PREČ S TRIANONOM!

Maďarský revizionizmus a iredenta ani po 100 rokoch nezmizli

Foto TASR/LADISLAV VALLACH
Dátum 30.04.2019

Pred Slovenským veľvyslanectvom v Budapešti (ale nielen tam) sa v sobotu 13. apríla t.r. konalo protestné zhromaždenie, ktorého organizátorom bolo „Hnutie Maďarov“ (Mi hazánk mozgalom).  Podľa organizátorov, zhromaždenie  sa konalo ako „protest proti krivdám páchaným na Maďaroch na Slovensku“, ktorých údajným ostatným prejavom bol schválený zákon o štátnych symboloch poslancami NR SR. (Čitatelia vedia okolnosti s akým zámerom sa zákon prijímal aj to, že bol prezidentom vrátený späť do NR SR, preto sa okolo jeho obsahu ani významu nebudem tu rozpisovať.)

Hajrá DAC Isten áld meg a Maagyart..!

Podľa dostupného videa, ktoré koluje po internete v Maďarsku, je očividné, že predmetný zákon bol len zámienkou,  opätovnou (už po koľký raz?) príležitosťou prezentovať voči susednej krajine „všetky hriechy páchané na Maďaroch“ s konkrétnym politickým cieľom! Svedčia o tom aj heslá a plagáty povylepované na plote nášho veľvyslanectva v Budapešti. S dominanciou dvoch máp zobrazujúcich „Mi hazánk“, čiže Nagymagyarországh,( t. j. Veľké t.j. predtrianonské Maďarsko-J.P.) sa vynímali aj heslá ako napr. „Vesszen  Trianon szellemisége!“) (Preč s Trianonom! Alebo nech zahynie duch Trianonu! J.P.)), alebo „Hajrá DAC  Isten áld meg a Maagyart..! (DAC do toho! so začiatkom maďarskej hymny! Isten áld meg a Magyar... J.P.). Prečo práve spievanie hymny vyvolalo také až nepriateľské protislovenské emócie? Hlavným dôvodom je jej obsah práve on by mal byť tým plameňom, ktorý má udržiavať nádej a silu maďarstva na  vzkriesenia, „vzkriesenia Maďarska“. Veľmi otvorene to prezentovali vo svojich vystúpeniach aj rečníci na proteste.

Riešenie raz a navždy

Zhromaždenie viedol moderátor, ktorý  oznámil, že na programe zhromaždenia  sú štyri vystúpenia a to ako prvý vystúpil profesor Popély Gyula, po ňom Dubay Gergely, obaja občania SR (uvedení ako hostia z „Felvidéku“). Nasledovali Gaudi Nagy Tamás, ktorý sa prezentoval ako advokát Felvidéku,  a so záverečným slovom vystúpil prezident hnutia Toroczkai László. Súhrnne možno konštatovať, že pokiaľ ide o obsah a zameranie sa reči jednotlivých orátorov veľmi od seba nelíšili!  Profesor Popély účastníkom naznačil ako „hlúpa moc“ na Slovensku potláča vlastenectvo, ba „chce Maďarov na Slovensku zbaviť už aj hymny!“. A to bol podľa neho je aj dôvod, že prišli „sem protestovať proti protimaďarským opatreniam“. Vymenoval niekoľko atrocít počnúc Trianonom, odsúdením Esterházyho, povojnovým vysídlením , orabovaním o majetky ... „Preto“, zdôrazňoval profesor, „musíme protestovať, lebo inak si nezaslúžime byť Maďarmi!“ Nedá mi, aby som nestratil slovko-dve pokiaľ ide o vysťahovanie Maďarov z bývalej ČSR. Profesor zrejme zámerne zabudol na fakt, že povojnové riešenie problémov maďarskej menšiny nespadlo na zem z ničoho nič! Malo svoju predohru v podobe podobných „aktivít“o aké teraz usiluje  Mihazánk mozgalom“, pred druhou svetovou vojnou a po okupácii južného Slovenska Horthyovským Maďarskom! Práve preto, aby sa podobné aktivity už v budúcnosti neopakovali, nedochádzalo k ohrozovaniu bezpečnosti a spolunažívaniu krajín zneužívajúc pri tom menšiny na iredentu sa usilovali vtedajší predstavitelia československej vlády a slovenských národných orgánov, aby nebezpečenstvo recidívy v podobe nežiadúcich aktivít nespokojných menšín bolo raz a navždy vyriešené ich presťahovaním do materských štátov tzv. transferom.  Stalo sa tak len v prípade menšiny nemeckej, no značná časť menšiny maďarskej ostala na Slovensku. Po veľkom úsilí československej vlády maďarská vláda pristúpila  k dohode  o vzájomnej výmene obyvateľstva, ktorú 26. februára v Budapešti podpísal vtedajší štátny tajomník MZV ČSR dr. Vladimír Clementis a minister zahraničia Maďarska J. Gyöngyösi. Šlo o vzájomnú výmenu,  v rámci ktorej sa zo Slovenska presťahovalo do Maďarska necelých 90 tisíc osôb a z Maďarska prišlo približne 72 tisíc Slovákov.

„Za Dunaj“

Od čias, keď v apríli 1947 odchádzali prvé transporty Maďarov zo Slovenska „za Dunaj“ a Slovensko vítalo svojich rodákov roztrúsených  v okolí Békešskej Čaby, Níreďházy atď.  došlo k značným celospoločenským,   zmenám. Mnohé krivdy, ktorým sa nebolo možné pri tak širokej akcii vyhnúť (o tom by mohli veľa hovoriť aj Nemci (Švábi),ktorých nemilosrdne transportovali z Maďarska do vtedy okupovaného Nemecka-pozn.J.P.)sa napravili, občania maďarskej národnosti, ktorí ostali naďalej žiť a pracovať na Slovensku požívajú všetky práva ako ostatní občania Slovenskej republiky.  Naviac sú im v zmysle zákonov poskytované práva menšín, či sa to už týka, jazyka, školstva a kultúry vôbec.  Lenže, ako to aj z vystúpení možno vydedukovať o nejaké „menšinové“ práva ani prvoradý záujem nemajú, tie sú potrebné len k tomu, aby sa dosiahol cieľ hlavný. A ten ako to bolo prezentované aj na zhromaždení, menovite ústami  Gaudi Nagy Tamása je nasledovný: „Na Felvidéku (tak zánovito označujú južné a juhovýchodné Slovensko) nestačí menší-väčší počet opatrení v prospech Maďarov, ale treba vec Maďarov riešiť od základu. A hneď aj dodal ako to dosiahnúť:  „Revidovať zmluvu o Trianone, zbaviť Maďarov kolektívnej viny po roku 1945. Je žiadúce krok za krokom bojovať a dosahovať nové a nové víťazstvá.  Treba dosiahnuť normálnu teritoriálnu autonómiu okolo Dunajskej Stredy, a takéto územie primknúť k územiu, kde sa bude tamojšie maďarské obyvateľstvo cítiť doma“! 

Slová predrečníka podčiarkol aj samotný predseda hnutia Tarockai László, keď  vyhlásil, že „je našou povinnosťou  byť tu pred slovenským Veľvyslanectvom stále, až pokým sa nezreviduje Trianonská zmluva!“  Účastníkov protestu nazval  za nositeľov plameňa protestov, ktorí nikdy nevzdajú tento  boj! Nemôžeme sa na nikoho spoliehať iba sami na seba, sklamala nás aj Európska únia, preto sme tu, aby sme vybojovali naše práva!“ rozohňoval sa predseda Tarockai.  Vysoko ocenil úsilie Maďarov v Dunajskej Strede, ktorí ukázali svoju silu neohrozeným spievaním hymny, ktorú budú spievať ešte viac a hlasnejšie! Lebo práve hymna, ako to prezentovali aj ostatní rečníci posilňuje maďarskú spolupatričnosť, dodáva silu v boji za ich práva. „To je náš boj a ten budeme kriesiť všade! Nikdy sa nezmierime s Trianonom, vždy budeme bojovať za to aby sa Trianon prepadol!“ Načo účastníkov vyzval, aby zaspievali spoločne hymnu tak silno aby sa roztriasli všetky okná na slovenskom veľvyslanectve!

Žiť v mieri

Nezaznamenal som, žeby zo strany mestských úradov v Budapešti, či dokonca zo strany vlády V. Orbána bol čo len zdvihnutý prst  proti takýmto dá sa otvorene povedať protislovenským akciám! Bola príležitosť sa ohradiť aj zo slovenskej strany. Nedištancovali sa ani naši predstavitelia maďarských parlamentných či mimoparlamentných politických strán, čušia ako by sa ich to nedotýkalo. Ale kto čuší ten svedčí, čiže súhlasí.  Veľkú príležitosť na to mal aj sám prezident A. Kiska, ktorý bol nedávno v Maďarsku na štátnej návšteve. Informáciu, či tak urobil som nezaznamenal ani v našich ani v maďarských médiách. Možno sa aj Slováci prebudia a zaznamenajú fakt, že maďarský revizionizmus a iredenta ani po 100 rokoch nezmizli, že sa opätovne rozohráva nebezpečný oheň, na ktorý už naše národy neraz doplatili. Maďari, ktorí sa tu necítia komfortne majú možnosť sa bez problémov presťahovať tam kde ich srdce ťahá. Dúfať, že znova bude nejaká arbitráž, dajaký nový Mníchov môžu len šialenci, nepoučiteľní dobrodruhovia, ktorých, ako dúfam vykážu na smetisko dejín oba naše susedské národy, ktorých údelom je vedľa seba žiť. Želajme si, žiť v mieri! 

(Autor PhDr. Juraj Purgat, CSc., je historik)