POLITICKÝ ALIBIZMUS KOALÍCIE

Marek Para: Budeme žiadať odtajnenie spisu, aby sme nemali zviazané ruky a mohli informovať verejnosť v záujme objektívnych skutočností

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 27.06.2017

Narodil sa 12. októbra 1979. V rokoch 1998 – 2001 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Po skončení štúdia na Slovensku počas piatich rokov študoval právo na Univerzite Wien, ktoré úspešne skončil v roku 2006. V rokoch 2003 – 2006 absolvoval koncipientsku prax. Od roku 2007 pôsobí ako samostatný advokát „usadený“ na Slovensku a európsky advokát pôsobiaci na území Rakúska. Žije na Slovensku, je slobodný a má rád cestovanie. Počas svojej desaťročnej praxe sa zaradil medzi uznávaných a renomovaných advokátov. V súčasnosti je členom štvorčlenného tímu právnych zástupcov Ivana Lexu. Verí, že súčasný právny tím v zložení Ľubomír Hlbočan, Michal Mandzák, Ľubomír Kačšák a on bude rovnako efektívny ako právnici, ktorí vyhrali všetky konania pred Európskym súdom pre ľudské práva v prospech svojho mandanta. Marek Para.

Ivan Lexa mal kedysi zostavený tím právnikov, ktorý dokázal vyhrať 15 súdnych sporov v jeho prospech. Čo vás viedlo prevziať jeho prípad?

Osobitosť prípadu, zložitosť právnej problematiky a v neposlednom rade osobné rozhovory s Ivanom Lexom, pri ktorých som si uvedomil opodstatnenie a dôležitosť právneho zastúpenia, pretože taký zásah do ľudských práv nemôže byť akceptovaný a je potrebné vynaložiť všetko právne vedomie a úsilie na zachovanie dodržiavania základných ľudských práv.

Vyštudovali ste právo a iste mi potvrdíte, že amnestie sú nezrušiteľné. Ako v tejto súvislosti hodnotíte konanie parlamentu a v konečnom dôsledku rozhodnutie Ústavného súdu SR?

Parlament v uvedenom prípade konal ako de iure orgán súdnej moci, jeho uznesenie predstavuje nepochybne individuálny právny akt, čím veľmi výrazne zasiahol do súdnej moci a narušil základný princíp ústav – deľbu moci medzi tri zložky, a to zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Ústavný súd SR v podstate len posúdil, že uznesenie je v súlade so zmenenou ústavou, keď ju parlament krátko pred vydaním svojho uznesenia ústavným zákonom menil. K ústavnému súdu by som sa rád vyjadril po tom, čo sa oboznámim s obsahom odôvodnenia prijatého nálezu a odlišnými stanoviskami dvoch sudcov.

Ústavné princípy, na ktorých je postavený právny štát, sa nedajú meniť nijakým ústavným zákonom.

Ústavný súd SR 4. februára 1999 rozhodol, že nijakú amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť, 31. mája 2017 však ÚS SR rozhodol o zrušení tzv. Mečiarových amnestií. Ako si to vysvetľujete? Môže ÚS SR v jednej veci rozhodnúť dva razy rozdielne?

Tak ako som uviedol na vašu predchádzajúcu otázku, nepoznám dôvody, ktoré ústavný súd viedli k vysloveniu súladu uznesenia NR SR so zmenenou ústavou. Až pri poznaní celého odôvodnenia môžem predmetné rozhodnutie porovnať s inými rozhodnutiami ústavného súdu. Relevantné je však aj to, že súd rozhodoval v pléne.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v roku 2008 rozhodol v prospech Ivana Lexu, že amnestie nemožno zrušiť. Opak je však pravdou. Môže sa občan SR spoľahnúť, že súdy rozhodnú podľa práva, alebo sa budú riadiť politikou?

Zrušenie amnestií znie veľmi atraktívne, avšak je to veľmi zjednodušený pohľad na vec. V právnych veciach, ktorých sa má zrušenie amnestií týkať a v ktorých verejnosť očakáva akýsi „reštart“ konania, vznikajú veľmi ťažké právne otázky, napríklad či uznesenie súdu o zastavení konania vo veci tzv. zavlečenia bolo v dôsledku zrušenia tzv. Mečiarových amnestií zrušené a tiež podľa akých ustanovení Trestného poriadku, t. j. v akom konaní by príslušný sudca mal vôbec ustáliť okolnosť, že prišlo k zrušeniu určitého súdneho rozhodnutia. Okrem toho treba vyriešiť otázku okruhu účastníkov, opravné prostriedky a podobne.

Znamená to, že napriek tomu, že súdy rozhodnú, budú môcť poslanci NR SR meniť ich rozhodnutia?

Akokoľvek by sa NR SR a jej poslanci snažili dosiahnuť možnosť priamo či nepriamo rušiť súdne rozhodnutia, narazia na problém základných ústavných princípov, ergo deľbu medzi zákonodarnú, súdnu a výkonnú moc. Ústavné princípy, na ktorých je postavený právny štát, sa nedajú meniť nijakým ústavným zákonom. Je otázka času, kedy si to budú musieť uvedomiť a priznať aj v predmetnom prípade Ivana Lexu.

Amnestie sú zrušené. Aký bude ďalší postup a na čom postavíte obhajobu Ivana Lexu?

V prvom rade sú platné predchádzajúce rozhodnutia súdov! Tie predstavujú prekážku v konaní v podobe prekážky rozhodnutej veci. Nemám dôvod budovať obhajobu, keďže právna vec bola právoplatne skončená a nikto nezrušil súdne rozhodnutie. V súčasnosti sme súdu predložili argumentáciu, z ktorej je nepochybné, že nový článok 154f Ústavy SR vzhľadom na jeho znenie neruší uznesenie Okresného súdu BA III o zastavení trestného stíhania vo veci tzv. zavlečenia ani rozsudok vo veci tzv. Mercedesu, keďže obe rozhodnutia vo výroku nie sú založené na tzv. Mečiarovej amnestii.

Vaša právna kancelária pôsobí aj v Rakúsku a máte skúsenosti i so súdnictvom v zahraničí. Stretli ste sa vo svojej kariére s podobným prípadom, aký riešite dnes?

Ani ako EÚ advokát so zameraním na trestné právo dočasne pôsobiaci v Rakúsku som sa nestretol s obdobným prípadom. V súčasnosti s Ivanom Lexom zapracúvame do nášho tímu aj medzinárodný prvok, pričom rokujeme s mojimi kolegami z Rakúska, ktorí dlhoročne pôsobia v oblasti trestného práva a vedia spolu s nami uvedenú problematiku ešte hlbšie rozpracovať a, samozrejme, informovať aj zahraničné médiá o právnych štandardoch a o stave právneho štátu vôbec na Slovensku.

Poznáte prípad v Európe, že boli zrušené amnestie?

Nepoznám a nepredpokladám, že spoznám.

Súvisí so zrušenými amnestiami aj prípad smrti Róberta Remiáša?

Absolútne nie. Osobne som bol prekvapený vyvolaním davovej psychózy zo strany opozičných politikov, navodzujúcej tento dojem. Predmetný prípad poškodeného Róberta Remiáša sa vyšetruje bezmála dvadsaťjeden rokov, pričom v ani najmenšom nie je možné uvedené tragické udalosti spájať s osobou Ivana Lexu.

Prípad smrti Róberta Remiáša podľa bývalého generálneho prokurátora Michala Vaľa bol naďalej vyšetrovaný až do roku 2006 a vyšetrovanie opätovne pokračuje od 8. februára 2016. Prečo podľa vás médiá, ale aj matka Róberta Remiáša smrť svojho syna spája s amnestiami?

Nepoznám vnútornú motiváciu Anny Remiášovej a nerád by som sa jej dotkol. Čo sa týka opozičných poslancov, tak ich snaha o zisk politických preferencií a medializovanie ich osôb je celkom zrejmá.

Médiá nedávno priniesli informáciu, že smrť Róberta Remiáša nesúvisí s únosom Michala Kováča ml., ale s tým, že údajne bol v spojení s dílermi drog. Disponujete informáciami, o čo presne v tomto prípade ide?

Keďže nie sme na danom procese vôbec účastní a ten ani nesúvisí s Ivanom Lexom, môžem si vytvoriť a reprodukovať len osobný názor, že SIS nemohla mať vôbec záujem na poškodení Róbertovi Remiášovi. On bol práve osobou, ktorá mohla veľmi podrobne vysvetliť, aký finančný obnos, od koho a kedy dostal Oskar Fegyveres za svoju pochybnú svedeckú výpoveď. Pokiaľ ide o osobu Róberta Remiáša, vnímam zachytené dôkazy o tom, že bol prepustený z policajného zboru pre vyzrádzanie služobných informácií, stýkal sa so záujmovými osobami z drogového prostredia a myslím posledný človek, ktorý mu telefonoval, bol známy bratislavský drogový díler. Neviem však potvrdiť, že tieto okolnosti sa podpísali na udalosti z apríla 1996.

Matka Róberta Remiáša priamo obviňuje vášho mandanta zo smrti svojho syna. Má reálne dôkazy na toto obvinenie a ako budete postupovať v prípade obhajoby?

Tak, ako som vám už odpovedal, neexistuje nijaká spojitosť medzi uvedenou tragickou udalosťou a Ivanom Lexom. Nikto, teda ani Anna Remiášová preto logicky nedisponuje nijakými relevantnými dôkazmi.

Po zrušení amnestií vznikali podozrenia, že Ivan Lexa opustí SR, a preto sa rozhodol odovzdať cestovný pas na Okresnom súde Bratislava III. Musel to urobiť, alebo to bolo dobrovoľné rozhodnutie?

Môj mandant Ivan Lexa už počas diskusií v NR SR zrušil cestu do zahraničia, a to práve preto, že identifikoval snahu mystifikovať jeho osobu a vyvolávať fámy na zakrytie skutočných spoločenských problémov. Odovzdanie cestovného dokladu spolu s vysvetlením súdu, že sa výslovne chce zúčastniť na akomkoľvek konaní, ktoré by príslušný sudca inicioval, bol akt dobrovoľný na zamedzenie šírenia fám a intrigovania osôb, ktoré majú záujem sa aj nečestne zviditeľniť.

Ústavný súd SR zrušil aj milosť, ktorú udelil svojmu synovi bývalý prezident SR Michal Kováč. Nemal by podľa vás vrátiť cestovný pas aj Michal Kováč ml.?

Nemusí hneď kopírovať naše kroky a úvahy. Mal by však byť na neho platný rovnaký meter ako na Ivana Lexu. Médiá dodnes nevzniesli ani jednu jedinú otázku ohľadom toho, čo je s jeho niekoľkomiliónovým podvodom v tzv. kauze Technopol a ani z akého dôvodu je stále na diplomatickej misii na Taiwane. Uvedené len deklaruje, povedal by som, „honbu na čarodejnice“ v prípade Ivana Lexu.

Michal Kováč ml. navyše disponuje diplomatickým pasom. Môže naďalej zotrvávať na svojom poste ako pracovník MZV SR na ambasáde SR v Taiwane?

Som presvedčený, že táto otázka je presne tá, ktorú má zodpovedať Ministerstvo zahraničných vecí SR a Michal Kováč ml.

Aký ďalší vývoj predpokladáte? Je možné po 19 rokov niečo vyšetriť?

Príslušný sudca musí v prvom rade zistiť, či výkladom článku 154f Ústavy SR môže dospieť k záveru, že konkrétne rozhodnutie súdu, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie v tzv. kauze zavlečenie, môže byť zrušené. Následne musí ustáliť procesné ustanovenia Trestného poriadku, podľa ktorých by mohol vydať predmetné „zrušujúce“ rozhodnutie. Musí tiež ustáliť okruh účastníkov a zachovať všetky ich práva na o. i. účasť, vyjadrenie a opravný prostriedok. V tejto súvislosti považujem za jediné racionálne riešenie, aby sa súd so všetkými relevantnými otázkami obrátil na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, ktorý môže poskytnúť výkladové stanoviská k týmto otázkam. Nijaký automatický „reštart“ konania, tak ako o ňom fantazírovali politici, nie je možný.

Médiá prinášali informácie, že vyšetrovací spis zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny je utajený. Budete žiadať odtajnenie spisu, nech sa teda verejnosť dozvie pravdu?

Nevidím dôvod na jeho utajenie, avšak pripomínam to, o čom sme už diskutovali. V súčasnosti neprebieha nijaké trestné konanie, ktorého spis by mal, či mohol byť odtajnený. V prípade začatia trestného konania určite budeme žiadať odtajnenie, a to z dôvodu, aby sme nemali zviazané ruky a mohli v celej šírke informovať verejnosť v záujme poskytnutia objektívneho obrazu daných skutočností.

Evidujete prípad, že by niekto vyšetroval bývalého šéfa tajnej služby a verejnosť riešila tajné služby? Je štandardné, aby sa na súde verejne hovorilo o praktikách tajných služieb?

Neevidujem ani jeden taký prípad. Vzhľadom na odstup času zrejme dôvod na utajenie prevažnej časti spisu nebude.

Koľko môže celé vyšetrovanie trvať a aký môže byť výsledok?

Nepoznám obsah spisu, a preto sa nemôžem vyjadriť, ako dlho by trval proces v prípade akéhosi „reštartu“ konania. Zastávam však názor, že v súčasnosti je potrebné skúmať účinky článku 154f Ústavy SR a uznesenie NR SR o zrušení dvoch článkov tzv. Mečiarových amnestií. Záverom uvedeného skúmania veľmi pravdepodobne bude nemožnosť zrušenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o zastavení trestného stíhania vo veci tzv. zavlečenia.

Obrátite sa aj na medzinárodné súdy?

Určite áno. V súčasnosti máme vypracovanú podstatnú časť podania na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a čakáme len na zverejnenie odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR a dvoch protichodných stanovísk sudcov. Po jeho podaní máme záujem informovať verejnosť o našich právnych úvahách a dôvodoch podania.

Ak medzinárodné súdy rozhodnú, že amnestie nebolo možné zrušiť, kto bude niesť zodpovednosť za celý prípad?

Podstatou našich námietok nie je všeobecná otázka, „či je možné rušiť amnestie“, ale skutočnosť, že postupom, ktorý zvolil parlament na základe názorov vládnej koalície, boli v konaní pred ústavným súdom porušené základné ľudské práva Ivana Lexu. V prípade konštatovania porušenia práv ESĽP by sme iniciovali obnovu konania pred ústavným súdom a snažili sa o dosiahnutie odlišného záveru.

Mnohí renomovaní právnici ešte pred rozhodnutím ÚS SR tvrdili, že amnestie nie je možné zrušiť a že v podstate ide o porušenie deľby moci v štáte. Čo toto rozhodnutie bude znamenať v praxi pre budúcnosť štátu?

Čas ukáže. V každom prípade po všetkom tom zhone, zásahoch do súdnej moci a nátlaku na ústavný súd ukladaním šibeničných lehôt by mala nastať odborná diskusia zohľadňujúca odborné názory všetkých zúčastnených osôb. Len odbornosť a kultivované riešenie sporných otázok môže do budúcna signalizovať posun k právnemu štátu.

Váš mandant Ivan Lexa po rozhodnutí ÚS SR vyhlásil, že ho rozhodnutie neprekvapilo a že Smer-SD takýmto rozhodnutím len prekrýva svoje kauzy zástupnou témou. Považujete celé toto konanie za politicky motivované?

Svojimi vyjadreniami sme len reagovali na danú situáciu, nekonštatovali sme však určitý záver. Podozrenia na „politický alibizmus“ vznikli z dôvodu veľmi náhlej zmeny postoja vládnej strany Smer-SD k otázke možnosti rušenia amnestií i pripustenia skráteného legislatívneho konania bez existencie relevantného dôvodu k takému kroku, uloženia 60-dňovej lehoty ústavnému súdu na rozhodnutie s dodatkom, že ak nerozhodne, uznesenie NR SR sa stane aj tak účinným. V sumáre uvedené okolnosti navodzujú dojem unáhleného politického rozhodnutia a nie cielenej úvahy z morálnych dôvodov. Až čas ukáže, či môžeme svoj prvotný názor upraviť alebo, naopak, potvrdiť.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.