PRAVDA A LÁSKA VERZUS LOŽ A NENÁVISŤ

Spoločnosť pozostávajúca z veľmi bohatých a veľmi chudobných, sa ľahko stáva arénou ľudí, ktorí chcú uchopiť moc do svojich rúk. Veľmi chudobným chýba dostatok odvahy, aby prejavili odpor, príliš bohatí by veľmi veľa riskovali.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 30.10.2015

Presne v takejto situácii sa nachádza Slovensko po vyše štvrťstoročí od tzv. revolúcie v roku 1989. Hovoriť o tom, že vtedy neboli bohatí a chudobní, by bolo úsmevné, ale vyvolených bolo podstatne menej a rozdiely medzi nimi neboli v takom abnormálnom rozmere. Takmer všetci mali rovnaké majetkové pomery, spoločnosť bola sociálne spravodlivejšia, ľudia mali istoty v podobe bezplatného zdravotníctva, školstva, nikomu nechýbala strecha nad hlavou, bezdomovcov na uliciach nebolo, štát pomáhal mladým rôznymi benefitmi. Neodškriepiteľné je, že za socializmu sa rodilo podstatne viac detí. Najsilnejšia populačná vlna nastala v 70. rokoch a s ňou prišla generácia Husákových detí, do ktorej patrím aj ja. V čase revolúcie som mala trinásť. Ak chceme pomenovať niektoré výhody socializmu, musíme si všimnúť dôležitý fakt – dostatok práce a jej ohodnotenie. Ľudia nežili v strese, či dokážu splácať pôžičky, nemuseli sa báť, že prídu o svoje živobytie. Dokonca, kto nepracoval, išiel do väzenia, v duchu hesla – kto nepracuje, nech neje. Ak budeme ľuďom donekonečna zabezpečovať sociálne dáv­ky, tak ich neprinútime pracovať. Bohatý aj chudobný, silný i slabý, každý človek, ktorý nepracuje, je darebák. Chybou vtedajšieho „režimu“ bol zákaz cestovať do cudziny. Čoho sa vládnuca strana bála? Všetci by „neušli“ a nik by emigrantov nečakal na Západe s otvorenou náručou, ako to dnes robí Angela Merkelová. Pred 25 rokmi Nemci búrali Berlínsky múr. Postupne sa otvorili hranice do celého sveta a s tým prišlo slobodné cestovanie. Čas od revolúcie potvrdzuje moje tvrdenie, že naozaj všetci neušli do vytúženého raja na Západe. Dnes však musíme v Európe stavať nové ploty a múry, pretože na starý kontinent prichádzajú nepozvaní hostia, ktorí ohrozujú naše výhody Schengenu a zrejme sa opäť dožijeme zatvorenia hraníc. Nechcem povedať, že všetko za socializmu bolo dobré a v kapitalizme je všetko zlé. Som človek súčasnosti, ktorý sa naučil žiť v tomto divokom systéme, ale so zreteľom na dobrú výchovu, ktorú som dostala od mojich rodičov a učiteľov v škole. Socializmu sa však nedá uprieť, že ľudia mali viac morálky a svedomia. Dnešnej generácii chýba práve výchova, slušnosť, pokora, z našich sŕdc sa vytráca láska a úprimné priateľstvo. Novembrové heslo znelo Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Ľudia sa však odnaučili hovoriť pravdu a z motta ostala už len lož a nenávisť. Slovensko dnes stojí na prahu nového míľnika – 70 rokov žijeme v mieri vďaka veľmoci, ktorá priniesla oslobodenie za cenu viac ako 20 miliónov ruských obetí. Ľudstvo by nemalo dopustiť, aby sme zažili nový konflikt, ktorý nám hrozí v súvislosti s migrantmi. Nastáva čas na zmenu, čas nastúpiť na tretiu cestu - vziať si dobré zo socializmu aj kapitalizmu. Dajme šancu hodnotám, pretože tie vytvárajú ľudia pre tento štát a vďaka nim vláda vládne. Je čas robiť pre ľudí.