PRVÉ KROKY SR (7)

Pred 30 rokmi sa ešte letným mesiacom hovorilo „uhorková sezóna“. Nič „horúce“ sa nedialo, roľníci rozbiehali žatvu, zberali obilie a aj tie uhorky, a pracujúci ostatných odvetví zväčša dovolenkovali pri vode. V NBS však uhorková sezóna nebola. Na rokovaní s delegáciou MMF v Tatrách sa na prelome mája a júna rozhodlo, že – v záujme získania pôžičky od MMF – budeme devalvovať korunu o 10 percent najneskôr 10. júla. Všetko sa to dialo tajne, tajná bola doložka k zápisu z tatranského rokovania, devalváciu tajne odsúhlasila banková rada a mali sme to prísne tajiť až do dňa devalvácie. MMF žiadal predovšetkým „zodpovednú“ finančnú a menovú politiku, keď ďalšia podmienka, za každú cenu privatizovať v prospech zahraničia, sa ako-tak plnila.

Kurz meny zďaleka nezávisí len od centrálnej banky, ale aj od vlády, jej hospodárskej politiky, od podnikateľskej aktivity, ale aj od správania občanov. A svoj veľký vplyv má aj zahraničie vrátane rôznych špekulácií a očakávaní. Kvalita každej meny závisí najmä od jej krytia, teda hodnôt, ktoré bude reprezentovať. Dalo sa v lete 1993 devalvácii, akejsi národnej katastrofe, zabrániť a malo by to zmysel? Zabrániť sa devalvácii, samozrejme, dá, ale natrvalo iba takou zmenou hospodárskej politiky, ktorá povedie k zásadne iným výsledkom obchodnej výmeny, obchodnej a platobnej bilancie. Centrálna banka tu dlhodobo nezmôže nič. Zmena kurzu, ako každá iná zmena „ceny“, nastáva vtedy, keď je dopyt a ponuka (v tomto prípade po cudzej mene, ale tiež po domácich úveroch) nevyrovnaná. Treba teda robiť opatrenia na vyrovnanie dopytu a ponuky po voľne zmeniteľných menách. Ak sa to nedá, prichádza na rad pokles kurzu.