PRETEKY VO ŠTVANÍ

Denníky SME a N sa ruvú o rovnakého čitateľa zúrivými výpadmi proti všetkému slovenskému a slovanskému

Foto LENKA EREMIÁŠOVÁ
Dátum 31.03.2015

„Rusofilstvo dovedené do chorobného štádia má na Slovensku možno ešte väčší potenciál ako napríklad antisemitizmus či nenávisť proti Rómom.“

Ak tápate, ktoré sopečné demokratické médium vychrlilo túto duchaplnú lávu, máte len dve možnosti: starý denník SME alebo jeho nový rozlezenec pokrstený ako N. Vskutku to však je jedno: takto zavyl Roman Pataj, predtým buldog starej, dnes novej svorky „strážnych psov demokracie“, ako si redaktori oboch schizofrenicky spriahnutých a zároveň rozdelených periodík s hrdosťou hovoria.

Nový záprah

Tento psinec rozčesla minulú jeseň finančná skupina Penta vstupom do spoločnosti Petit Press, vydávajúcej SME. Vzápätí cháska najzúrivejších „smečkárov“ prefrčala do vydavateľstva N Press, ktoré sa chopilo nového záprahu. Riaditeľom sa stal Lukáš Fila, bývalý zástupca šéfredaktora SME Matúša Kostolného, ktorý pre zmenu spočinul na čele redakcie N. „Spolu s kolegami sme odišli z pohodlia redakcie denníka SME, do ktorej sa vkradla Penta. S takýmto spolumajiteľom sa nedá robiť nezávislá a slobodná žurnalistika,“ hlásal v úvodníku pilotného vydania denníka, ospevujúceho spontánnosť nežnej revolúcie, na výročie a počesť ktorej nastúpil na mediálnu púť. Vo vytýčenej trase pokračoval prvým pravidelným vydaním v januári, keď priniesol rozhovory so „Slovákom“ Milanom Lasicom a Andrejom Kiskom, oficiálne v kresle prezidenta tróniacim hovorcom ďalšieho „Slováka“ Martina Bútoru.

Lasica i Kiska sú však rovnako vďačnými maskotmi tvorcov i čitateľov oboch plátkov. Obe svorky sa tak ženú v ústrety rovnakému kŕmniku, zásobovanému tým istým fanklubom mecenášov i čitateľov. Tí sa v oboch dozvedia to isté o mierumilovnom Izraeli, zlom Rusku a dobrých USA. Obe vyzývajú pravicu na zjednotenie v zápase o rovnakého voliča, pričom sa sami bijú  o rovnakého klienta.

Na periférii trhu

N sa teda snaží uchmatnúť čitateľov SME a zatiaľ ulovil 2-tisíc predplatiteľov. Z 39-tisícového nákladu SME v roku 2014 si trúfol na 20-tisíc výtlačkov, s ktorými smelo prišiel v januári na trh. Podľa zverejnených údajov v marci vytriezvel do stavu 3 500 kusov v stánkovom predaji, čo ho zaraďuje na perifériu trhu s denníkmi. O to hlučnejšie fučí a kvíli v boji proti rusofilstvu, ktorý najnovšie rozšíril do ťaženia proti všetkému „panslavizmu“. „Otázkou je, do akej miery je blúznenie o Rusku príťažlivé pre luzu,“ rozvášňuje sa nová posila v N zo starého SME Martin M. Šimečka. O oje v záprahu N sa zakvačil aj niekdajší ortodoxný marxista Miroslav Kusý, ktorý Kisku (úspešne) odrádzal od cesty do Moskvy.

„Kto robí Slováka, ten sa naňho iba hrá.“ Tento Kusého výrok nabudzuje redaktorov oboch denníkov, pre ktorých je zbytočné „hrať sa na Slovákov“, a možno sa dočkáme ich spojenia. Nebol by to väčší „ofajč“ ako pohľad na hlavičku nového denníka: optickým klamom vzbudzuje dojem grafémy N, vskutku sa však v červenom pozadí ligocú len dve kvačky pripomínajúce bizarne zmodernizované hebrejské znaky: je to N alebo nie je to N? Dočkáme sa kríženca SME N?