POVOLEBNÉ RESUMÉ

Všetky proslovenské a pronárodné sily by sa mali čo najskôr zmobilizovať a zjednotiť sa

Foto TASR/JAROSLAV NOVÁK
Dátum 28.05.2019

Suverénne víťazstvo marketingovej „liberastovaj“ progresívky („Ester“) v prezidentských voľbách nad nepresvedčivo pózujúcim karieristom (skleníkovým politikom „bielym tesákom“), podporovaným "smerom do chaosu rozkrádaním štátu", je pri 40% účasti voličov jasným signálom, že občania ani tak nie sú za  kandidátku progresívcov, ale jednoznačne proti nefunkčnému koaličnému zlepencu. Je to aj vyvrcholenie dôsledkov zlého štartu porevolučnej druhej SR, ktorá sa nedokázala zbaviť komunistického „zla“, prezlečeného do demokratického „hidžábu“, pasujúceho sa opäť do vedúcej  úlohy v spoločnosti, tolerujúc parazitické podsvetie a úpadok práva. Zotrvačnosť omladených starých štruktúr treba opäť zastaviť a „umravniť“, lebo dívať sa na rozkrádanie štátu tými, proti ktorým vlastne revolúcia vzišla, sa stalo už neznesiteľným. Extrémni a bezobsahoví „liberastoví“ progresívci, podporovaní finančne aj ideovo zo (cez) zahraničia a nespokojní s odstavením od tokov erárnych financií súčasnou koalíciou, sa na voľby svojho prezidentského kandidáta pripravili najlepšie (vyskúšal si to v posledných komunálnych voľbách). Využijúc rozklad štátu vládnym zlepencom, úkladnú vraždu mladých ľudí (v koho „slušnom“ záujme objednanú?) a predovšetkým nejednotnosť a tým aj neschopnosť proslovenských pronárodných síl vytvoriť konceptuálnu a koncepčnú víziu Slovenska s jasným vektorom a faktorom jeho smerovania, zavelili „liberastoví“ progresívci k svojmu razantnému postupu k moci aj víťazstvom ich kandidátky. 

Zvrátenie protinárodného vývoja

Jedna prehraná „bitka“ však ešte nie je prehraná „vojna“. Všetky proslovenské a pronárodné sily by sa mali čo najskôr zmobilizovať a zjednotiť do perspektívneho Národného bloku (ĽSNS, pronárodné krídla SNS a Smeru, KDŽP, NK, SLSAH, KÚ, HL a ďalšie) odstránením vzájomných rozporov a osobných animozít a so zmysluplným rozvojovým konzervatívno-liberálnym a sociálno-kresťanským (novo-zmluvným) programom, v čele so skutočne odborne a morálne zdatnými osobnosťami (ak také v politike vôbec sú?), pripraviť sa na najbližšie parlamentné voľby s cieľom uspieť a zvrátiť protinárodný vývoj. Dá sa aj odovzdane vyčkávať na zázrak, alebo aj na rozptýlenie Slovenska v Česku, Maďarsku a Poľsku v rámci preformátovania EU globálnou mocou. Aj "zlé" však môže byť na niečo dobré, ak nová prezidentka neumožní hlavnému politickému dobrodruhovi, patologicky túžiacom po moci, vyzuť sa zo zodpovednosti za rozklad štátu nástupom na ústavný súd, dá podnet na vyšetrenie neriešených kriminálnych kauz a na výmenu generálneho prokurátora. Nateraz treba slušne priznať "slávu" víťazom, uspokojiť sa s „česťou“ porazených a pripraviť sa zodpovedne na parlamentnú odvetu!  Vinu za neúspech vo voľbách treba hľadať aj u seba a nie len u tých druhých (ako s tým začal jeden kandidát, neberúc do úvahy svoju nevýraznú kampaň). Aktívni „liberastoví“ progresívci zdanlivým „triumfom“ svojej nasadenej favoritky s tak slabým mandátom ešte nevyhrali a Slovensko svoju tradicionalistickú konzervatívnosť ešte neprehralo. Je potrebné preveriť, či pri voľbe prezidenta SR nedošlo k nezákonnému ovplyvňovaniu volieb zasahovaním do ich priebehu zo zahraničia, na čo sú tak alergický „samovyvolení demokrati“ spoza veľkej mláky, potom by voľby mohli byť aj anulované. (Rovnako načim ustrážiť už bývalého (p)rezidenta, bo mohol by aj zdúchnuť pred (spravodlivosťou.) „Nezávislý“ a neúspešný protikandidát v 2. kole ohlásil rýchly návrat do Bruselu. Svoju roľu pre politického sponzora zvládol a zabránil pronárodnému kandidátovi s najlepšími vyhliadkami dostať sa do druhého kola, naladenému navrátiť zákon do štátu, čo sa dá kvalifikovať ako politická „prostitúcia“. Pronárodný kandidát ľudovcov, „koketujúci“ s ideológiami minulosti, neodstúpil v prospech pronárodného kandidáta s lepšími vyhliadkami na úspech, lebo jeho politická strana na podnet vládnej strany a na návrh generálneho prokurátora blízkeho vládnej strane, mala po voľbách na Najvyššom súde SR čeliť svojmu možnému nezákonnému rozpusteniu. Ľudovci preto dali prednosť perspektíve pred neistým výsledkom. Aj také bolo pozadie prezidentských volieb. Na pohľad suverénne víťazstvo neregistrovanej právničky, čudnej environmentalistky a profesionálmi cvičenej zahmlievačky s možno len predstieranou či nacvičenou kultivovanosťou (ináč chýbajúcou na slovenskom politickom trhu), demonštruje ambície organizovaných a financiami zo zahraničia disponujúcich „liberastových“ progresívcov (samovyvolených atlantistov?) prevziať moc v štáte (v štruktúrach EU ju už prevzali s následnými dôsledkami „samoderžavia“, vrátane tlieskania našej novej prezidentke), následne rozbiť súdržnosť V4 a umožniť agresívnemu NATO pod velením us-jastrabov vojensky obsadiť územie východnej EU. 

Premnožení egocentrickí pozérski politici

Národ nesmie dovoliť nikomu rozhodovať o ňom bez neho, zaťahovať ho na nezmyselnú steč proti Rusku (sion-kabala vs. chabad-halacha), rozvracať jeho kultúru a vnucovať mu dovoz migrantov inej kultúry. Po „javiskovej“ revolúcii už máme aj „javiskovú“ prezidentku. Ukáže sa, či aj renegátku formátu odstupujúceho (p)rezidenta, keďže obaja sú nastrčené bábkové figúrky neschopné samostatného štátnického myslenia a konania. Majú rovnaký politický krstný list od medzinárodného tzv. „filantropa“, alias finančného dobrodruha, čo by malo byť impulzom k tomu, aby sa proslovenskí a pronárodne orientovaní tradicionalisti spamätali, zjednotili, pochopili zákon času a aby nad Tatrou sa začalo blýskať na lepšie časy nezávislému, suverénnemu a „nezglobalizovanému“ Slovensku v Európe slobodných kooperujúcich novo-kresťanských národov! Dôležité však bude, aby osobám neschopným a neochotným pôsobiť v politike a vo verejnej správe v medziach zákona pre rozvoj štátu a zvyšovania životnej úrovne všetkým jeho pracujúcim občanom, sledujúcich len svoj osobný prospech, bol včas zamedzení prístup k postom ovplyvňujúcich chod štátu na všetkých úrovniach, resp. aby bola možnosť ich včas z nich vyprevadiť zákonným mechanizmom (záväzným referendom na všetkých úrovniach alebo direktívou), s dôsledkami za evidentné zneužitie právomoci verejného činiteľa. Vízia riadenia štátu overene schopnými proslovenskými politikmi aj úradníkmi so schopnosťou autonómneho myslenia a konania, nezaťaženými žiadnou dogmatickou či nátlakovou ideológiou, je celkom reálna. Potom by nám mohli vládnuť konečne tí, ktorých volíme a nie tí nevolení v pozadí. Zle je so štátom, ak na jeho najvyšších postoch sa ocitnú dobrodruhovia, pozérsky nedoukovia („dancovia“), či gauneri v bielych golieroch. Môže sa aj to stať, že nejaký veľkohubý protislovenský „exkrement“, tváriaci sa ako čokoládová torta, prevezme s pomocou „liberastov“, renegátov, cudzích agentov alebo fanatických extrémistov nakoniec moc v našom štáte, s konzekvenciami z toho plynúcimi. Nešťastia nechodia po horách ale medzi ľuďmi. Jedným z nich sú aj premnožení egocentrickí pozérski politici (deprivanti), neschopní sa živiť užitočnou prácou. Veď stačí napr. absolvovať magisterský „víkendový“ kurz na nejakej pa-univerzite a presvedčivo tárať, prípadne aj bez kurzu. Po posledných voľbách do „Grandhotelu Európa“ je spolupráca konštruktívnych pronárodných síl dvojnásobne žiadúca.