POKUS O MAJDAN

Téma novely Trestného zákona opakovane plnila námestia, kde protestujúci vyjadrovali aj všeobecne odpor voči vláde Roberta Fica a jej predstaviteľom. Akýsi menší pokus o majdan, dalo by sa povedať. Podstatné však bolo, že do ťaženia proti novele sa zďaleka nepustila len opozícia a ňou huckaná ulica, ale aj samotná hlava štátu.

Foto JANA BIROŠOVÁ/SITA
Dátum 01.04.2024

Jedným z návrhov, s ktorými vládna koalícia prišla už krátko po svojom nástupe, bol aj legislatívny balík v súvislosti s novelou Trestného zákona. Tejto témy sa veľmi rýchlo chopila opozícia, ktorá začala robiť protivládnu kampaň s heslom, že novela Trestného zákona je akýsi „promafiánsky“ balíček. Jej účelom je vraj len pomôcť osobám spriazneným so stranou Smer-SSD, ktoré čelia trestným stíhaniam – a to jednak zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorého čele v posledných rokoch stál Daniel Lipšic, ale v druhom rade aj nastavením trestnej legislatívy tak, aby to bolo prijateľnejšie pre tieto osoby, nazývané v politickom žargóne „našimi ľuďmi“.

KAĽAVSKÝ PREHOVORIL O OBDOBÍ TEMNA

 

Anka Žitná v svojej relácii zverejnenej na portáli Pluska.sk uskutočnila rozhovor s bývalým policajtom Jánom Kaľavským. Kaľavský je známy ako bývalý vyšetrovateľ NAKA, niekdajší kolega čurillovcov, ktorý po tom, ako sa dozvedel o ich metódach, začal proti nim svedčiť. Situácia sa však pre neho vyvinula tak, že bol sám obvinený z korupcie a taktiež vyzrádzania informácií z prostredia polície. Preto Kaľavský odišiel do Bosny a Hercegoviny, kde stále žije. Súd zatiaľ neprávoplatne rozhodol o jeho vine. „Celý život som odrobil pre štát a dotiahol som to až tam, že musím žiadať o azyl v Bosne a Hercegovine, pretože nechcem skončiť ako mnoho ľudí na Slovensku, nazvem to obdobím temna a zla (obdobie 2020 – 2023),“ smutne konštatuje bývalý policajt v rozhovore.

S vyšetrovateľom Jánom Čurillom sa Kaľavský zoznámil po príchode do NAKA. „Mali sme dobrý vzťah, dokonca až priateľský. Navštevovali sme sa ako rodiny. Tí ľudia sa vám časom však ukážu, akí sú. Čoraz častejšie som začal počúvať názory ostatných kolegov okolo Jána Čurillu, že za každú cenu musíme zatvárať, že tento týždeň sme nikoho nezatvorili. K...., Jano zase máme prázdne basy a väznice, treba to zatvárať. Raz mi telefonicky zavolal, neboj sa, môžeš ísť ku Kučerkovi (bývalý šéf operatívcov NAKA – pozn. red.) zastreliť deti. Potom sa tešil zo smrti nášho bývalého šéfa a kolegu Milana Lučanského. To boli momenty, keď som s nimi nechcel mať už nič spoločné,“ vysvetľuje Kaľavský.

Keď sa dozvedel o metódach čurillovcov na NAKA, medzi ktoré podľa neho patrilo menenie úradných záznamov, vyrábanie fiktívnych záznamov či psychické týranie ľudí vo väzbe, rozhodol sa o týchto veciach vypovedať. Jeho výsluch u vyšetrovateľky Diany Santusovej trval podľa jeho slov šesťkrát po päť hodín. O praktikách čurillovcov hovoril Kaľavský aj s Branislavom Zurianom, ktorý bol v tom čase šéfom NAKA. „Vysvetlil som mu, čo sa robí, ako používame niektorých univerzálnych svedkov, ktorí svedčili napríklad v neprospech Dušana Kováčika a iných ľudí. Niektorí sú už vo väzbe. Zurian mi povedal, že to mám oznámiť na inšpekciu, že s tým treba niečo robiť. Už vtedy som tušil, že sa to môže skončiť tak, že sa mi pomstia. Tak sa aj stalo, vyštvali ma zo Slovenska,“ hovorí Kaľavský. „Prišiel som do NAKA z východného Slovenska do Bratislavy medzi chlapcov, ktorí sa cítili neohrození. Ako kolegovia sa vyjadrovali spolu s prokurátormi, že sem s informáciami na Fica, sem s informáciami na ďalších politikov… Takto som si to nepredstavoval,“ opisuje ďalej svoje skúsenosti s čurillovcami. V rozhovore hovorí aj o tom, ako sa v roku 2021 stretol s vtedajším premiérom Eduardom Hegerom a o deň nato bol zatknutý.

Ján Kaľavský žije v Bosne aj s rodinou, venuje sa tu prenajímaniu elektrobicyklov. „Na Slovensku sme predali všetko, čo sme mali. Vyplatili sme hypotéku a čo nám ostalo, sme investovali tu so svojimi finančnými prostriedkami, ktoré sme nadobudli za nejakých 30 rokov,“ hovorí bývalý policajt v závere rozhovoru.

Ladislav Kováčik

Téma novely Trestného zákona opakovane plnila námestia, kde protestujúci vyjadrovali aj všeobecne odpor voči vláde Roberta Fica a jej predstaviteľom. Akýsi menší pokus o majdan, dalo by sa povedať. Podstatné však bolo, že do ťaženia proti novele sa zďaleka nepustila len opozícia a ňou huckaná ulica, ale aj samotná hlava štátu. Prezidentka Zuzana Čaputová síce legislatívu podpísala, zároveň sa však v súvislosti s ňou obrátila na Ústavný súd, pričom žiadala, aby bola účinnosť novely pozastavená, až pokým súd o nej definitívne nerozhodne. Dodajme, že okrem prezidentky trestnú novelu napadli aj dve skupiny opozičných poslancov.

Ústavný súd nakoniec rozhodol tak, že nepozastavil účinnosť legislatívneho balíka ako celku, ale len v štyroch konkrétnych bodoch. Predovšetkým pozastavil účinnosť celej novely Trestného zákona s jej zníženými sadzbami či skrátenými premlčacími lehotami, ďalej tiež pozastavil účinnosť dvoch bodov novely Trestného poriadku a jednej časti novely o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Zánik Lipšicovho úradu

Dôležité však je, že pokiaľ ide o otázku zrušenia špeciálnej prokuratúry, v tejto veci sa Ústavný súd rozhodol účinnosť novely nepozastaviť. Zánik Lipšicovho úradu tak bol spečatený. Rozhodnutie súdu v tejto konkrétnej veci privítal aj premiér Robert Fico, ktorý sa vyjadril, že sa tak naplnilo programové vyhlásenie vlády. „Ja som politicky spokojný, ja som politicky dosiahol, čo som potreboval,“ uviedol tiež premiér.

Rozhodnutie Ústavného súdu o zrušení špeciálnej prokuratúry privítal aj vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Súd podľa neho uznal, že parlament mal právo o zrušení špeciálnej prokuratúry rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. „Ústavný súd pri Trestnom zákone pri niektorých paragrafoch (najmä sadzby, premlčania a kajúcnici) pozastavil ich účinnosť, čo neznamená, že zmeny trestných sadzieb a premlčacích lehôt vyhlásil za protiústavné. Ústavný súd len povedal, že sa týmito zmenami ešte bude zaoberať,“ napísal tiež Taraba na sociálnej sieti.

Reakcie na rozhodnutie Ústavného súdu z radov predstaviteľov opozície boli radostné. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyhlásil, že sa potvrdzujú slová, že novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale aj protiústavná. „Náš odpor a boj má zmysel. V parlamente, na námestiach po celom Slovensku aj ústavnou sťažnosťou. Nikdy sa nesmieme vzdať. Slovensko si nenecháme ukradnúť ani Ficom, ani Dankom, ani Pellegrinim,“ burcoval líder progresívcov.

Obrat o stoosemdesiat stupňov

Predseda KDH Milan Majerský poznamenal, že sa ukázalo, že Slovensko je stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh, podpredseda SaS Branislav Gröhling uviedol, že Ústavný súd zachránil spravodlivosť na Slovensku a ozval sa aj prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý o rozhodnutí súdu hovoril ako o dôkaze, prečo je potrebná mocenská rovnováha.

Pokiaľ išlo o ohlasy z odbornej obce, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu poukázal na dve, podľa neho zásadné, chyby. V prvom rade spravil Ústavný súd podľa dekana chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I – čiže priamo zmien v Trestnom zákone, teda aj takých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti. Druhá zásadná chyba spočíva podľa neho v tom, že ešte v nedávnej minulosti Ústavný súd odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov, pričom teraz zrazu urobil obrat o stoosemdesiat stupňov. Tým podľa Burdu „zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu“.

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry je z politického hľadiska najdôležitejším opatrením v rámci spomínaného balíka zákonov. Ide totiž o politické gesto, ktorým Ficova garnitúra rieši rozklad právneho štátu, ktorý sme sledovali v minulých rokoch, teda v čase, keď štát viedla „partička“ okolo expremiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Táto éra sa vyznačovala manipuláciou trestných konaní, zneužívaním inštitútu kajúcnika a v podstate sa dá povedať, že aj doslovne politickým prenasledovaním vtedajšej opozície. Preto je pre premiéra Roberta Fica zánik ÚŠP taký kľúčový a zásadný. V rámci bezprávia, ktoré sa dialo za minulých vlád pod taktovkou ÚŠP a Národnej kriminálnej agentúry, bol trestne stíhaný aj samotný Fico. ÚŠP dokonca žiadal parlament o vydanie Fica na väzobné stíhanie, Národná rada však vtedy rozhodla, že Fico nebude vydaný.

Politická agenda

Koniec špeciálnej prokuratúry je dôležitý aj preto, lebo vo funkcii šéfa ÚŠP skončí Daniel Lipšic. Ten bol v minulosti známy ako politik Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), respektíve strany NOVA, pričom jeden čas bol aj politickým spolupútnikom Igora Matoviča. Lipšic musel na čas z verejného života odísť po tom, ako v roku 2016 autom zabil chodca. Vznik vlády Igora Matoviča v roku 2020 mu však opätovne pripravil pôdu na jeho ďalšie významné verejné pôsobenie. Daniel Lipšic následne vo funkcii špeciálneho prokurátora dokázal, že nikdy neprestal myslieť ako politik. Úrad špeciálnej prokuratúry pod jeho vedením rozhodne nemohol vzbudzovať žiadnu dôveru v tej časti verejnosti, ktorej bola blízka vtedajšia opozícia a súčasná vládna koalícia. Naozaj to vyzeralo, že Lipšic aj ako špeciálny prokurátor plní politickú agendu, keď bolo zrejmé, že za jeho pôsobenia špeciálna prokuratúra išla najmä po ľuďoch, ktorí boli považovaní za nominantov či blízkych ľudí bývalých vlád pod vedením Smeru-SSD.

Zánik špeciálnej prokuratúry, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci treba určite privítať a snažiť sa vytvárať v našom štáte také právne prostredie, aby trestné právo už nebolo viac zneužívané na politický boj. Ak nám nestačilo poučenie z 50. rokov minulého storočia, poučme sa aspoň zo skúseností, ktoré sme ako spoločnosť zažili v rokoch 2020 – 2023.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.