PRE KORÁN DVERE DOKORÁN?

Stačíte sa čudovať, čo naši – slniečkari či neomarxisti? – stvárajú? Reformujú, deformujú všetko, čo bolo prijateľným rámcom pre život, vyplývajúci z koreňov tohto národa, ale aj celej európskej civilizácie. Búrajú systém vzdelávania, súdnictva, zdravotníctva a najnovšie už i náboženstva. Po tom, čo odbúrali veľa práv v súvislosti s tzv. covid-pandémiou a s vojenskými operáciami na Ukrajine, ocitol sa v NR SR ďalší zo zákonov, ktoré majú totálne zmeniť Slovensko. Ide o novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

Už dátum doručenia návrhu do kancelárie NR SR je symbolický. Stal sa „parlamentnou tlačou 935“ 25. februára, teda na výročný deň „Februárového víťazstva pracujúceho ľudu“ z roku 1948. A keď sa pozrieme na jeho obsah, symbolika ako na dlani. Návrh novely zákona, ktorým sa od roku 1991 – s nasledujúcimi zmenami – zabezpečuje sloboda vierovyznania, predkladá iba jeden jediný poslanec. Tomáš Valášek, ktorý sa dostal do parlamentu na paripe „žaluďov“, ale už stihol „presedlať“ na kobylu s menom Progresívne Slovensko. Tú do prezidentských volieb sedlala ako zástupkyňa, v češtine „podkoní“ – Zuzana Čaputová. Zapadá to do seba: Valášek odskočil od žaluďov po tom, čo na Slovensku pristálo lietadlo s ruskou vakcínou Sputnik. A Čaputová sa nielenže Ruska bojí, ale ona „brojí“ a ženie naše „kone“ do vojny s Ruskom!

Valáškov návrh

Je návrh Valáškovho zákona „predjedlo“ zatiaľ mimoparlamentných slovenských progresívcov, aby ich chlebodarcovia videli, ako nám budú (?) vládnuť po najbližších voľbách (ak voľby vôbec budú)? Po ráznom kroku proti mediálnej slobode má byť aj toto signál, ktorým sa „podkoní“ netají: je to jej srdcu rovnako blízke ako vypnutie internetu?

Návrh novely si zaslúži, aby sme utrúsili pár slov o ďalšom vplyvnom Trnavčanovi, o 50-ročnom Valáškovi. Má magisterský certifikát z medzinárodných vzťahov z Washingtonovej univerzity a bakalársky titul zo žurnalistiky dostal na Univerzite v Georgii. Ide o americký štát, ktorého je čestným občanom! Prečo, začo a načo? Nevieme. Má za sebou úradnícku kariéru vo Washingtone, na našom ministerstve obrany, ale aj v Londýne, kam sa zbiehajú nite riadiace svet. V roku 2009 ho pochválili Hospodárske noviny za množstvo článkov v The Guardian, Financial Times či Wall Street Journal, a za vystupovanie v BBC, CNN či Sky News. Vtedy sa pochválil, že radí britskej vláde ako riaditeľ Centra pre európske reformy. Že jeho „prácou je ponúkať kritické hodnotenia britskej politiky voči Európskej únii“. Teda namieste je otázka: aj jeho zásluhou nie je po brexite Británia v EÚ? Keďže vieme, že pomáhal s písaním prejavov šéfovi britskej diplomacie Davidovi Milibandovi, sme povinní sa pýtať: bude mať jeho pomoc pri písaní prejavov slovenskej prezidentke podobné dôsledky na ňu či na Slovensko? Nebodaj či Bože daj?

Šanca pre nekresťanské spolky

Ako poslanec NR SR sa pokúša čeriť aj iné, zatiaľ pokojné vody slovenského života. Vlani v auguste oznámil zámer vypracovať zákon o životnom partnerstve, ktoré by bolo dostupné pre hetero aj pre homosexuálne páry, a bolo by ho jednoduchšie uzatvoriť a rozpustiť ako manželstvo. Len na okraj: tradičná rodina je veľkým tŕňom v oku neomarxistov. No a teraz sa pokúša – o čo vlastne? O „sprístupnenie ústavou zaručených práv plynúcich zo slobody náboženského vyznania čo najširšiemu okruhu osôb“. Vec na prvý pohľad vítaná, ale má to čertovo kopýtko. Toto „sprístupnenie“ nebude znamenať, že štát nebude zatvárať kostoly, „kedy sa mu zachce“ (teda keď napríklad zase príde koronavírus). K piatim kresťanským cirkvám, ktorých veriacich je podľa posledného sčítania najviac, majú zrejme pribudnúť denominácie iné. Ak doteraz bolo treba na zaregistrovanie cirkvi či spoločenstva 50-tisíc podpisov (čo v súčasnosti podľa dôvodovej správy k zákonu nespĺňa trinásť registrovaných cirkví), od prvého júna (ak zákon prejde), bude stačiť na vznik novej cirkvi či spoločnosti len 150 – slovom stopäťdesiat – podpisov! Zrejme sa od leta roztrhne vrece s nekresťanskými spolkami (sektami?) a do slovenského neba porastú mešity. Závažné je nielen nahradenie číslovky „50 000“ číslovkou „150“, ale aj vypustenie slov „a sú občanmi Slovenskej republiky“ zo zákona. To znamená, že na Slovensku si budú zakladať cirkvi cudzinci!

A zase, ako to všetko do seba zapadá. Ako naše vládnuce špičky konajú v zrýchlenom tempe. Rýchlo-rýchlo vojenská zmluva s USA, podpora imigrantom z Ukrajiny, z ktorých podľa očitých svedkov je veľa takých, ktorí s Ukrajinou nemajú nič spoločné, a aby sa mali kde klaňať Alahovi, bude stačiť, aby ich bolo na jednom mieste 150 a... ráno nás budú budiť zo sna mezuíni... A stane sa to, čo je ďalším neomarxistickým snom: tradičné kresťanstvo, pilier slovenských dejín, pôjde ešte väčšmi do stratena.

Zmnoženie siekt

Ale ani to ešte nie je všetko. „Vyznávaním náboženskej viery nesmie dôjsť k zásahu do ústavou zaručených práv a slobôd iných osôb pre ich pohlavie, rasu, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, manželský stav a rodinný stav, farbu pleti,“ a tak ďalej – čítame z dôvodovej správy k zákonu. Jednou ranou sa zabije aj ďalšia mucha, zakladá sa „zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej spoločnosti“. Tradičné cirkvi sa už nebudú smieť starať o ľudí mimo nich, šíriť evanjelium, ako ich o to požiadal Kristus: „Choďte do celého sveta a učte všetky národy“?

Valášek sa opiera o výsledky sčítania z minulého roku. Zatiaľ čo hierarchia najmä katolíckej cirkvi je s nimi spokojná, Valášek chce na ich základe zaviesť prísnejšiu evidenciu činnosti cirkví. „Počet ľudí s náboženským vyznaním klesá a počet ľudí bez náboženského vyznania stúpa,“ píše v dôvodovej správe, „slovenská spoločnosť sa v priebehu posledných desaťročí zásadne zmenila, kým v roku 1991 tvoril podiel obyvateľov bez vyznania 9,8 percenta, v roku 2021 to je 23,79 percenta“. Takto zdôvodňuje, že cirkvi budú každoročne poskytovať informácie o svojich štruktúrach, o pohyboch v počte členov, o svojej činnosti a spôsobe financovania. A každoročne budú musieť požiadať štát o finančnú podporu. Zdá sa, že ide len a len o zmnoženie skupín ľudí, siekt, ktoré radikálnym spôsobom zastávajú ideologické alebo náboženstvu podobné názory, odlišné od základných hodnôt väčšiny spoločnosti? Od cyrilometodského odkazu, zakotveného v našej ústave?

Diskutabilná je aj úprava, aby občan pre svoju vieru neporušoval právne predpisy, aby teda neplatila výhrada vo svedomí. To môže naraziť na autonómiu katolíckej cirkvi. Budú sa brániť jej predstavitelia napríklad tým, že odmietnutie povinnosti z dôvodu výhrady vo svedomí obsahuje aj zmluva štátu so Svätou stolicou? Na Valáškov návrh by mal štát nevídaným spôsobom vstúpiť do vnútorných záležitostí cirkví a zmeniť Slovensko. Budú s tým cirkvi súhlasiť? A bude sa ich niekto na to pýtať?