PROFESOR HUSÁR: SLOVENSKO JE POTRAVINOVO NESEBESTAČNÉ, DENNE DOVÁŽA 800 VAGÓNOV POTRAVÍN

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Neustále politické boje a neznalosť, ako funguje ekonomika, nezmenia situáciu. Kapitalizmus sa správa nevraživo k chudákom a usmieva sa na boháčov. Za iných okolností by sa človek za primitívny podvod dostal do väzenia, zatiaľ však je z neho úspešný finančný génius. Má Matovičova vláda predstavu, ako ekonomika funguje?

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 11.12.2020

Matovičova vláda sa tvári, že štát a ekonomika funguje, no realita je podstatne iná a dnes už neexistuje segment, ktorého by sa Matovičovo vypnutie nedotklo. Ako a kto dá štát opäť do poriadku?

Preto som pre Matoviča pripravil makroekonomickú databázu postavenú na rovnici (úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) = (export – import), aby zistili, či je ekonomika v rovnováhe a čo treba urobiť. HDP a štátny rozpočet na riadenie ekonomiky nestačia. HDP a ŠR nie je také číslo, ako sa tvári. Potrebuje dlhý výklad a vysvetlenie, čo sa v ňom vlastne skrýva, za akých predpokladov, ba aj kde sú zdroje chýb. Uvedená rovnica rovnováhy sa dá matematicky odvodiť a má veľký význam. Nech má takéto hodnoty: 5 + (– 4) = 1. Saldo zahraničného obchodu je pozitívne. Inú ekonomickú pozíciu vyjadrujú tieto hodnoty: 4 + (– 5) = -1! Máme deficit zahraničného obchodu a HDP v oboch prípadoch môže byť 22. To si neuvedomuje. Naša ekonomika mala už v roku 2011 veľké problémy. Od roku 1993 máme deficitný štátny rozpočet. Moja skúsenosť za posledných 30 rokov je taká, že perspektívnej analýze ekonomiky venovali doterajšie vlády malú pozornosť; rôzne ekonomické javy boli skúmané izolovane, nie vo vzájomnej závislosti. Na komplexnú analýzu vlády akosi nebol čas a ani prostriedky. Na prekonanie týchto nedostatkov máme dnes nevyhnutné podmienky; upozornil nás na to COVID-19. Zabudli sme na tvorbu ekonomických informácií, teda získanie obrazu o ekonomike, čo umožňuje zber dát, spracovanie dát, a aj na reálne použitie ekonomických informácií, teda analýzu a rozhodovanie. Má teda vláda predstavu, ako ekonomika funguje?

Súčasná ekonomická kríza nie je len slovenská, ale celosvetová. Poprední svetoví ekonómovia neraz povedali, že EÚ sa nedokáže vyrovnať so žiadnou krízou a táto jej zlomí krk. Aký máte na túto situáciu názor?

EÚ nie je štát. Práve toto je hlavný dôvod potreby tvorby ekonomickej sústavy riadenia, ktorá si, podľa mňa, predovšetkým žiada teoretické zdôvodnenie a rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily jednotlivých štátov a národov EÚ. Ide o obsahové, metodické otázky medzinárodného či medzioblastného vyrovnávania, s osobitným zreteľom na medzioblastné vyrovnávanie  ekonomickej, sociálnej a kultúrnej úrovne viacerých národných štátov, národnopolitických oblastí EÚ, pôsobenie sústavy riadenia, najmä riadenia národných hospodárstiev, na medzioblastný ekonomický vývoj EÚ. Všetky krajiny až na Luxembursko majú veľké deficity rozpočtu. Vlády strovia viac, ako vyberú na daniach a vo väčšine krajín sú súkromné úspory väčšie ako investície. To je jedna cesta financovania deficitu. Miesto toho, aby úspory išli podnikom na investovanie, idú vládam na financovanie deficitu. Nebudem robiť analýzu údajov, hoc by veľa odhalila. Upozorním iba na obrovský deficit rozpočtu Grécka, ktoré potom už aj Slováci zachraňovali, a to niekoľko rokov. To si čitateľ iste pamätá. V EÚ existuje veľa národov. Tie spolu musia, či aj budú musieť koexistovať, ale či spolu dokážu aj pracovať, sa len ukáže.

Európska únia sa dávno odklonila od svojej prvopočiatočnej myšlienky a stala sa byrokratickým molochom, diktátorom, pretože nerešpektuje vôľu suverénnych štátov, ktoré sú súčasťou EÚ. Veľká Británia zoskupenie už opustila. Aký vidíte ďalší vývoj EÚ, ale aj ekonomiky Európy?

Naši politici si neuvedomujú, ako vznikla EÚ. V roku 1957 vznikla Spoločnosť uhlia a ocele s konkrétnym cieľom. Potom vzniklo EHS. S konkrétnym cieľom. Zaviedli ecu, ktoré však bolo akousi „falošnou menou“. Až po zjednotení Nemecka sa ukázala potreba vzniku eura a vznikli veľmi všeobecné, z pohľadu ekonóma, Maastrichtské kritériá. Dovolím si odcitovať nášho veľkého ekonóma, prvého guvernéra SNB, profesora Imricha Karvaša: „Dobre fungujúci hospodársky systém predpokladá, že hospodáriaci jednotlivci majú mravnú silu, aby potlačili vybičované a objektívnym účelom sa protiviace egocentrické záujmy. No nijaký hospodársky systém nemôže sa spoliehať len na túto mravnou silou podloženú dobrú vôľu.“ Ba musím uviesť aj tento jeho významný postreh: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy, nie sú ničím iným ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.“ To sú požiadavky, ktoré nepoznajú naši predsedovia vlád či ministri financií, a tak nevedia, čo majú od EÚ žiadať, opakujú frázy. Zdokonaliť môžem, iba ak viem ako. EÚ musí mať ekonomickú sústavu riadenia a príslušný orgán, nie EK.

Je EÚ reformovateľná?

Naše vnímanie EÚ sa musí oprieť o to, že najprv musíme preskúmať naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb, zlepšenie práce ako orgánov EÚ, tak aj poslancov europarlamentu. Treba ozaj utvoriť priestor na to, čo ekonomický vedec nazýva tvorivosťou prístupu pri riešení problémov ekonomického komplexu EÚ. Vznikla totiž potreba vedecky spracovať celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického vývoja EÚ vo väzbe na svet. V ekonomike si musíme uvedomiť podmieňujúce sa súčasti fungovania ekonomiky tak, ako si musíme uvedomiť podmieňujúce sa súčasti bicykla. Nohy hýbu bicyklom. EÚ sa musí zreformovať, inak ju čaká ponurá budúcnosť.

Čo rozhýbe ekonomiku EÚ?

Utvorenie rovnocenných podmienok realizácie pracovnej sily je východiskom dobrého fungovania EÚ. Teraz máme asymetrické usporiadanie ekonomiky a vlád. EÚ je viacnárodná únia. Racionálne ovplyvňovať vývoj štátnych, oblastných a národných proporcií je zásadným problémom. Postavenie a usporiadanie „ústredných“ riadiacich orgánov v EÚ, najmä orgánov riadenia ekonomiky, sa musí zmeniť.

Korona v podstate dokázala uzavrieť schengenské hranice, čo si doteraz nikto nevedel predstaviť. Myslíte si, že je to koniec schengenu a voľného pohybu v rámci EÚ?

Schengen je veľký ekonomický priestor. A teda nevylučujem hľadanie foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov s tým, aby sa využili zdroje tohto priestoru, teda zdroje práce, zdroje kapitálu a zdroje pôdy (nie iba na automobilky). A to všetko z pohľadu „pre koho“, čiže jednoducho v prospech blahobytu ľudí. Zmena sa dá očakávať a udeje sa.

Začiatkom roka EÚ priznala možný pád eura a spoločného trhu prostredníctvom šéfa euroskupiny Maria Centena. Považujete to za reálne?

Mena euro má problémy od začiatku zavedenia. Pozrime si iba SR 30,1260 Sk : 1 euru. Požiadal som guvernéra NBS, aby mi poslali metódu zistenia tohto pomeru. Nedostal som ju. Mám niekoľko prác. Totiž hlavný problém je, že nie je euro ako euro: našich 100 eur má hodnotu – dá sa nakúpiť v Bulharsku za 143,60, v Turecku za 140,70, v Maďarsku za 109, v Chorvátsku za 98,80, v Taliansku za 76,90, v Grécku za 75,90, v Španielsku za 75, v Nemecku za 71,30, v Rakúsku za 68,50, vo Francúzsku za 66,50 a vo Veľkej Británii za 60,20. Treba prinútiť politikov, aby rešpektovali ekonomickú vedu. Práca slovenských teoretikov ekonómov je bohatá. Tvrdia, že treba porozumieť, a keď veciam porozumieme, nastáva druhý krok – aplikovať poznatky. A tu je aj úloha politikov.

Štáty V4 – Poľsko, Maďarsko a Česko si ponechali svoju menu. Čo ich k tomu viedlo? Budú nakoniec víťazmi v prípade pádu eura?

Ekonomická veda a jej časť teória výmenných kurzov, myslím si, dostatočne obohatila poznatky ekonómie v tejto oblasti. Profesor Karvaš vo svojom diele Základy hospodárskej vedy venuje problémom peňazí viac ako sedemdesiat strán. V nej rozoberá problémy: čo sú peniaze, funkcia peňazí v hospodárskom živote, požiadavky na ideálny výmenný prostriedok a hlavne rozobral päť funkcií peňazí. Neviem, kto z tých, čo boli pri vzniku slovenskej koruny, a aj tí čo boli pri stanovení výmenného kurzu za euro, čítali toto dielo. Profesor Briška má o peniazoch vo svojom 1100-stranovom diele Národné hospodárstvo z roku 1943 viac ako 60 strán o peniazoch. Rozoberá vážny ekonomický problém ako hodnota peňazí a teórie, ktoré to vysvetľujú. Ani jeden náš guvernér takéto dielo nemal a nemá. A musím spomenúť aj Keynesovu fundamentálnu rovnicu, devalváciu, znehodnotenie peňazí a jeho následky. A čo robil Mario Draghi, keď mesačne vtláčal do ekonomík EÚ množstvo peňazí rovnajúce sa nášmu HDP? Naša NBS nemôže pôsobiť hádam ani na jeden faktor uvedeného vzorca a rovnice ponuky peňazí. Tie krajiny, ktoré majú vlastné meny, môžu pôsobiť na všetky zložky vzťahu a rovnice ponuky peňazí. Neviem, načo má naša NBS viac ako 1100 pracovníkov. Keď sme mali korunu, NBS mohla vplývať na rovnicu: masa peňazí = peňažný multiplikátor x monetárna báza, dnes iba minimálne. Myslím si, že týmto som povedal všetko.

Vyštudoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Jugoslavskom institute za ekonomska istraživanja – štúdium Úradu technickej pomoci OSN, je držiteľom diplomu s titulom magister z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite študoval ekonometriu a makroekonómiu. Na študijno-prednáškovom pobyte bol v BEA vo Washingtone. Na základe konkurzu pracoval v EHK v Ženeve na projekte Komparácia krajín regiónu EHK na báze inut/output modelu. Ako expert Medzinárodného úradu práce OSN v Ženeve pracoval v Etiópii. Bol profesorom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pravidelne prednášal na univerzitách v Taliansku v Neapole, v Nemecku v Halle, v Anglicku v Coventry, ale aj v Halifaxe v Kanade. Napísal šesť autorských kníh z ekonómie, veľké množstvo článkov v odborných časopisoch. Má niekoľko skrípt z input/output analýzy a systému národných účtov a modelovania ekonomických aj investičných procesov. Obohatil model nositeľa Nobelovej ceny Leontieva v oblasti zahraničného obchodu. Pred pár dňami zaslal otvorený list ministrovi obrany SR Jaroslavovi Naďovi, v ktorom poukazuje na nedostatky a nepresnosti procesu celoplošného pokusu zistenia počtu pozitívnych na COVID-19, ale aj cieľ tejto akcie. Patrí medzi slovenskú ekonomickú špičku, je uznávaný na svetových ekonomických fórach a radí sa medzi slovenských národohospodárov. Svoju profesúru absolvoval v čase, keď malo školstvo vysokú úroveň a titul získal len ten, kto naozaj niečo vedel. Napriek svojim skúsenostiam a vedomostiam si zachováva skromnosť. Uznáva každého, kto odvádza poctivú prácu na prospech Slovenskej republiky. Možno ho považovať za znalca slovenskej ekonomiky. Je povestný svojím typickým vzhľadom profesora s motýlikom, dotvárajúcim jeho výnimočnosť, galantnosť a romantickosť, ktorá sa u ekonóma len tak nevidí.

Profesor Jaroslav Husár.

Slovenská republika je potravinovo nesebestačná, všetky strategické podniky sú rozpredané, a preto nedisponuje vlastnými zdrojmi. Čo s tým?

Štúdiom ekonomiky USA, Kanady, Veľkej Británie, Japonska a SR som prišiel k záveru, že čo ovplyvňuje ekonomický rast a fungovanie ekonomík, je výrobný potenciál, teda konkurencieschopnosť, otvorenosť ekonomiky a integrácia do svetovej ekonomiky, kvalita inštitúcií krajiny, ktoré uskutočňujú „ekonomickú prácu“, a úspech tvorcov jej koncepcie pri posudzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu. A aký je dôsledok na Slovensku? Podľa SPPK dovážame denne 800 vagónov potravín.

Komunikujeme s veľkými zamestnávateľmi. Máte podrobnejšie informácie?

Komunikujem s SPPK, AZZZ, RUZ a aj predstaviteľmi podnikov, napríklad Železiarní Podbrezová. Ale hlavne nosím do podateľní niekoľkých ministerstiev svoje riešenia, ktoré sa týkajú systému národných účtov, input – output tabuliek či pretvorenia veličiny HDP do jeho výpovedných tabuliek. Aj zviera vidí bicykel alebo iný zložitý stroj, hľadí na ozubené kolieska a páky, ale nikdy nevie, na čo je to alebo ono. Človek sa na bicykel díva a hneď svojím rozumom chápe účelnosť jednotlivých hmotných súčiastok, a tým podstatu a určenie bicykla. Ale poznatky majú aj iný úžitok okrem toho, že ukájajú moju túžbu po poznaní – iných poučia, čo robiť. Ekonóm má na svoju komunikáciu spomenuté nástroje a politik ich musí chápať.

Čo možno ďalej očakávať, na čo sa majú Slováci pripraviť?

Neustále politické boje a neznalosť, ako funguje ekonomika, nezmenia situáciu. Verím, že si to Slováci uvedomia. Žijeme vek turbulencií. Bolo otrokárstvo, feudalizmus a my žijeme v kapitalizme. A tento reťazec nemá pokračovanie? Verím, že príde spoločenský poriadok, v ktorom sa musí zmeniť vlastníctvo, kapitalistické vlastníctvo. Ale pre najbližšie obdobie musím vyriešiť otázku – bude právny štát ešte aj v roku 2030? Budeme oddaní princípom globálneho trhu? Bude protekcionizmus pod kontrolou? Napravíme náš nefunkčný školský systém? Budeme tolerovať korupciu? Budú sa dôsledky globálneho otepľovania prejavovať dostatočne pomaly? Zabránime teroristickým útokom? Toto sú ozaj vážne problémy. Vidíme, ako pandémia zmarila náš rozvoj. Ide teda o dlhý zoznam predpokladov, ktoré by mali zabezpečiť Slovákom prosperitu. Musíme mať aj vodcov, ktorí úmorne pracujú a netárajú a nechodia do Paríža lietadlom na kávu.

Bude sa musieť Slovensko poobzerať aj po iných možnostiach, po iných trhoch?

Kapitalizmus sa správa nevraživo k chudákom a usmieva sa na boháčov. Dezilúzie pokroku. Mnohí sa neprepracovali do pozícií na základe schopností alebo dobrého výkonu v práci. Súčasný kapitalizmus kriví legislatívu; toleruje fiškálne raje. Za iných okolností by sa človek za primitívny podvod dostal do väzenia, zatiaľ však je z neho úspešný finančný génius.

Môže byť pre nás ekonomickou záchranou Rusko a štáty bývalého východného bloku?

Emotívne by človek mohol povedať nie, ale už také jednoznačné to nie je, ak je niekto ekonómom. Slovensko je v strede Európy. Mali by sme si uvedomiť, čo sa stalo aj pred vstupom do EÚ. My sme boli členmi RVHP, tú rozbil ako prvý Klaus a Dlouhý. Prišla privatizácia a s ňou vstup zahraničného kapitálu. Mohol by som sa vyjadriť aj tak, že ešte pred vstupom do EÚ bolo Slovensko „rozobrané“. Vezmime si len naše poľnohospodárstvo. Robil som tam dvadsať rokov. My sme mali, ako sa teraz hovorí, know-how. Francúzi a Nemci chodili na VÚZH a učili sa nášmu systému hospodárenia, mám o tom list z Francúzska. Naše poľnohospodárstvo bolo veľkým konkurentom, a tak tŕňom v oku. Ba aj vinohradníctvo. Sadíme tie odrody, ktoré my chceme? Na Západe vznikla panika z úspechov nášho poľnohospodárstva. Dnes už aj voda z kohútika v kuchyni nie je naša, rozhoduje zahraničie. Lákali nás heslá ako solidarita a vyššia životná úroveň, ale pozrite si imigranta v Nemecku, ktorý má vyššie príjmy ako náš robotník. Ba kupuje si lepšie výrobky, ako ich kupujeme my. Veď sa už aj u nás ozvali odborníci, že obal produktu je rovnaký, ale kvalita je iná. Možno aj ja ako štátnik by som uvažoval inak, ale iste by som sa držal toho, čo povedal profesor Karvaš v roku 1948: „Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy, nie sú ničím iným ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru.“ Vidíme, že nielen V4, ale už aj Rakúsko uvažuje inak. Ba aj Taliansko a aj Katalánsko v Španielsku. SR potrebuje iné štáty, ale tak, aby sme spolupracovali, ako sa nám hodí, nie ako musíme. Vezmite si aj Juhosláviu. Tam som študoval. Silná ekonomika. A čo sa stalo? Je roztrieštená, ale už si to uvedomujú. Srbi a Chorváti čakajú na priedomí EÚ. Ekonomické zdroje má Rusko, od neho závisia ekonomiky Nemecka či Francúzska. To sú činitele, ktoré budú formovať budúcnosť. Mali by sme predvídať. Hlavne politici!

Porfesor Husár na odovzdávaní Ceny Extra plus v roku 2019 spolu s Romanom Stopkoma Lenku Mayerovou. 

Slovenská republika sa stala automobilovou montážnou dielňou a už dnes sa hovorí, že môžeme dopadnúť ako americký Detroit. Aký vidíte ďalší vývoj v tejto oblasti?

Optimálna štruktúra ekonomiky je základným ekonomickým problémom každej ekonomiky. Jednostranne zameraná ekonomika je najzraniteľnejšou ekonomikou. Krajina musí mať niektoré produkty, ktoré ju robia silnou. Zoberte si bývalú ČSSR a jej strojársky a elektrotechnický priemysel. Viac ako 120 podnikov na Slovensku bolo po roku 1993 zničených.

V západných štátoch sa v súčasnosti deje reprivatizácia alebo vstupovanie štátu do podnikov strategického významu pre štát. Viete si predstaviť, že by bolo možné prehodnotiť privatizáciu slovenských strategických podnikov?

Viem. Odborne už o tom píše pár ekonomických autorov na Slovensku. Vyšlo dielo Coopindustria, podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy od Petra Zajaca-Vanku, ale v Rusku vyšlo rozsiahlejšie dielo od Vitalija Koškina a Sergeja Kretova Solidarizm, ktoré som oponoval. Nemôžem nespomenúť aj dielo Romana Lindauera Influential Corporations, ktoré som tiež oponoval. Ale mám vlastnú skúsenosť, ako fungovali socialistické podniky v Juhoslávii v rokoch 1963 – 1965, keď som tam študoval a obhájil magisterskú prácu. Budovali socializmus, ktorý sa opieral o robotnícke samosprávy. Francúzi už v rokoch 1990 – 1991 zistili, že energetické podniky by mali byť v rukách štátu, a tak ich aj zachránili zoštátnením.

Od Novembra 89 prešlo 31 rokov. Ako hodnotíte prechod z jedného do druhého zriadenia?

Od šoféra očakávame, že ovláda rozdiely v pedáloch, pákach a funkcie prevodov. Naši ponovembroví odborníci majú chuť, a hlavne mali, na hlasné vedecké dišputy bez toho, aby poznali bežné logické zákonitosti, a nehovorím už o ekonomických zákonoch. Okrem havárií na cestách sú aj havárie v logike, nezmyselné zauzlenia a aj priečne sofizmy. Na to zabúdame. Pritom nie je zanedbateľné, že práve protagonisti v roku 1989 neraz preukázali nekompromisné a intolerantné postoje. Napríklad: Keď vidím slovenský štátny znak, je mi na zvracanie (František Šebej). Alebo: Som hrdý, že som Slovák, naskakuje mi husia koža (Štefan Hríb).

Je možné reštartovať nielen slovenskú ekonomiku, ale aj štát ako taký, aby začal skutočne fungovať na prospech národa, nie na prospech jednotlivcov?

Áno. Píšem o tom vo svojom diele Aj ekonómia je veda. Vyjadril som to aj tým, že som definoval položky účtu zisku a strát podniku, kde už neuvažujem ani s pojmom mzda či pridaná hodnota. Ide o novovytvorenú hodnotu. Avšak uvažujem s nutnou položkou nerozdelený zisk, ktorú si musí každý podnik vytvoriť. Definoval som aj štruktúru termínu, ekonomického pojmu hodnota. Musím však zmeniť morálku dnešného ako ekonomického, tak aj sociálneho systému. A dovoľte mi pripomenúť Wolfganga Wicklera a jeho Biológiu desatora, kde píše, že Egypťania dávali už dávno pred Mojžišom mŕtvym do hrobu knihu mŕtvych, obsahujúcu formulky, ktorými mali obhajovať v zasvätí svoju nevinu:

Nedopúšťal som sa bezprávia,

neraboval som,

nebol som hrabivý,

nekradol som,

nezabíjal som ľudí,

neskracoval som mierku na obilie,

neluhal som.

Človek si priniesol základy morálky zo zvieracieho stavu. Aj zvieracie spoločenstvá sa správajú podľa určitých inštinktívnych pravidiel, ktoré však nie sú ešte mravné, ale len „mravno-analogické“, ako ich nazýva Lorenz. Ľudia musia mať pravidlá nadčasové a nadpriestorové. Kresťania na to majú Desatoro. Nemôžem neupozorniť, čo sa deje. Počas núdzového stavu sa žiadne verejné obstarávania robiť nemusia. Logicky teda, kde sa nerobia obstarávania, tam nie je manipulácia pri tendroch. Môžu zadávať priamo kamarátom a legálne, lebo núdzový stav im to umožňuje.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.