PODSTATOU ZINSCENOVANEJ „NEŽNEJ REVOLÚCIE“ BOLA BURŽOÁZNA KONTRAREVOLÚCIA

Veľa slov, mnoho formálnych fráz, rokmi naučené formulácie, ale aj spomienky a nadnesené príbehy o význame, priebehu, a výsledkoch nežnej revolúcie zaznievali a zaznieva ešte teraz, pri výročí takzvanej „nežnej revolúcie v novembri 1989. Každý rok je „spomienkárov“, ochotných vystupovať v médiách menej a menej. Avšak niektorí, stále tie isté postavy novembra sa snažia, aby svojou aktivitou a objavovaním „nových historických skúsenosti“ nahradili pokles záujmu o uvedenú udalosť.

Je historickou skutočnosťou, ktorú nemôžeme poprieť, že bezprostredne po 17. novembri v roku 1989, pomerne mnoho občanov vyšlo na námestia, do ulíc a na verejné miesta, kde žiadali väčšiu demokraciu, väčšiu slobodu, lepšie odmeňovanie za prácu, i väčšie možnosti cestovania do zahraničia. Žiadali aj rôzne iné veci, ktoré im niekto podsúval z tribún i z masovo-komunikačných prostriedkov. Ale aj veci, ktoré vtedy pokladali za potrebné, alebo cítili že ich potrebujú. Prirodzene. Veď ani socializmus nebol úplne dokonalý a vo vtedajšom štádiu tiež ešte kde-čo postrádal, a kde čo neriešil ideálne.

Ako sa však naplnili predstavy a požiadavky zmanipulovaných i úprimne mysliacich občanov po tom, čo sa podarilo odstaviť od moci komunistov, rozložiť základy socializmu a začať žiť v nových podmienkach? Nastúpili triezve, prozaické dni. Len čo revolucionári a nastrčení vodcovia „revolúcie“ vyzliekli rúcha „slobody, demokracie pravdy a spravodlivosti“, odhalila sa podstata prevratu v celej buržoáznej nahote.  Začala sa ukazovať pravá podstata, skutočný, neprikrášlený obsah toho, čo sa stalo. 

Republika „slobody, rovnosti a bratstva“ odhalila buržoáznu tvár. Ukázalo sa, že porevolučná skutočnosť je krutým svetom prízemných vášni, vlčej ruvačky o rozdelenie koristi, že je republikou ziskov, špekulácií, chamtivého neľútostného egoizmu, hanobiaceho bohatstvo z krvavých mozoľov iných. Nikto sa už nezaujímal o záujmy ľudí a potreby ľudu.

Na scéne sa objavili lovci bezpracných ziskov, bohatstva, surovci chamtivci a mamonári, ľahtikári a pôžitkári, ktorí kradli čo sa len dalo a opreteky sa usilovali zmocniť sa všetkého a čo najskôr. Tí, ktorí dané obdobie prežili si pamätajú etapy divokej privatizácie majetku štátu, vytvoreného generáciami ľudí v období socializmu. Pamätajú si násilnosti páchané mafiánskymi skupinami, násilné prisvojovanie si už privatizovaného majetku a ruvačky jednotlivcov a rôznych skupín o tento majetok. Pamätajú si tunelovanie štátnych podnikov, ktoré bolo v podstate zlodejstvom a jeho dopustenie bolo vlastizradou, ktorú dodnes ešte nikto neriešil. Hoci bolo proti záujmom ľudu, záujmom občanov. Je veľmi pravdepodobné, že medzi účastníkmi takzvanej „revolúcie“ boli i mnohí tí, ktorí sa potom stali tými defraudantmi, zbohatlíkmi, objednávateľmi vrážd či násilia v záujme získania majetku vo svoj prospech, bez ohľadu na spôsob, ktorý použili.

Ako sa naplnili požiadavky a heslá revolucionárov, čo sa nastalo po 34 rokoch po „nežnej“? Na úkor štátu a teda všetkých občanov Slovenska, prevzala väčšinu majetku štátu skupina súkromných vlastníkov. Vznikla skupina oligarchov, milionárov, ktorá vďaka  svojmu bohatstvu môže naplno využívať demokraciu a slobodu. Môže si kúpiť alebo zabezpečiť všetko, vďaka peniazom, ktoré má k dispozícií. Keď je treba, aj „spravodlivosť“ pre seba  a svojich rodinných príslušníkov. Pretože nie všetci prišli k majetku čestne a poctivo.

Je tu skupina stredných a malých podnikateľov a živnostníkov. Medzi nimi sú tí, ktorým sa darí  lepšie, ale aj tí, čo sa im darí horšie. Podnikajú, krachujú, začínajú znovu a zase krachujú, mnohokrát ostávajú zadlžení, čo je niekedy dôvodom až k osobným i rodinným tragédiám. Sloboda „podnikať“ a sloboda a demokracia v možnosti začínať niekoľkokrát odznova – to je jediná ich výhoda v takomto zložitom živote. Avšak často za cenu maximálneho vypätia, spôsobujúceho choroby, rodinné problémy, opätovný krach, vrátane krachu - rozpadu rodín a zanedbávania výchovy detí.

Zamestnanci, ktorí pracujú v súkromných firmách sú vo väčšine prípadov nespokojní ako so svojimi mzdami, tak s podmienkami práce, jednaním, s nimi zo strany zamestnávateľov. A to presne nevedia, ale len tušia, aká je miera ich vykorisťovania zo strany zamestnávateľa. Vznikla skupina, ktorá pred „nežnou“ tu nebola - bezdomovci. Aká je sloboda a demokracia pre nich? Ako ju využívajú, čo im priniesla, ako obohatila ich životy a životné osudy?

Ak „nežná“ priniesla slobodu, demokraciu, prosperitu a dôstojný život predovšetkým tým, ktorí sa dostali k majetku a peniazom, tak tí ostatní, majú k nej prístup len obmedzene. Formálne, môžu voliť nie z jednej, ale z desiatok strán, ktoré tu neprirodzene existujú. Avšak prevážna väčšina z nich má aj tak za cieľ zachovať existujúci systém, kde vládnu peniaze a kapitál. Teda ich vlastníci.  Hlavným zmyslom a snahou ľudského snaženia,, vštepovanými ľuďom sluhami tohto systému je zisk, úspech, zárobok,...peniaze a majetok.  Aj „pravda a láska“, ku ktorým vyzývali z tribún umelci, disidenti a falošní „lídri“, ostali kdesi v kúte. Individualizmus, egoizmus, arogancia, bezohľadnosť, sebectvo, prerastajú čoraz častejšie až do bezočivosti, agresivity i násilia, uplatňovaného vo vzťahoch medzi ľuďmi.

Dnes je očividné a už nijako nepopierané, že pravou podstatou zinscenovanej „nežnej revolúcie“ bola buržoázna kontrarevolúcia. V jej dôsledku bol vytvorený nový režim, vytvorená nová krajina, spravovaná vlastníkmi kapitálu, vlastníkmi takmer všetkých výrobných prostriedkov v krajine. Ale pozor. Následky toho, kam nás kapitalizmus vedie a kam nás dovedie, vrátane neblahého konca, ktorý ho čaká, ponesú všetci občania.