PLASTOVÁ EPIDÉMIA

Zem začína byť pritesná pre miliardy ton odpadu vyprodukovaného ľuďmi

Foto ARCHÍV
Dátum 30.04.2019

Žalostné zábery korytnačky zamotanej v rybárskej sieti, veľryby vyvrhnutej z oceánu so žalúdkom plným igelitových tašiek či morského koníka držiaceho sa vatovej tyčinky zaplavujú internetové i tlačené médiá čoraz častejšie. Plastmi však nie sú znečistené len oceány, ale v značnej miere už aj pôda, vzduch a podzemná voda. Materiál, ktorý si nás podmanil svojou odolnosťou a nízkou cenou, nás práve pre tieto dve vlastnosti postupne zabíja. Podarí sa miliardám ľudí zvíťaziť nad miliardami ton plastov?

Bez slamiek

Napriek tomu, že Slovensko nepatrí medzi výraznejších producentov plastového odpadu, v boji proti tejto novodobej epidémii je dôležité začať od seba. Vďaka novej legislatíve bude od 1. januára 2021 platiť definitívny zákaz uvádzania jednorazových plastových výrobkov na trh. Konkrétne pôjde o tých deväť druhov – taniere, príbory, miešadlá na nápoje, slamky, paličky od balónov, vatové tyčinky do uší, nádoby na potraviny vyrobené z expandovaného polystyrénu, nápojové obaly a poháre z expandovaného polystyrénu. Na Slovensko sa totiž ročne dostane približne 14-tisíc ton neobalových plastových výrobkov, z ktorých výraznú časť tvoria práve slamky a príbory. Tie sa dajú jednoducho nahradiť ekologickejšími alternatívami, napríklad z papiera alebo výrobkami na viacero použití. Jednorazové plasty, ktoré sa v obchodoch predávajú, navyše nie sú domácim produktom. Ich zákazom sa tak otvorí priestor pre slovenských podnikateľov, ktorí môžu prísť s náhradnými produktmi vyrábanými na Slovensku. Ďalšie hygienické potreby ako napríklad vlhčené utierky, ale tiež cigarety s filtrom bude potrebné označiť, aby nekončili v bežnom komunálnom odpade. „Problémom filtrov je skutočnosť, že je ich veľmi veľa. Ohorky predstavujú jeden z najviac zastúpených produktov znečisťujúcich životné prostredie, pretože je veľa fajčiarov, ktorí ich odhadzujú kdekoľvek vonku. Filtre pritom obsahujú plast, ktorý sa rozkladá na mikroplasty, preto sú pre životné prostredie nebezpečné,“ vysvetlil v rozhovore pre TASR Miroslav Jurkovič, odborník na cirkulárnu ekonomiku.

Králi skládok

Ministerstvo životného prostredia sa v rámci ekologických opatrení pokúša čím skôr uviesť do praxe i zákon o zálohovaní PET fliaš. Momentálne jeho tvorcovia čakajú na posúdenie Európskou úniou a hneď potom ho plánujú predložiť vláde SR. Podľa najoptimistickejších odhadov by zálohovanie PET fliaš a plechoviek mohlo byť realitou už budúci rok. Výšku zálohy určí ministerstvo životného prostredia prostredníctvom vyhlášky. Minimálna suma by mala dosiahnuť 0,12 eura za fľašu a 0,10 eura za plechovku. Zálohovanie sa bude týkať všetkých jednorazových nápojových obalov z plastu alebo kovu s objemom 0,1 litra až tri litre. Obrovským environmentálnym problémom Slovenska sú aj skládky, kde končí až 70 percent odpadu z našich domácností. V tomto smere patríme k najmenej disciplinovaným krajinám, o čom svedčí i fakt, že sa u nás nachádza zhruba šesťtisíc čiernych skládok. Najväčšou disponuje bratislavská Vrakuňa. Halda smetí je veľká ako panelák. „Je veľmi veľa krajín v rámci západnej Európy, ktoré neskládkujú, respektíve skládkujú len pár percent odpadu. Drvivá väčšina sa recykluje. A odpad, ktorý sa nedá zrecyklovať, zhodnotia energeticky, takže z neho vyrobia elektrickú energiu alebo teplo. Len zvyšok putuje na skládku. Lídrom je v tomto smere Rakúsko alebo Belgicko. Tam už skládky prakticky nemajú,“ uviedol Miroslav Jurkovič. Európska komisia prišla pre problémy so životným prostredím s plánom zmeniť lineárnu ekonomiku na cirkulárnu. „Lineárna ekonomika znamená, že vyťažíme surovinu, z nej spravíme výrobok, ten predáme a spotrebujeme. To, čo z výrobku ostane, tvorí odpad a ten skončí na skládke, alebo sa nejakým spôsobom zlikviduje. Cirkulárna ekonomika znamená, že túto priamku zatočíme do kruhu. To, čo nazývame odpadom, sa stane druhotnou surovinou a bude sa vracať naspäť prostredníctvom recyklácie a opätovného použitia, aby sa šetrili prírodné zdroje a aby sme prostredie nezamorovali odpadom,“ vysvetlil Jurkovič.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

Fotogaléria