POLITICI V SLUŽBÁCH KAPITÁLU

Jednoduchá spravodlivosť nepripúšťa právo na vlastníctvo zeme, lebo keď jedna časť zemského povrchu môže byť spravodlivo vlastníctvom jednej osoby ako veci, na ktorú má výnimočné právo, tak aj druhé časti zeme sa môžu stať takým istým vlastníctvom, a je možné, že zemeguľa sa stane súkromným majetkom. 

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 01.02.2016

Keď túto myšlienku vyslovil anglický sociológ a filozof Herbert Spencer, ani netušil, že jeho vnuknutie sa za 170 rokov naplní takmer do bodky. V polovici januára 2015 totiž médiá zverejnili správu rozvojovej a charitatívnej organizácie Oxfam, podľa ktorej imanie jedného percenta najbohatších ľudí na svete v roku 2016 prekoná kapitál zvyšných 99 percent. Šéfka Oxfamu Winnie Byanyimová to oznámila pred stretnutím Svetového ekonomického fóra (SEF) v Davose a zároveň varovala, že prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a vyše jedna miliarda ľudí stále žije z menej než 1,25 dolára alebo 1,08 eura na deň. Podiel svetového majetku vo vlastníctve jedného percenta najbohatších sa zo 44 percent v roku 2009 zvýšil na 48 percent v roku 2014 a v roku 2016 presiahne 50 percent, píše sa v správe Oxfam. Znamenalo by to, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na takmer 2,7 bilióna dolárov, by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí – teda vyše sedem miliárd ľudí sveta. Oxfam v tejto súvislosti navrhoval plán na boj s majetkovou nerovnosťou. Vlády by mali rázne zakročiť proti daňovým únikom firiem a bohatých jednotlivcov, mali by podporiť verejné služby zadarmo, ako sú zdravotníctvo a vzdelávanie, a férovo rozdeliť daňové zaťaženie a znížiť zdanenie práce a spotreby na úkor kapitálu a majetku. Okrem toho by mali zaviesť minimálne mzdy a posunúť sa naspäť k existenčnému minimu pre všetkých pracujúcich, schváliť legislatívu o rovnakých mzdách, podporiť hospodársku politiku, ktorá zaručí ženám férové pracovné zmluvy, a zabezpečiť záchrannú sieť pre najchudobnejších. Opatrenia, ktoré navrhuje Oxfam, pôsobia uvážlivo a nádejne. Otázka je, stačí to? Chceme žiť vo svete, v ktorom jedno percento vlastní viac ako my všetci ostatní dohromady? Politici v Európe, ale aj v USA vraj prijali množstvo opatrení, ktoré majú tento negatívny trend zastaviť. „Politici“, tí, ktorí nám so železnou pravidelnosťou dokazujú, že im ide (česť výnimkám) len o svoj blahobyt. Občan, teda človek je pre nich to posledné, čo ich zaujíma. Pretože keby politici slúžili ľuďom a nie kapitálu, nedopustili by, aby 1 percento vlastnilo 99 percent. Bohatí sa každým rokom stávajú bohatšími a chudobní chudobnejšími. Donekonečna sa nedá zvládať zhoršovanie životnej úrovne ľudí, ktorí pracujú stále viac a svojimi daňami napĺňajú štátne rozpočty. Ten, kto si prvý ohradil kúsok zeme a povedal: „Táto zem je moja“ a stretol dôverčivých ľudí, ktorí mu to uverili, bol prvým zakladateľom súčasnej spoločnosti. Keby sa však vtedy našiel človek, ktorý by bol tie kolíky vytrhol a povedal: „Majte sa na pozore, neverte tomuto klamárovi, ste stratení, keď zabudnete na to, že zem nemôže patriť nikomu a že jej plody patria všetkým,“ zbavil by ľudstvo mnohých zločinov, vojen, vrážd, nešťastí a hrôz. Nemohlo by sa tak stať, že jedno percento vykorisťuje zvyšných 99 percent.