PODĽA ČAPUTOVEJ SME NIKDY NEMALI TAKÚ DEMOKRACIU A SLOBODU AKO TERAZ

Súčasné dianie na Ukrajine, ktoré vzniklo v dôsledku dosahovania geopololitických cieľov dvomi mocenskými centrami, vrhlo jasné svetlo na skutočný stav demokracie a slobody na Slovensku, ale aj v Európe a vo svete. Po viac ako tridsiatich rokoch slovného uisťovania, presviedčania, chválenia, ospevovania demokracie a slobody, ktorú sme dosiahli po zvrhnutí totalitných režimov, sa teraz ukazuje jej skutočný stav v živote spoločnosti. Len pred niekoľkými týždňami osôbka, ktorej pracoviskom je momentálne prezidentská kancelária v Bratislave vyhlásila, že nikdy sme nemali takú demokraciu a slobodu ako ju máme teraz. Až teraz, keď pokojný a mierový život bol rozbúrený najprv politickými a ekonomickými akciami, a vzápätí aj použitím mocenských prostriedkov, ukázala sa pravá tvar  a skutočná úroveň slobody a demokracie.

V danom momente, kedy sa majú občania Slovenska, ale aj v krajinách Európy a sveta zorientovať v situácii, ktorá sa vyvinula až do tohto štádia, jasne sa ukazuje, že občan nemá právo tak urobiť, pretože na to nemá ani možnosti, ani podmienky. Občan je  denno denne „zasypávaný“ písanou, hovorenou, obrazovou propagandou takmer po celých  24 hodín. Pritom informáciami, tvrdeniami, „analýzami“, ale aj výzvami a hrozbami, ktoré jednostranne kritizujú, útočia, napádajú, spochybňujú a zosmiešňujú konanie len jednej strany vzniknutého konfliktu.  Aby nebolo pochyb o zlovestnosti  tejto stranu, nazývajú ju prívlastkami ako „autoritatívny, zločinecký, krvilačný, bezohľadný a nenásytný režim“.  Aby bol jasný aj vinník, tiež sa opakuje označenie „putinovský režim“.

Druhá strana konfliktu je „mierumilovný, spravodlivý, demokratický, humánny“, spolok krajín, nositeľov uvedených prívlastkov, ktorým ide len a len o spravodlivosť, demokraciu a slobodu a tiež o blaho iných krajín a národov vo svete. Tak ako to už dokázali dosiahnuť v mnohých krajinách a rôznych regiónoch sveta, medzi ktorými boli aj Vietnam, Kórea, Kambodža, Indonézia, ale aj Falklandské ostrovy, Chile, Argentína, Kuba, v nedávnej dobe Juhoslávia Irak, Líbya, Afganistan, Sýria.

Občan nemá možnosť dozvedieť sa objektívnu pravdu o skutočnej príčine vzniknutého problému na Ukrajine, ani o dôvodoch, ktorá motivovala jednú stranu k vojenskému zásahu. Tým viac, už nemá ani najmenšiu šancu vytvoriť si aspoň „pravdepodobne objektívnejší“ pohľad na to, čo sa deje na Ukrajine a ako konflikt prebieha. To, čo sa „podáva“ občanom v demokratickom, slobodnom a suverénnom štáte, je jednostranné propagandistické tvrdenie o JEDNEJ  JEDINEJ pravde. Tak to je – a basta!!!

Dali by sa napísať desiatky riadkov o nezmyselných, nepravdivých, nepravdepodobných tvrdeniach o udalostiach a vojenských činnostiach, ktoré dnes média opisujú. Pri mnohých sa zastavuje rozum, niektoré sú trápno – smiešne, pretože sú tak neprofesionálne, prehľadné a primitívne, že ich „umelosť“ a  vykonštruovanosť z nich priam srší. Ak sa dnes politici vystatujú demokraciou a slobodou, čo Ústava SR deklaruje aj ako „právo na informáciu“, právo na „slobodu myslenia“, „zákaz cenzúry“, tak toto všetko je v dnešných médiach POPRETÉ. Dôvod, prečo je tomu tak je JASNÝ. Nikomu nedovolia zverejniť iný názor, ako je dnešné oficiálne smerovanie propagandistických informácii na Slovensku i v Európe. To znamená, ešte sa POPIERA aj právo na „vyjadrovanie svojich názorov slovom, písmom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom“. Autorov takýchto snáh proste do médii nepozvú, alebo ich príspevky nezverejnia. Z elektronických médii ich príspevky proste „vyhodia“, alebo zrušia celú ich stránku. Kritici  „totalitnej cenzúry“ a  „obmedzovaných a usmerňovaných  štátnych médii“   v predchádzajúcom systéme dnes mlčia ako peny. Vôbec im nevadí, že súčasné SÚKROMNÉ média si uvádzajú len to, čo im určí majiteľ a jeho „služobníci“. A tí sú dnes jasne proamerickí a pro západoeurópski, tým pádom samozrejme protiruskí.

K čomu vedie takáto „demokracia“?

Takáto demokracia pošliapava aj Ústavou SR deklarované ustanovenie, že „Každý občan má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mená“. O akej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti i ochrane mená môžeme hovoriť, ak si musíme vytvárať svoje názory a postoje na základe jednostranných informácii, tvrdení, nedôveryhodných faktoch, skreslených a pochybných údajoch?! Veď ľudia, ktorí získali vzdelanie, poznatky, vedomosti o historických i súčasných aspektoch ekonomiky, politiky, spoločenského rozvoja, ktorí už čosi vo svojom živote prežili, majú právo na svoj názor a svoje postoje k tomu, čo sa deje okolo nich. Je to ich osobná urážka, urážka ich dôstojnosti i cti, ak majú prijať názory založené na lži, klamstve, cieľavedomom zavádzaní v prospech záujmov a cieľov niekoho iného.

Takáto „demokracia a sloboda“ nastala u nás už dávno, hoci sme si jej skutočnú podstatu nevšímali v normálnych, nekritických časoch. Je potrebné si to uvedomiť teraz a posúdiť, kto nám takúto „slobodu a demokraciu“ prináša, „poskytuje“ a akým cieľom ona v tomto podaní slúži.