaľnici či po železnici od Kútov smerom k Bratislave a opačne k rieke Morave ho nemôžu na okraji Malaciek prehliadnuť. Komíny s dovysoka stúpajúcimi stĺpmi bieleho dymu sú ako výstražne vztýčené prsty pred apokalypsou. Arogantný výsmech milovníkom prírody a hubárom, navštevujúcim záhorácky bor dve storočia po dobe osvietenej panovníčky Márie Terézie? Pesničkový Macejko si zabudol cepy doma a kým sa po ne vrátil, potomkovia dobyvačných Vikingov už stavali... Každá minca má dve strany. Závod firmy Swedspan Slovakia, ktorý je dodávateľom reťazca IKEA v meste Malacky, vychádza samozrejme z výhodnej polohy uprostred lesných porastov v okruhu 200 kilometrov. Drevársky závod vyrástol v priemyselnom parku na južnom okraji Malaciek. Jeho ročná výrobná kapacita je až 500-tisíc kubických metrov. Otázok preto rokmi neustále pribúda. O to viac, čím v lesoch ubúda borovíc... Za IKEA Industry Malacky na ne odpovedá zástupca generálneho riaditeľa Ing. Vladimír Matúšek: „Pre malacký výrobný závod drevotriesky nakupujeme drevo najmä zo Slovenska, čo tvorí 70 percent celkového nákupu. Našimi najväčšími dodávateľmi sú Štátne lesy a Vojenské lesy, od ktorých ročne odoberieme približne 230-tisíc kubických metrov. IKEA Industry Malacky sa v súčasnosti stará o kalamitné drevo zo Štátnych lesov, čo je nielen podpora pre štát, ale aj takéto poškodené drevo nájde svoje dobré využitie. V malackom regióne máme tiež projekt rýchlorastúcich topoľov (SRP – short rotation plantation), ktorý nám umožní nahradiť vstupné suroviny prichádzajúce obvykle z lesov. Výhodou SRP je nielen nižšie využitie techniky a agrochémie, ale aj podstatne vyššie zachytávanie oxidu uhličitého v ich rýchlorastúcich koreňoch a kmeňoch. Naše vlastné rýchlorastúce plantáže sú trvalo udržateľnou cestou k obnoviteľným zdrojom vysadeným na pôde nízkej kvality. Ambíciou je nahradiť 30 až 40 percent z celkovej potreby dreva práve týmito topoľmi a tiež recyklovaným materiálom. Prvý zber sa očakáva v roku 2021.“

Cesty po celom Záhorí križujú obrovské kamióny ťažko naložené drevnou guľatinou.​

Pokútni priekupníci

Cesty po celom Záhorí križujú obrovské kamióny ťažko naložené drevnou guľatinou. Skúsenému pozorovateľovi však neunikne, že množstvo prevážaného dreva je zo statných a zdravých stromov. Či z tejto neutešenej situácie nebohatnú nezákonne obchodníci, pokútni priekupníci a rôzni kšeftári s guľatinou, musia ustrážiť orgány štátnej správy lesného hospodárstva s Inšpekciou životného prostredia. Ktovie koľko krokov, no tiež rokov delí dnes našu spoločnosť od záhuby borovicového raja na Záhorí... Lebo úsilie lesníkov, rozumných hospodárov i ochrancov prírody môže vyjsť nazmar. Najmä, ak sa k švédskym priemyselným aktivitám pridajú aj tie najčerstvejšie – vojenské spoza oceána. Rozširovanie vojenského letiska v Kuchyni a budovanie základní vojsk NATO, amerických muničných skladov či strategických zásobníkov pohonných hmôt by znamenalo zánik turizmu, hubárčenia, poľovníctva, horskej cyklistiky, chalupárčenia i farmárskej produkcie.

Môj osemročný vnuk ma pri pohľade na komíny spoza okna uháňajúceho auta na chalupu šokoval postrehom s básnickou otázkou, ktorú si už niekoľko rokov kladú tiež záhorácki starousadlíci spolu s „paštikármi“: „Dedko, a my Slováci sme takí sprostí, že dovolíme Švédom vyrúbať všetky borovice? A oni si svoje lesy doma isto chránia...“ Pochopil som, že treba dlho a veľa vysvetľovať, hovoriť aj o súvislostiach.

Dúfam len, že sa otázka malého chlapca nikdy nestane osudovým proroctvom.