PROTISLOVENSKÁ SKUPINKA

Výrok českého prozaika Karla Čapka – Hladní nechcú vládnuť, ale jesť azda najlepšie vystihuje opozičných hladošov bažiacich po moci a peniazoch. Keby to bolo inak, netancovali by na hroboch zavraždeného novinára a jeho snúbenice. Nehoráznym spôsobom využili bôľ pozostalých a rozohrali niekoľkotýždňovú štvavú kampaň proti ficovláde. K fungovaniu BuDaFi mám veľké výhrady, no nechce sa mi veriť, že by vražda dvoch nevinných ľudí mala poslúžiť Robertovi Ficovi. Súhlasím s ním – Cui bono – v čí prospech? Viac svetla do prípadu by možno vedela polícii vniesť večná rozvracačka slovenskej štátnosti, symbol „mravnosti“, čechoslovakistka Magda Vášáryová, ktorá pre českú DVTV povedala, že „budeme robiť všetko pre to, aby tá obeť tých dvoch mladých ľudí nebola márna“. Pýtam sa, v čí prospech? Opozícia sa už desať rokov nevie dostať k moci prostredníctvom demokratických volieb. Investori zo zámoria za ten čas „naliali“ do Slovenska príliš veľa peňazí, ich návratnosť je v nedohľadne. Čas hrá proti nim, eurofondy sa končia v roku 2020, a preto majú poslednú príležitosť dostať sa ku korytu akýmkoľvek spôsobom. Ľudí na námestia dostali poľahky, pretože emócie urobia svoje. Nehovoriac o tom, že pracujúci občania platiaci dane, ktoré niekto rozkráda, sú už právom nahnevaní. Protestujúcim však ubieha podstata – stali sa ľahko ovládateľným a zmanipulovaným davom. Opozícia nechce pracovať v ich dobro a prospech. Neoliberáli intenzívne a dlhodobo rozvracajú štát. Opozičné sily (SaS, OĽaNO, Sme rodina) nie sú národné ani kresťanské. Zato podporujúce LGBTI, poznajúc len jednu svetovú stranu, smerom USA, odobrujúce všetky nariadenia EÚ v kooperácii s mimovládkami. Tretí sektor má na Slovensku od vzniku samostatného štátu predĺžené ruky cez svoje figúrky. Vždy, keď treba uškodiť SR, sa na mediálnej scéne objavia stále tí istí ľudia – Iveta Radičová, Martin Bútora, Pavol Demeš, Fedor Gál, Magda Vášáryová, Milan Lasica, Róbert Bezák, Daniel Lipšic, Milan Kňažko, Milan Markovič, Zuzana Kronerová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Elena Vacvalová, Marián Leško, Grigorij Mesežnikov, Tom Nicholson či František Mikloško. Celé roky špinia na vlastný štát. Nezaháľali ani teraz. Navyše za 29 rokov od Novembra 89 si bojovníci proti Slovensku vychovali novú generáciu. Prevzala ich rétoriku s priestorom vo všetkých mainstreamových médiách. V skupinke sa združuje „pohoďák“ Michal Kaščák, Štefan Hríb, Eugen Korda, Milan Šimečka, Petra Polnišová, Lukáš Latinák, Juraj Kemka, Marián Miezga, Zuzana Fialová, Táňa Pauhofová, Daniel Dangl, Lujza Garajová-Schrameková, Kristína Farkašová a mnohí ďalší. Viacerí z nich vycítili príležitosť na novú rolu – buričov vyzývajúcich na boj „Za slušné Slovensko“. Iste vedia, prečo to robia. Ak by nemali ten istý názor, ktorý diktuje bratislavská kaviareň, veľmi rýchlo by sa skončila ich kariéra v divadlách, na televíznych obrazovkách, moderovačkách či účinkovanie v dobre platených komerčných reklamách nadnárodných korporácií. Treba len veriť, že jedného dňa, keď sa tu zmení režim, z ich úst nebudeme počuť, že „demokrati“ zneužívali ich tvár. V Novembri 89 sme sa totiž dozvedeli, že tvár Mariana Labudu zneužívali komunisti.