PODPORA UKRAJINY NIEČO STOJÍ

Slovenské potraviny zdraželi za deväť mesiacov o 19 percent. Do vypuknutia konfliktu na Ukrajine trvalo desať rokov, kým sa ceny u nás zvýšili o rovnakých 19 percent, čo je mimoriadne závažný ukazovateľ. Raketovým tempom pribúda počet rodín žijúcich na hrane, ktoré si môžu dovoliť len to najlacnejšie nielen medzi potravinami, ale v každej oblasti života. Šesťdesiat percent Slovákov hlási výrazný nárast výdavkov, čo ich približuje k riziku neschopnosti splácať svoje doterajšie záväzky, úvery či hypotéky. Koľko ešte znesieme?

Privysoká cena

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pobúril koncom novembra Európanov vyhlásením pred poslancami NATO v Madride. Vraj vie, v akej situácii sa ľudia nachádzajú a vie aj to, že trpia rastúcimi cenami energií a potravín, ale podpora Ukrajiny niečo stojí. „Cena, ktorú platíme ako spojenci v NATO, sa meria v peniazoch, kým Ukrajinci platia cenu, ktorá sa meria krvou. A ak umožníme Putinovi vyhrať, všetci budeme musieť zaplatiť oveľa vyššiu cenu. Bude to mať priame dôsledky na našu bezpečnosť. Svet sa stane nebezpečnejším a my zraniteľnejšími,“ postrašil s tým, že musíme Ukrajinu podporovať, aj keď je to beh na dlhú trať. Je pravda, že ceny potravín rástli už pred februárovým vypuknutím konfliktu, nie však takým šialeným tempom. Mimoriadne zarážajúce je najmä to, že kým európsky priemer zdražovania napríklad chleba je 12 percent a mäsa 11 percent, na Slovensku evidujeme pri chlebe zdraženie až o 26 percent a podobne je na tom mäso. „Rast cien pekárenských výrobkov ovplyvňuje viacero faktorov a cena suroviny – múky, prípadne prvotnej suroviny – obilia, je len časťou vstupných nákladov do výroby. Najväčší vplyv na výslednú cenu chleba a pečiva má cena energií a svoj podiel majú aj príplatky za prácu cez víkend a v noci,“ uviedol agrorezort.

Slováci sú ohrození najviac

Čím viac prostriedkov z rodinného rozpočtu musí človek vynaložiť na nevyhnutné potreby, akými sú potraviny, energie či bývanie, tým menej mu ostáva na iný tovar a služby. Podľa Eurostatu minul vlani priemerný Európan na potraviny a bývanie 38 percent výdavkov, kým Slováci si na to isté vyčlenili takmer polovicu financií, čo je najviac spomedzi štátov Európskej únie. Vzhľadom na vysokú váhu nevyhnutných platieb pocíti slovenský spotrebiteľ pokračujúci rast cien potravín a energií oveľa výraznejšie než priemerný Európan. V globále tak míňame na nevyhnutné položky najviac. Ak by sme sa bavili výhradne o potravinách, horšie než my sú na tom len v Rumunsku, Bulharsku, Litve a Estónsku. Neraz sa už pritom riešila možnosť zastropovania cien pohonných hmôt či základných potravín, ako je to napríklad v Maďarsku. Tu vláda Viktora Orbána v novembri ešte rozšírila pôvodný zoznam potravín so zastropovanými cenami o vajcia a zemiaky. Už od februára sa na tomto zozname nachádzajú pšeničná múka, kryštálový cukor, slnečnicový olej, bravčové stehná, kuracie prsia a chrbty či kravské mlieko.

Zastropované ceny energií

Situáciu s drahými potravinami na Slovensku by mohlo zmierniť zastropovanie cien energií. V októbri vláda oznámila pomoc podnikom, v novembri sa dostala aj k zastropovaniu cien energií domácnostiam. Tie budú mať v budúcom roku zastropovanú cenu silovej elektriny, ktorá tvorí zhruba polovicu koncovej ceny elektriny, na úrovni 67,3 eura za megawatthodinu. Stále platí, že Slovenské elektrárne, náš dominantný výrobca elektriny, dodajú v budúcom roku domácnostiam silovú elektrinu za 61,2 eura za megawatthodinu v objeme zhruba šesť terawatthodín. Elektrina vyrobená v jadrových elektrárňach sa však do domácností dostáva cez takzvaného agenta, ktorým sa stal Slovenský plynárenský priemysel. Ten ju ostatným dodávateľom elektriny odovzdá za cenu zvýšenú o desaťpercentný koeficient stanovený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo predložiť na rokovanie vlády návrh všeobecného hospodárskeho záujmu aj bez definitívneho schválenia celého procesu Európskou komisiou. Ak by štát k takémuto zastropovaniu nepristúpil, slovenské domácnosti by v budúcom roku čakalo dramatické zdražovanie koncových cien elektriny. „Pri zohľadnení aktuálnych trendov vývoja trhovej ceny by zvýšenie koncovej ceny elektriny pre domácnosti mohlo prekročiť 235 percent. V pomere k celkovým príjmom by takéto zvýšenie ceny predstavovalo zásadnú položku, pričom u veľkého počtu domácností by mohla nastať energetická chudoba,“ vysvetlilo ministerstvo hospodárstva.

Úroky bánk ešte porastú
 

Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upozornila, že banka bude zrejme musieť ešte viac zvýšiť úrokové sadzby v snahe zabrzdiť rekordnú infláciu. „Očakávame, že úroky opäť zdvihneme,“ uviedla Lagardová v svojom novembrovom prejave na bankovom fóre vo Frankfurte nad Mohanom. „Úrokové sadzby sú a zostanú hlavným nástrojom prispôsobovania našej menovej politiky, zároveň je však potrebná normalizácia bilancie uváženým a predvídateľným spôsobom,“ dodala. Európska centrálna banka v boji proti inflácii zvyšuje úroky najrýchlejším tempom v svojej histórii. V októbri dosiahla inflácia v eurozóne úroveň 10,7 percenta. Od júla banka zdvihla svoju základnú úrokovú sadzbu o dva percentuálne body. Lagardová zároveň varovala vlády pred nadmernými výdavkami v rámci podpory spotrebiteľov a firiem zasiahnutých vysokými cenami energií. Uviedla, že takáto finančná pomoc musí byť dočasná a zacielená na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. V opačnom prípade by totiž výdavky mohli zvýšiť dopyt a tým aj infláciu.