PREVRAT V RÉŽII SOROSA

Neziskové organizácie investovali do zmeny režimu v Macedónsku milióny dolárov

Foto archív
Dátum 30.05.2017

Kým politicky korektný Západ rieši odcudzenie sa elít masám siahodlhým teoretizovaním, macedónski voliči sa rozhodli bez okolkov ukázať poslancom svoju nespokojnosť. S povestnou balkánskou horkokrvnosťou vtrhli do budovy snemovne a svoj názor prejavili tak, že niekoľkých zákonodarcov museli ošetriť lekári. K činu ich vyprovokovalo zvolenie - nie celkom kóšer spôsobom - Albánca Talata Xhaferiho za predsedu parlamentu.

Búrlivé demonštrácie sú v Macedónsku takmer na dennom poriadku už niekoľko mesiacov. Vedie k nim jednak nespokojnosť s krokmi opozičného vodcu Zorana Zaeva, jednak čoraz otvorenejšie zasahovanie Západu do vnútorných záležitostí krajiny.

Nehorázne požiadavky

Sociálni demokrati sa dlhodobo usilovali o zvrhnutie vlády premiéra Nikolu Gruevského, v čom sa výdatne angažovali aj Sorosove neziskovky. Z posledných parlamentných volieb v decembri minulého roku síce Gruevského pronárodná VMRO-DPMNE so ziskom 51 kresiel v 120-člennom parlamente vzišla ako víťaz, so Zaevovými socialistickými demokratmi, ktorí obsadili 49 kresiel, však k dohode nedospela a nedokázala vytvoriť vládu. Jazýčkom na váhach sa tak stali tri albánske menšinové strany. Albánsky premiér Edi Rama, mimochodom, stúpenec idey veľkého Albánska, si ich zástupov pozval na konzultácie do Tirany, kde ich posmelil, že za účasť vo vláde môžu žiadať čokoľvek, aj kreslo premiéra. Po návrate začali predkladať potenciálnym koaličným partnerom nehorázne podmienky. Zmenu hymny či štátneho znaku a posilnenie ich zastúpenia v štátnej správe okorenilo uznanie albánčiny ako úradného jazyka na celom území Macedónska. Ochridská dohoda z roku 2001, ktorou sa skončil ozbrojený konflikt v krajine, pritom jej používanie zaručuje kdekoľvek, kde podiel Albáncov dosahuje 20 percent.

Gruevski požiadavky Albáncov bez váhania odmietol. Zaev však na ne pristal a začal formovať budúcu vládu. Jeho rozhodnutie nezmenila ani Gruevského ponuka absolútnej podpory jeho menšinového kabinetu, ak podmienky albánskych strán, tzv. tiranskú platformu, odmietne. Zaevovým ambíciám sa však postavil do cesty prezident Gjorge Ivanov a rázne odmietol vymenovať vládu, ktorá by bola len bábkou v albánskych rukách. Nikdy vraj nedovolí, aby politiku krajiny určoval človek, podrývajúci jej suverenitu.

Nátlak Bruselu

Na Ivanova vtedy zatlačila Európska únia a do krajiny vyslala eurokomisára Johannesa Hahna. Ten mal prezidenta presvedčiť, aby rešpektoval novú koalíciu a socialistom dal na zostavenie vlády mandát. Veľká časť obyvateľstva to vnímala ako bruselský nátlak a proti Hahnovi vyšli do ulíc desaťtisíce demonštrantov. Zaev mandát nedostal.

A tak sa rozhodol zobrať situáciu do vlastných rúk. Spolu s albánskymi stranami samovoľne zvolal schôdzu parlamentu a mimo rokovacej sály 67 hlasmi zvolili za predsedu parlamentu doterajšieho ministra obrany Talata Xhaferiho. Bývalý dôstojník macedónskej armády prešiel počas vojny v roku 2001 na stranu albánskych vzbúrencov, sympatizujúcich s kosovskou UCK. Konflikt sa skončil Ochridskou dohodou, a tak Xhaferi namiesto vo väzení skončil na vysokých štátnych postoch. Voliči konzervatívnej strany označili zvolenie tejto kontroverznej postavičky za predsedu parlamentu za prevrat v réžii EÚ. Za Xhaferiho sa totiž postavila obhajkyňa multi-kulti Európy Federica Mogheriniová a podporu mu prišla vyjadriť aj osobne.

Bezvládie však nemôže v krajine trvať večne. Ivanov, aby vyriešil patovú situáciu v krajine, krátko pred uplynutím ústavou stanovenej lehoty s nevôľou udelil Zaevovi 17. mája mandát na zostavenie vlády.

Nadštandardné práva

Albánci tvoria v Macedónsku zhruba štvrtinu obyvateľstva. O separatistické kroky sa tam pokúšajú prakticky od vzniku štátu. Už v januári 1992 vyhlásili referendum o odtrhnutí nimi obývanej časti územia, macedónska vláda však jeho výsledky neuznala. V roku 2001 vyvolali ozbrojený konflikt, ktorý skončila spomínaná Ochridská dohoda, pričom miestnym Albáncom priznala nadštandardné práva. Od jej prijatia fakticky kontrolujú západnú časť Macedónska: zmenou ústavy získali proporcionálne zastúpenie v štátnej správe i samospráve. Ďalší odštiepenecký pokus prišiel v roku 2014, keď v Skopje vyhlásili republiku Iliridu a od Gruevského žiadali federalizáciu krajiny. Iliridu mali ovládať Albánci a jej územie strážiť gardy, svoj miništát však nedokázali udržať.

Gruevski sa tak oprávnene obáva ich stúpajúcich nárokov. Macedónsko by sa uzákonením albánčiny postupne rozdelilo na etnické kantóny, čo by mohlo vyústiť do osamostatnenia západnej časti krajiny. A odtiaľ by bol už iba krôčik k jej začleneniu do budúceho veľkého Albánska.

Podľa jedného z vodcov hnutia Za jednotné Macedónsko Bogdana Ilieskeho existujú podobné programy aj v okolitých štátoch. Albánsky premiér v nedávnom rozhovore pre americké noviny Politico nevylúčil možnosť zlúčenia Kosova s Albánskom, pričom postupne by sa k nim mohli pričleniť aj časti Macedónska a Čiernej Hory, obývané albánskou menšinou. V tomto kontexte znejú hrozivo slová amerického kongresmana Danu Rohrabachera. Macedónsko vraj ako štát nemá opodstatnenie a malo by sa rozdeliť medzi susediace krajiny. Jeho vznik po rozpade Juhoslávie považuje za omyl, keďže je rozdelené na etnické tábory, ktoré spolu nedokážu žiť v mieri.

S mecenášom za chrbtom

Albánci by pravdepodobne neoplývali takým veľkým sebavedomím, keby nemali za chrbtom mecenáša Georgea Sorosa. Prostredníctvom neziskových organizácií ich podporil v Kosove i srbskej Metochiji, nepovšimnutá nezostala ani vláda Ediho Ramu v Tirane. Podľa servera Breitbart News je práve Rama Sorosovou najväčšou investíciou na Balkáne. Participoval na ním financovanom projekte na politickú transformáciu krajiny v spolupráci s Harvard Kennedy School of Goverment, čo zvýšilo Sorosov vplyv na Balkáne. Albánsky premiér zase získal absolútnu legitimitu na akýkoľvek krok. Bývalý primátor Tirany Lulzim Basha tvrdí, že Rama dal plnú imunitu zločineckým gangom a mnohé vysoké pozície v úradoch zastávajú ľudia, ktorých v členských štátoch EÚ súdili za obchodovanie s drogami či bielym mäsom.

Ako pripomína Breitbart News, za pôsobenia Baracka Obamu v Bielom dome sa rozdávali štedré granty prostredníctvom neziskovej Agentúry pre medzinárodný rozvoj, pričom na nich participovala aj Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. Šiesti americkí senátori vrátane Trumpovho súpera z prezidentských primárok Teda Cruza dnes vyzývajú ministra zahraničia Rexa Tillersona na prešetrenie týchto grantov, ktorými USA a Soros zasiahli do vnútorných záležitostí viacerých štátov. Nezávislá skupina Judicial Watch, preverujúca činnosť vlád, hovorí o piatich miliónoch dolárov, ktoré Sorosova nadácia investovala do Macedónska v rokoch 2012 až 2015. Mimovládne organizácie tam zakladajú mládežnícke hnutia, vytvárajú vplyvné médiá a organizujú protesty. Za vyše štvrťstoročie investoval Soros milióny do útokov na VMRO-DPMNE. Napriek neúnavnej škandalizácii Gruevského vlády sa však ukázalo, že Sorosove peniaze nie sú všemocné a Zaev voľby nevyhral, aj keď mandát na zostavenie vlády v konečnom dôsledku získal, čo pripomína situáciu u nás v roku 1998. Zaevovi sa však budú Macedónčania poriadne pozerať na prsty. A ako dokázali pri útoku na poslancov, svoju nespokojnosť vedia aj prejaviť.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.