PLYN NAD ZLATO

Situácia na trhu so zemným plynom sa zo dňa na deň mení a hrozí, že do publikovania tohto článku bude opäť iná. V polovici júna zaskočil nielen Slovensko viacnásobný pokles jeho dodávok. Zatiaľ čo v utorok 14. júna znížilo Rusko dodávky pre Slovenský plynárenský priemysel o desatinu, o deň neskôr o 15 percent a následne o viac ako tretinu, v piatok to už bola polovica. Generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák síce verejnosť ubezpečil, že má všetko pod kontrolou a plyn k nám prúdi odinakiaľ, prázdnejšie zásobníky však hlásia aj z iných európskych štátov. Dokáže sa Európa zaobísť bez ruského plynu a koľko to bude stáť?

SPP panike nepodlieha

Šéf SPP sa k vzniknutej situácii vyjadril pomerne sebavedome. „Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Za každú megawatthodinu, ktorá nám chýba v týchto dňoch, ďalšie dve megawatthodiny dávame do zásobníka navyše,“ vyhlásil Prokypčák s tým, že nás krátenie dodávok o polovicu nijako nezasiahne. „Pracujeme na ďalších riešeniach, ako zvládnuť to, ak by došlo k úplnej odstávke. Reálne pracujeme s najväčším rizikom, že sa to zastaví úplne,“ dodal. V súčasnosti sú naše zásobníky naplnené na 52 percent. Situácia s dodávkami plynu v Európe sa podľa Prokypčáka vzhľadom na investície jednotlivých štátov do infraštruktúry upokojí niekedy v polovici roka 2023 a v zime 2023/2024 by už mala byť bezproblémová. Po tomto termíne sa zlepší aj pozícia Slovenska. „Som presvedčený, že v rokoch 2023 a 2024 si Slovensko ako vnútrozemská krajiny bude môcť vyberať, skadiaľ plyn dovezie,“ vyhlásil. Nie všetci sú však rovnakí optimisti. Šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatih Birol varoval, že Európa môže mať počas budúcej zimy obrovské problémy s nedostatkom energií. „Obávam sa predovšetkým o trhy so zemným plynom, ak by sme mali chladnú a dlhú zimu, môžu nás čakať veľmi ťažké dni,“ uviedol Birol na výročnej konferencii IEA o energetickej hospodárnosti, ktorá sa konala v dánskom Sonderborgu.

Poloprázdne zásobníky

Rusi totiž nekrátia dodávky plynu len Slovákom. Aj talianska energetická spoločnosti Eni oznámila, že dostane od Gazpromu iba päťdesiat percent z požadovaného objemu. Viaceré európske krajiny vrátane Talianska a Nemecka sú od ruského plynu mimoriadne závislé a znižovanie dodávok označujú za politický krok. Rusi však tvrdia, že majú aj technické problémy a hrozia úplnou odstávkou plynovodu Nord Stream 1. Gazprom nevidí riešenie pretrvávajúceho problému so zariadením na kompresorovej stanici Portovaja, ktoré spôsobilo obmedzenie dodávok do Európy cez plynovod Nord Stream 1. Šéf Gazpromu Alexej Miller vyhlásil, že koncern nemôže pre sankcie získať späť vybavenie po bežnej údržbe od nemeckého výrobcu Siemens. „Tá turbína leží vo fabrike, Siemens ju nemôže vyzdvihnúť a nie každá turbína pasuje,“ povedal Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade. Nemecko označilo argumenty Gazpromu za vymyslené aj napriek tomu, že ich potvrdil samotný Siemens. A európske ceny suroviny zatiaľ smerujú k najväčšiemu zisku od začiatku konfliktu na Ukrajine – pre zníženie dodávok vyskočili až o 70 percent. Miller v tejto súvislosti pripomenul, že plynovod Nord Stream 2, ktorý bol dokončený, ale nikdy nebol spustený, je teoreticky pripravený na prevádzku. Vzhľadom na geopolitické napätie je však šanca na jeho štart takmer nulová. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nedávno predpovedal, že Európa bude Nord Stream 2 jedného dňa potrebovať nezávisle od toho, čo hovorí dnes, ide však o hudbu budúcnosti. Plynovod Nord Stream 2, ktorému Nemecko pozastavilo proces certifikácie, mal podľa plánov z minulosti slúžiť najmä na prepravu vodíka. Náklady na jeho vybudovanie sa pohybovali okolo jedenástich miliárd amerických dolárov a ročná prepravná kapacita činí 55 miliárd metrov kubických. Dnes už Nemecko a EÚ obracajú kabáty tvrdiac, že z geopolitického hľadiska išlo o veľkú chybu, keďže Nord Stream 2 obchádza Ukrajinu a vzhľadom na súčasnú situáciu označili projekt za mŕtvy.

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dohodli na posilnení ekonomickej, energetickej aj priemyselnej spolupráce.​

Ázijské tigre

Naopak, sú aj krajiny, ktoré dnes majú k Rusku bližšie ako kedykoľvek predtým. India, Čína a ďalšie ázijské krajiny sa pre Moskvu stávajú čoraz dôležitejším zdrojom príjmov z ropy a plynu, a to aj napriek silnému tlaku zo strany USA, aby nezvyšovali svoje nákupy po invázii Ruska na Ukrajinu. Gazprom zvýšil za päť mesiacov dodávky do Číny o 67 percent. „Rusko je spoľahlivým dodávateľom energie pre priateľov Ruska,“ vyhlásil generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller na ekonomickom fóre v Petrohrade 16. júna. Gazprom roky opakuje, že je pre svojich zákazníkov spoľahlivým dodávateľom. „Náš produkt, naše pravidlá. Nehráme podľa pravidiel, ktoré sme nevytvorili.“ India zas z Ruska vo veľkom odoberá ropu. Podľa údajov spoločnosti Kpler v roku 2022 doposiaľ nakúpila takmer 60 miliónov barelov ruskej ropy v porovnaní s 12 miliónmi barelov za celý rok 2021. Hoci nie tak masívne ako India, aj iné ázijské krajiny zvýšili svoj nákup ruskej ropy. Tá tak mení svoj smer a namiesto západu prúdi do Ázie, pričom okrem Indie sú jej kľúčovými destináciami Čína a Turecko. Vývoz ropných produktov z Indie, ako je nafta, medzitým vzrástol na 685-tisíc barelov denne z 580-tisíc pred konfliktom. Veľká časť exportu nafty sa predáva v Ázii, ale zhruba dvadsať percent bolo prepravených cez Suezský prieplav smerujúci do Stredozemného mora až Atlantiku, teda v podstate do Európy alebo USA, povedal Lauri Myllyvirta, hlavný analytik fínskeho centra CREA. India tak umožňuje ruskej rope, aby sa dostala na západné trhy, čím sa kruh uzatvára a najmä Európa ide v konečnom dôsledku opäť raz proti sebe.