POLITICI V SLUŽBÁCH KAPITÁLU

Keď túto myšlienku vyslovil anglický sociológ a filozof Herbert Spencer, ani netušil, že jeho vnuknutie sa za 170 rokov naplní takmer do bodky. V polovici januára 2015 totiž médiá zverejnili správu rozvojovej a charitatívnej organizácie Oxfam, podľa ktorej imanie jedného percenta najbohatších ľudí na svete v roku 2016 prekoná kapitál zvyšných 99 percent. Šéfka Oxfamu Winnie Byanyimová to oznámila pred stretnutím Svetového ekonomického fóra (SEF) v Davose a zároveň varovala, že prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a vyše jedna miliarda ľudí stále žije z menej než 1,25 dolára alebo 1,08 eura na deň. Podiel svetového majetku vo vlastníctve jedného percenta najbohatších sa zo 44 percent v roku 2009 zvýšil na 48 percent v roku 2014 a v roku 2016 presiahne 50 percent, píše sa v správe Oxfam. Znamenalo by to, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na takmer 2,7 bilióna dolárov, by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí – teda vyše sedem miliárd ľudí sveta. Oxfam v tejto súvislosti navrhoval plán na boj s majetkovou nerovnosťou. Vlády by mali rázne zakročiť proti daňovým únikom firiem a bohatých jednotlivcov, mali by podporiť verejné služby zadarmo, ako sú zdravotníctvo a vzdelávanie, a férovo rozdeliť daňové zaťaženie a znížiť zdanenie práce a spotreby na úkor kapitálu a majetku. Okrem toho by mali zaviesť minimálne mzdy a posunúť sa naspäť k existenčnému minimu pre všetkých pracujúcich, schváliť legislatívu o rovnakých mzdách, podporiť hospodársku politiku, ktorá zaručí ženám férové pracovné zmluvy, a zabezpečiť záchrannú sieť pre najchudobnejších. Opatrenia, ktoré navrhuje Oxfam, pôsobia uvážlivo a nádejne. Otázka je, stačí to? Chceme žiť vo svete, v ktorom jedno percento vlastní viac ako my všetci ostatní dohromady? Politici v Európe, ale aj v USA vraj prijali množstvo opatrení, ktoré majú tento negatívny trend zastaviť. „Politici“, tí, ktorí nám so železnou pravidelnosťou dokazujú, že im ide (česť výnimkám) len o svoj blahobyt. Občan, teda človek je pre nich to posledné, čo ich zaujíma. Pretože keby politici slúžili ľuďom a nie kapitálu, nedopustili by, aby 1 percento vlastnilo 99 percent. Bohatí sa každým rokom stávajú bohatšími a chudobní chudobnejšími. Donekonečna sa nedá zvládať zhoršovanie životnej úrovne ľudí, ktorí pracujú stále viac a svojimi daňami napĺňajú štátne rozpočty. Ten, kto si prvý ohradil kúsok zeme a povedal: „Táto zem je moja“ a stretol dôverčivých ľudí, ktorí mu to uverili, bol prvým zakladateľom súčasnej spoločnosti. Keby sa však vtedy našiel človek, ktorý by bol tie kolíky vytrhol a povedal: „Majte sa na pozore, neverte tomuto klamárovi, ste stratení, keď zabudnete na to, že zem nemôže patriť nikomu a že jej plody patria všetkým,“ zbavil by ľudstvo mnohých zločinov, vojen, vrážd, nešťastí a hrôz. Nemohlo by sa tak stať, že jedno percento vykorisťuje zvyšných 99 percent.