POSOL BUDÚCNOSTI V RTVS

Ani to hádam nemusím písať, no pre istotu sa hneď v úvode priznávam, že som v téme silno zaujatý. Ale veď si platím koncesionárske poplatky!

Práve preto si – ako verný, pozorný i zasvätený divák verejnoprávnej televízie – trúfam už vyše štyri roky písať a posielať do redakcie spravodajstva, generálnym riaditeľom aj Rade RTVS svoje postrehy, pripomienky. Vyjadrujem v nich nespokojnosť s prácou niektorých redaktorov a kritizujem celkovú úroveň Správ RTVS. Najmä preto, že spravodajstvo stratilo nielen profesionálnu úroveň, no rezignovalo na samotný obsahový i formálny charakter a poslanie relácie. Ten večerný pravidelný hodinový program od 19. hodiny, ktorý by mal byť výkladnou skriňou verejnoprávnej televízie, sa z dvoch tretín každého vysielania zmenil na bulvárny, neobjektívny a manipulatívny magazín aktivistov.

Nevídané, neslýchané

Nekritizoval som plošne ani neurčito. Naopak, konkretizoval som prešľapy redaktorov či editorov adresne a presne. Vrátane štyroch ráčkujúcich redaktorov (!), ktorí dostávali a dostávajú pravidelne možnosť otravovať éter a otŕčať na verejnosti svoju bezočivosť, aroganciu a neochotu odstraňovať mimo obrazovky s logopédom i hlasovými pedagógmi svoj hendikep a neprofesionálnu poruchu výslovnosti. V elektronických médiách čosi nevídané, neslýchané! Ale čo už, keď redakciu premyslene staval (podľa zadania) „komerčák“ Lukáš Diko!

Viedol som si aj štatistiku, aké zanedbateľné percento príspevkov v Správach RTVS tvorili aktuálne obrazové informácie, správy či reportáže príslušného dňa. Akoby som hrach na stenu hádzal... Nik z redakcie, vedenia ani Rady RTVS mi neodpovedal, nereagoval. Až na jeden jediný rozhorčený telefonát vtedajšieho generálneho riaditeľa Václava Miku. Bolo to ešte v roku 2016, keď som svoje námietky oprel o práve prebiehajúcu diskusiu vo Veľkej Británii ohľadom potreby zmeniť Štatút BBC. Išlo o legitímnu snahu ministerstva kultúry s príslušným parlamentným výborom dosiahnuť výrazné odlíšenie sa verejnoprávneho vysielateľa od komerčných a súkromných médií hlavného prúdu. Tak vo výbere, ako i v spracovaní témy, v nárokoch na osobnostnú a profesionálnu výbavu spravodajcov.

Nič nové pod slnkom. Z Mlynskej doliny sa dnes do sveta rozbehol maratónsky bežec kričiaci na všetky strany „Utekajte, už ide!“ Predtým však s listom v ruke (ako Kevin Costner, slávny filmový Posol budúcnosti) obehol všetky zainteresované a spriahnuté redakcie, niekoľko mimovládnych dielní a jednu ambasádu, ktoré už rozviazali poplašné zvony slobody slova i novinárskej nezávislosti. O čo ide?

V nepriateľskej atmosfére

Časť redaktorov RTVS je totiž podľa správy TASR nespokojná so situáciou v spravodajstve verejnoprávneho vysielateľa. Svoj pocit vyjadrili otvoreným listom, v ktorom poukazujú na pretrvávajúce napätie, sprevádzajúce prácu spravodajského tímu. List podpísalo 58 členov spravodajstva. Priznávajú, že zatiaľ pracujú slobodne, no zároveň „v nepriateľskej atmosfére“. Manažmentu RTVS vyčítajú neochotu akceptovať oponentný, kritický názor, naznačujú tiež možné ovplyvňovanie spravodajstva. „Neveríme, že naši nadriadení sú schopní ochrániť redakciu pred silnými tlakmi z vonkajšieho prostredia,“ uviedli. Podpísaní takisto vyjadrujú obavu, že spravodajstvo RTVS môže stratiť dôveru, ktorú si u divákov a poslucháčov získalo v posledných rokoch.

K tomu dodávam, že ak by v mediálnom priestore existovala výstupná kontrola, pre prevahu informačných nepodarkov by spravodajskú fabriku v tom „čude medzi ZOO a cintorínom“ museli z prevádzkových aj z psychohygienických dôvodov v záujme konzumenta (diváka) už krátko po nástupe Dika zavrieť.

Najmä preto, že pred redaktormi vnímajúcimi verejnoprávnosť v zmysle úcty k pravdivosti, objektivite, pluralite, skromnosti a nezávislosti uprednostnil pri personálnych výmenách agresiou naočkované narcistické hašteráčky, no tiež žubrienky z bulvárnych a komerčných redakcií, kadejakých webových portálov, rôznych blogerov i aktivistov krytých tretím sektorom a opozičnými straničkami. Preto bolo doteraz ticho, tichučko...

Hľadanie nepriateľa

Ale tak nám treba! Platíme si toto vrátane tých šiestich desiatok redaktorov a editorov, ktorí uverili svojej genialite, neomylnosti a umelo vyfabrikovanému goebbelsovskému spotu vysielaného s páchnucou samochválou komerčného strihu azda tisíckrát. Som presvedčený, že Slovensko a jeho koncesionári nepotrebujú mať „najobjektívnejšie“ spravodajstvo. Stačilo by, ak by nieslo pečať objektívneho, nestranného, pravdivého i aktuálneho, v ktorom sa nebudú miešať politické postoje tvorcov a ich tútorov so základnými informáciami o udalosti.

Chceli by sme verejnoprávne spravodajstvo, ktoré dodržiava Ústavu SR, ústavné princípy (vrátene prezumpcie neviny), ktoré sa opiera o platnú legislatívu.

Potvrdzuje to vo svojej reakcii aj vedenie RTVS, ktoré podľa správy z TASR vidí za iniciatívou signatárov otvoreného listu skôr neochotu akceptovať snahu nového manažmentu spravodajstva vytvárať objektívne, vyvážené, nestranné spravodajstvo. „Tí, ktorí sa s tým nedokážu stotožniť, neakceptujú roky platné pravidlá odvodené od Zákona o RTVS a z neho vyplývajúcich vnútorných smerníc a hľadajú vnútorného i vonkajšieho nepriateľa,“ uviedli v spoločnom stanovisku generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, šéf spravodajstva Vahram Chuguryan a vedúce televíznej a rozhlasovej spravodajskej sekcie Hana Lyons a Petra Stano Maťašovská.

Veľa kriku pre nič

Posol už cvála a dupot kopýt jeho koňa i výkriky o ratu sa už nesú ponad hory, ponad doly, dokonca aj nad vlnami oceána... Napriek tomu, že tí ľudia sa nemusia obávať ani o svoju existenciu, ani o stratu profesionálnej cti. Ako poznám generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka, ako skúsený manažér si bude chcieť kvalitných a perspektívnych redaktorov, reportérov, moderátorov, jazykových korektorov i editorov udržať a vytvoriť im na prácu optimálne a udržateľné podmienky.

Dočítal som sa o čísle 58 signatárov rôznych profesií. Z nich údajne 11 pracovníkov rozhlasovej zložky. Nikde som však nevidel číslo nespokojných alebo znechutených divákov a koncesionárov, ktorí už dlhodobo a paradoxne považujú za verejnoprávnejšie skôr spravodajstvo súkromného vysielateľa TA3.

Zmenami prechádza nielen celá spoločnosť a politická scéna, no aj mediálne prostredie. Možno súkromná televízia na okraji mesta zmení už čochvíľa oligarchického majiteľa, ktorý s otvorenou náručou prijme naspäť zopár roztratených (či zablúdených?) ovečiek, ktorým by sa navrhované zmeny v RTVS nepozdávali. Celkom isto ich bude vedieť aj lepšie zaplatiť ako vysielateľ zo zákona.

Svet Shakespearových komédií nie je bežnou zábavou, no zvláštnym vesmírom s naruby fungujúcim postavením a vzťahmi letiacich telies a planét. Krútia sa, obracajú naruby a v slnečnom svetle verejného pohľadu sa nám vyjaví tiež dovtedy tajomná odvrátená strana pravdy. Taká je aktuálna televízna reality šou Veľa kriku pre nič, v ktorej sa stretáva viacero kontrastných skupín. Ich cesta k poznaniu a znovuzavedeniu zákona i poriadku je však rozmanitá. Verím, že po spadnutí opony zaznie potlesk, a nie piskot.

Koncesionári, držme si palce!