PREČO MÉDIÁ MLČIA O KRYME?

Jozef Banáš: Videl som plné obchody kvalitných potravín, výborne vybavené hotely, reštauračné služby na veľmi dobrej úrovni, a najmä som mal pocit bezpečia

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 23.07.2019

Keď médiá klamú, je povinnosťou ukázať pravdu, povedal v rozhovore pre Sputnik spisovateľ Jozef Banáš, ktorý na vlastnú päsť navštívil ruský Krym. Polostrov prešiel krížom-krážom, ale nenarazil ani na protiruský odpor, ani na hlad alebo ruský koncentrák. Keď o svoje skúsenosti s Kryme chcel napísať do predných slovenských médií, jeho reportáž bola bez ospravedlnenia a akejkoľvek reakcie odmietnutá.

Prečo ste sa rozhodli navštíviť Krym?

České a slovenské médiá o živote na Kryme mlčia A keď niečo hovoria, tak neustále opakujú tézu o anexiu a ruskej agresii. Dalajláma mi kedysi povedal, že hlavnou úlohou spisovateľa je hľadať pravdu. Preto sa snažím pravdu hľadať, nebyť jej majiteľom. Očakával som, že keď obyvatelia Krymu nesúhlasia s anexiou, budú proti nej bojovať, prinajmenšom protestovať.
 
Nechcelo sa mi veriť, že by za päť rokov naše protirusky orientované médiá hlavného prúdu nepriniesli správu o protiruskom odpore, ak by tam nejaký bol. Tak som sa s priateľom rozhodol ísť na Krym a presvedčiť sa, ako tam ľudia žijú.
 
Aké miesta ste na Kryme navštívil?

Automobilom sme prešli Simferopol, Bachčisaraj, Sevastopoľ, Balaklava, Jaltu, Livadia, Alušta, Feodosia, Koktebel a Kerč. Zastavili sme, kde sme chceli. Nikto nás nekontroloval. Dokonca sme išli cez Krymský most. Chcel som vidieť miesta, ktoré navštívili slávni spisovatelia ako Tolstoj, Čechov, Puškin, Vološin, a obzvlášť som chcel navštíviť Koktebel, odkiaľ Jevtušenko napísal protestné telegram Brežnevovi proti vtedajšej invázii do Československa v roku 1968. Píšem o tom vo svojom románe Zóna nadšenia, ktorý vyšiel aj v Rusku v nakladateľstve MIK Moskva v roku 2016.
 
Aký na vás Krym urobil dojem? Videli ste to, čo médiá hlavného prúdu popisujú - biedu, ukrajinský odpor, ruský koncentrák?

Pochopil som, prečo naše médiá o Kryme nepíšu. Museli by totiž písať pravdu o tom, že ľudia sú spokojní, že si žijú svoj každodenný život s bežnými ľudskými problémami a radosťami. Hovoril som s Rusmi, Ukrajincami, Tatármi. Boli veľmi otvorení a úprimní. Mali kritické komentáre k výške platov v porovnaní s cenami, k výške dôchodkov a k iným problémom. Ale ani raz som si nevšimol protiruský odpor či prejav nespokojnosti s tým, že polostrov je súčasťou Ruska.

Nespochybňovali to ani Ukrajinci. U Tatárov som cítil pocit krivdy za niekdajšie povojnovej vysťahovanie na Stalinov príkaz. Avšak už sa nezmienili o spolupráci Tatárov s nemeckými okupantmi Krymu. Nie som natoľko zbehlý v dejinách vzťahov Tatárov a Rusov, aby som mohol súdiť.

O svojej návšteve Kryme ste napísal reportáže. O čom sú?

Napísal som jednu rozsiahlu reportáž o tom, čo som videl, pocítil, zažil. Našťastie hovorím celkom dobre po rusky a som človek zvedavý, tak som oslovil asi tridsať ľudí, s ktorými som sa stretol. Ako Slovákmi a Čechmi nás privítali veľmi srdečne. Zaznamenal som ale aj sklamanie z toho, že svetové médiá a politici, vrátane českých a slovenských, o nich klamú.
Videl som plné obchody kvalitných potravín, výborne vybavené hotely, reštauračné služby na veľmi dobrej úrovni, a najmä som mal pocit bezpečia. Jalta sa veľmi podobá francúzskemu Nice. Rozdiel je však v tom, že v Nice som videl mnoho policajtov, na Jalte ani jedného. Samozrejme,  pre nás Slovanov je veľkou výhodou, že aj ten, kto nevie po rusky, sa dokáže bez problémov dohovoriť.
 
Prečo vaše články nechcela zverejniť prednej slovenské médiá? Čo stojí za touto cenzúrou?

Vymývanie mozgov a mediálna manipulácia sú nevyhnutnou súčasťou vyvolania napätia, ktoré mocní potrebujú k tomu, aby mohli vládnuť. Sám som bol štyri roky poslancom slovenského parlamentu a mám bohaté skúsenosti s novinámi. Tvrdím, že dve najmocnejšie, ale zároveň najneslobodnejšie povolania sú politik a novinár.
Samozrejme, miera neslobody záleží na osobnom charaktere. Niektorí novinári klamú preto, že musí jednoducho za niečo žiť, ale sami sa za to aspoň hanbia. Iní píšu lži pragmaticky, pre peniaze a bez hanby. A sú aj takí, ktorí už dosiahli tej "najvyššej úrovne" - lož sa pre nich stala pravdou, aby sa im lepšie žilo.
Akonáhle dnes novinár napíše vetu: "Rusko sa približuje k hraniciam NATO", tak je podľa mňa zrelý na psychiatrické vyšetrenie. To, že som nedostal odpoveď na zásadnú otázku, prečo za päť rokov nebol ani jeden náš novinár na Kryme, hovorí samo o sebe. Keď u nás napíšete niečo pozitívne o Rusku, tak vás automaticky označí za rusofila alebo agenta Kremľa. Už som si na to zvykol a z kameňov, ktoré po mne hádžu, si staviam dom.
 

Celý článok nájdete na https://cz.sputniknews.com/nazory/2019072310404636-pochopil-jsem-proc-na...