PROPAGANDISTICKÁ SVIŇA

Rozum Slováka je predsa viac ako film, televízia, bilbord, volebný prieskum či noviny. Nedajme sa manipulovať, ovplyvňovať.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 18.02.2020

Začiatkom februára do slovenských kín dorazil ďalší propagandistický film z dielne Mariany Čengel-Solčanskej – Sviňa, fikcia, ktorá je vydávaná za pravdu. Nebudem hodnotiť remeselnosť filmu, to nechám na odborníkov a filmových „fajnšmekrov“. Stojí však za zamyslenie, prečo mladá, talentovaná režisérka neostala pri nakrúcaní pekných slovenských rozprávok (Láska na vlásku, Legenda o lietajúcom Cypriánovi), ale vložila sa do služieb propagandy, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Goebbels. Nakoniec, už predstavitelia tretej ríše vedeli, že na presadzovanie svojej zvrátenej a beštiálnej politiky potrebujú mať v rukách filmový a mediálny priemysel. A práve toto si už pri zrode samostatnej SR osvojili odporcovia jej vzniku, ktorí presadzujú liberalizmus. Neprajníci Slovenska majú podchytené mainstreamové médiá a mimovládne organizácie (podrývajúce politický systém štátu), ktoré sú štedro podporované zo slovenského štátneho rozpočtu. Vláda žne len to, čo zasiala a ešte si za to aj dobre zaplatila, len nie zo svojho vrecka, ale z vreciek občanov SR.

Myšlienka mesiaca:

 

Mierou svojho chápania pracujete na seba, mierou svojho NEchápania pracujete na toho, kto chápe viac.

A tí to zaplatia ešte raz, tým, že si kúpia lístok do kina. Dobre premyslené. Smerácke vlády nie sú čisté, majú toľko masla na hlave, že niektorí ich predstavitelia by radšej nemali ísť na slnko. Odpočtom ich práce by mali byť výsledky parlamentných volieb. Tie však nebudú objektívne, pretože niektorí ľudia veria tomu, čo vidia v prieskumoch verejnej mienky alebo v mainstreamových médiách. Podľa toho vhodia do urny hlasovací lístok. A to je prvý nástroj manipulácie volieb. Ďalším jej prostriedkom sú niektorí poplatní herci, ktorí vždy pred voľbami stoja na strane antislovenskosti a liberalizmu, podporujúc vznik politicky angažovaných filmov, napríklad Únos či Sviňa, dotovaných cez Audiovizuálny fond, ktorý čerpá prostriedky najmä zo štátneho rozpočtu. Hovorím si, dobre, žijeme v „demokracii“, nechajme hercov-umelcov žiť, tvoriť, voľnomyšlienkarčiť a hrať, veď je to jediné, čo vedia, ešte lepšie ako politici. Kladiem si však otázku, prečo Mariana Čengel-Solčanská či Rudolf Biermann, ktorý sa pracovne podieľal na filme Sviňa, nenakrútia iný film – FARIZEJI, v ktorom by hlavnú úlohu hral Andrej K. a vedľajšie postavy by mohli hrať Richard S., Igor M., Boris K., Juraj D., Mirko B., Iveta R., Gabika D. a, samozrejme, Marián K., veď niektorí z tejto partie mali k nemu tiež blízko, nielen ficovci. Prečo Mariana Čengel-Solčanská neučinila demokracii zadosť a nenakrútila pred rozhodujúcimi parlamentnými voľbami 2020 dva filmy, aby si zachovala tvár objektivity a dobrovoľne sa neprepožičiavala špinavej robote na objednávku? Alebo to bolo nedobrovoľne? Nuž, do volieb sa už ďalšieho filmu nedočkáme, preto nám Slovákom neostáva nič iné, ako uveriť vo svoj zdravý úsudok, pretože vieme, kde je pravda. Rozum Slováka je predsa viac ako film, televízia, bilbord, volebný prieskum či noviny. Nedajme sa manipulovať, ovplyvňovať. Na starom nič nové nepostavíme. Preto svojím rozhodnutím dajme šancu novým politikom, ktorí zo svojej slovenskej cesty nikdy neuhli, aby vybudovali a uchránili to, na čo čakáme už tridsať rokov. Spolu to dokážeme!