PRÍPAD MATOVIČ

Bol príjemný podvečer, 15. júna 2022. Na Úrade vlády SR sedeli v dvoch miestnostiach zachmúrení páni v oblekoch. Schyľovalo sa k situácii, ktorú by inde považovali za bizarnú, ale tu pod Tatrami nad ňou nikto ani nezdvihol obočie. Prišli tam rokovať zástupcovia z hlavného koaličného hnutia OĽaNO, ale sedeli v dvoch zasadačkách, lebo predseda hnutia Igor Matovič odmietol prísť do miestnosti, kde sedel premiér Eduard Heger, predseda klubu Michal Šipoš a osem poslancov hnutia. Tí nechceli hlasovať za Matovičove šibalstvá so štátnym rozpočtom, za nekryté miliardové výdavky.

Nikto sa nečudoval – každý vie, že Mr. Bean slovenskej politiky, ako ho nazval poslanec Blaha, sa nevyhnutne rozháda s každým, kto nie je voči nemu absolútne lojálny. Povestné bolo jeho hašterenie sa s vlastnými poslancami, keď ešte OĽaNO bolo v opozícii, s Alojzom Hlinom, so šéfom SaS Richardom Sulíkom a ďalšími partnermi v koalícii... a tak šlo iba o to, kto bude ďalší na rade.

Neriadená strela

Že Matovič je problém, pretože za každých okolností hrá zásadne iba na seba, si uvedomujú aj nadnárodní režiséri európskej politiky. Keď vyhral voľby 2020, museli brať, čo bolo: jeho politicko-marketingový cirkus dostal viac hlasov než všetky tri ostatné koaličné strany spolu, a tak ho viac-menej tolerovali, lebo jeho ľudia, najmä minister obrany Naď, im plnili ich priania. Lenže čo je veľa, to je veľa – a preto z centrály už dávnejšie prišlo zadanie vymeniť túto neriadenú strelu za niekoho spoľahlivejšieho a celkovo „štandardnejšieho“. Hlásne trúby euroatlantizmu Denník N a Sme, ktoré udávajú tón v mediálnej kaviarni, už celkom otvorene kladú medzi arcinepriateľa číslo jedna Roberta Fica a Igora Matoviča znak rovnosti.

Tu je však problém: Matovičova pozícia je prakticky neohroziteľná, ak nechcú riskovať rozpad koalície. Špekulujú, či by nešlo Matoviča zvesiť cez slabučkého bábkového premiéra Hegera, ktorý by ho mohol odvolať z funkcie ministra financií, lenže zdá sa, že Heger patrí medzi tých pár ľudí, ktorí s ním tak dlho vydržali práve preto, že sú mu úplne podriadení. A okrem toho, čo by tým Heger získal? Matovič by mu to iste zrátal a aj naďalej by ostal hlavným členom koaličnej rady, ktorá určuje dianie v štáte – jeho OĽaNO mu totiž nikto nedokáže zobrať.

Sľuby o antikorupčnosti a transparentnosti

Absolútnu kontrolu nad svojím hnutím, ktoré vyzerá skôr ako rodinná firma, si žiarlivo stráži a za jedenásť rokov jeho existencie ho ošetril tak, že je prakticky vylúčené, že by ho niekto v pozícii šéfa/majiteľa vystriedal. „Masová“ štvorčlenná základňa tohto hnutia sa pred pár rokmi rozrástla až na 50 členov iba preto, lebo predošlá koalícia stanovila minimálny počet členov pre stranu, ktorá chce ísť do volieb. Dodnes je Matovič jediný predseda politickej strany na Slovensku, ktorý v zmysle stanov sám rozhoduje, koho prijme za člena a koho vylúči. Ale aj keby sa náhodou niekomu podarilo zbaviť ho funkcie predsedu, stále by ostal majiteľom značky OĽaNO a jeho žena zase majiteľkou stránky tohto hnutia. Toto je, prosím pekne, hlavné koaličné hnutie, ktoré tak nahlas reční o antikorupčnosti a transparentnosti a o iných stranách tvrdí, že sú nedemokratické...

A hoci situácia v štáte je čoraz vážnejšia a už to škrípe aj v poslaneckom klube OĽaNO, rebelujúci poslanci nie sú členmi OĽaNO a nemajú tam žiadny hlas. Matoviča preto priamo ohroziť nemôžu – mohli by jedine rozbiť koalíciu, keby ich bolo priveľa.

Bzzik, s. r. o.

On medzitým zúrivo bojuje proti všetkým: proti opozícii, proti vlastnej koalícii a už aj proti vlastnému hnutiu. Vie, že keď sa raz vietor otočí, on ako hlava koalície bude musieť niesť za celú tú galibu v štáte zodpovednosť. Kto chce psa biť, palicu si nájde – a on vie, že palíc sa nemusí báť iba dovtedy, kým všetko a všetkých ovláda.

A tých možných palíc je tu celý les. A nielen v súvislosti s jeho vládnutím: spomeňme si na kauzu s tlačiarenským strojom, na kauzu Vandák, na účtovníctvo u babky na povale... O Matovičovej kreativite svedčí množstvo vecí: napríklad taký detail, že s kamošom pred časom založil firmu, ktorú nazval Bzzik, s. r. o. Čo ho asi viedlo k tomuto názvu pre firmu bez viditeľnej podnikateľskej činnosti, ktorej trebárs v roku 2014 vystavila iná Matovičova firma Regionpress faktúru na sumu 2 670 000 eur? K faktúre vytvorila opravnú položku, čo sa zvykne robiť vtedy, keď podnikateľ ráta s tým, že peniaze viac neuvidí. Neveril Matovič, že jeho vlastná firma zaplatí inej jeho firme? A na základe tejto opravnej položky si potom Regionpress mohol znižovať základ dane o pekné státisíce eur... Čo vám napadne ako prvé, na aké „ubzziknutie“ má firma Bzzik, s. r. o., slúžiť?

Pán čistý

Matovičova hlavná póza bola vždy tá, že on ako pán čistý odhaľoval to zlé, čo robia tí zlí ostatní. Teraz však pred zodpovednosťou nemá ako ujsť. Jeho nedôveryhodnosť sa blíži k rekordným 90 percentám a to on naozaj ťažko znáša. A našiel už aj vinníkov: novinárov. Vraj z neho urobili „žida 21. storočia“: „Tak ako židia počas nacistického Nemecka boli za všetko vinní, lebo Hitler ukázal na nich prstom, tak mnohí ľudia na Slovensku chceli urobiť niekoho, kto bude za všetko vinný, či počas koronakrízy, alebo neskôr, a podarilo sa to mnohým z vás.“ Tým pobúril Ústredný zväz židovských náboženských obcí aj Inštitút ľudských práv (IĽP), veď ako by to bolo, keby sa hocikto mohol prirovnávať k židom. Riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher uviedol, že Matovič relativizuje holokaust a znevažuje pamiatku obetí nacizmu, a že ak sa za tie výroky verejne neospravedlní, IĽP podnikne právne kroky.

Samozrejme, to bola opäť len jedna z jeho fínt, ako hodiť vinu na niekoho iného. Tak ako vždy vykrádal rétoriku druhých, teraz si požičal polohu obete od „dezolátov“. Refrén je však stále ten istý: ja nič, to všetko oni. Lenže voľby sa blížia a občania tentoraz už dobre vedia, kto je Igor Matovič. Táto motyka už po druhý raz nevystrelí.