PRAŽSKÉ MALÉRY ANDREJA DANKA

Predseda SNS ospravedlnením sa v českom parlamente za túžbu po samostatnosti Slovákov prerazil dno politickej scény

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 28.11.2018

Na Dankove maléry za obdobie jeho pôsobenia v politike si Slováci zvykli. Tragédia však je, že národ je ľahostajný k fatálnym zlyhaniam notorického nositeľa politických patálií z dielne made in Andrej Danko. Nuž aspoň v niečom sa stal priekopníkom.

Hanba národnej strany

Slovenská národná strana vznikla v júni 1871 združujúc národne cítiacich Slovákov. Stala sa hovorkyňou utláčaného národa, pričom tlmočila jeho oprávnené požiadavky v Uhorsku. Smelo sa stavala proti maďarizácii a bola pevným valom brániacim, aby Slováci v mnohonárodnostnom Uhorsku neboli utopení v mori neslobody. Aj v turbulentnom období po vzniku SR vždy strážila národné hodnoty, hoci nie stále takým spôsobom a s takými osobnosťami, ktoré by dôstojne reprezentovali slovenský národ. Osoba súčasného predsedu, ktorý je nielen kapitánom Ozbrojených síl SR, ale zároveň aj „skvelým odborníkom“ na rigorózne práce, však prekračuje únosnú mieru vo vzťahu k vlastnému národu, ktorý by mal on reprezentovať ako predstaviteľ „národnej“ strany.

Nepochopiteľné slová

Líder súčasnej SNS nedávno ako prvý politik zo Slovenska predniesol prejav v poslaneckej snemovni v Parlamente ČR.Po Borisovi Jeľcinovi a Paulovi Ryanovi sa stal tretím zahraničným politikom, ktorý dostal šancu na pôde českého zákonodarného zboru prejaviť svoje postoje a názory. V jeho prípade by azda bolo lepšie, keby do stovežatej vôbec nevycestoval. Českí kolegovia by tak boli ušetrení od plejády nezmyslov a jazykových lapsusov, ktoré nedokáže dať človek človeku tak ako práve Andrej Danko. Po zdvorilostných frázach priniesla slina na Dankov jazyk antinárodné skvosty. Prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka postavil priam na nebeský piedestál, keďže podľa neho symbolizoval tie najlepšie vlastnosti, opomenúc, že exprezident pre noviny LePetitParisien14. septembra 1921 vyhlásil: „Nietslovenského národa. To je len výmysel maďarskej propagandy.“ V podlizovaní sa poslancom českého parlamentu pokračoval vo vzdaní holdu Janovi Amosovi Komenskému, o ktorom je historicky známe, že bol podporovateľom maďarizácie. Atentátnikov na Heydricha Danko premenoval – na Jána Gabčíka a Jozefa Kubiša (namiesto Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša). Zrejme základné historické fakty nebudú silnou stránkou lídra „národniarov“. Andrej Danko bez hanby vyhlásil, že osemnásť rokov hrdo spieval československú hymnu a keď dnes počuje tóny českej hymny – Kde domov můj, znova cíti dojatie. Z prejavu sme sa dozvedeli, že má rád seriály Jaroslava Dietla, ako aj plejádu českých umelcov, ktorí obohatili našu slovenskú kultúru. Českých kolegov vyzval na spoluprácu oboch štátov v rámci diplomacie a ekonomiky, keďže vraj treba nadviazať na československú históriu. Emóciami zo slov českej hymny premožený šéf slovenského parlamentu poďakoval milovaným Čechom za obohatenie slovenskej spoločnosti, kultúry, umenia a sŕdc, že stáli pri nás v dobrom aj zlom. „Prepáčte nám, ak sme pri svojich povahách v minulosti dravo prejavili túžbu po slovenskej štátnosti a prosím vás, aby ste ostali takí, akí ste, aby ste ostali dobrým, skromným a pracovitým národom. Najmä vás, drahí Česi, prosím, zostaňte naši bratia,“ povedal na záver vystúpenia. Táto citácia nepotrebuje komentár. Národne uvažujúci Slovák si urobí úsudok sám.

 

Celé vystúpenie nájdete v priloženom linku:
https://www.youtube.com/watch?time_continue=72&v=IocU7Clr4r0