PUTIN NEVRÁTI KRYM

Polostrov minulý rok navštívilo 7 miliónov turistov

Foto ARCHÍV
Dátum 19.03.2019

Rusko si 18. marca 2019 pripomenulo piate výročie znovupripojenia Krymského polostrova k svojmu územiu, ku ktorému prišlo na základe referenda zo 16. marca 2014. Za pripojenie Krymu k Ruskej federácii v referende 16. marca 2014 hlasovalo 96,77 percenta voličov pri účasti 83 percent. Ruský prezident Vladimir Putin a krymskí predstavitelia podpísali 18. marca 2014 v moskovskom Kremli Zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Za krymskú delegáciu dokument podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov, predseda vlády Sergej Aksionov a primátor mesta Sevastopol Alexej Čalyj. 

Krym historicky patrí Rusku

Polostrov sa stal súčasťou cárskeho Ruska, keď po rusko-tureckej vojne z rokov 1768-74 získal nezávislosť. Dekrétom cárovnej Kataríny Veľkej z roku 1783 sa Krym stal súčasťou Tauridskej gubernie. Jeho význam vzrástol po roku 1791, keď Turci stratili v prospech Rusov väčšinu Čiernomoria. V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Opätovne bol Krym pripojený k Rusku až v marci 2014.

Protiruské sankcie

Slovensko považuje referendum na Kryme za neplatné a neuznáva ho. Rezort slovenskej diplomacie o tom informoval 17. marca 2014. Západné krajiny referendum neuznali. Výsledky referenda oficiálne uznalo Kirgizsko a privítalo ho Abcházsko, ktoré sa odtrhlo v roku 2008 od Gruzínska. EÚ dokonca uvalila za tento krok sankcie voči Ruskej federácii. Za toto obdobie sa však ukázalo, že sankcie spôsobujú väčšie škody niektorým európskym krajinám ako Rusku. V exkluzívnom rozhovore pre Extra plus hlava Republiky Krym Sergej V. Aksionov to zhodnotil slovami Vladimíra Putina, podľa ktorého je najlepšia odpoveď na protiruské sankcie maximálna sloboda podnikania. „Na Kryme sme v roku 2015 zaviedli voľnú ekonomickú zónu, ktorá nielen umožňuje významné daňové úľavy, nižšie platby poistného, nízky spodný prah investícií či zónu voľného obchodu, ale aj odstraňuje nadmernú byrokraciu. V súčasnosti má táto zóna vyše tisíc členov a objem nahlásených investícií presahuje 100 miliárd rubľov. Investorov najviac láka cestovný ruch, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, priemysel, doprava a energetika. Využívame všetky možnosti, aby sme propagovali ekonomický potenciál Krymu a zaujali investorov“, uzavrel Aksionov.


Jaltský biznis 

Efektívnou platformou sa stalo Jaltské medzinárodné ekonomické fórum, ktoré sa koná každý rok v apríli. V roku 2017 sa na ňom zúčastnilo 2 200 hostí vrátane 200 zahraničných návštevníkov zo 46 krajín a boli na ňom podpísané zmluvy, dohody a memorandá v celkovej hodnote presahujúcej 100 miliárd rubľov. Nejde však len o ekonomiku. Jaltské fórum je dôležitý politický projekt. Polostrov je napriek pokusom o jeho umelú izoláciu súčasťou informačného priestoru Eurázie, územia stabilných medzinárodných kontaktov. V roku 2018 bolo na ekonomickom fóre vyše 3000 hostí z viac ako 70 krajín sveta, z 45 regiónov Ruskej federácie, 612 zahraničných účastníkov, 49 parlamentov a 3 delegácie z EP. Najväčšie zastúpenie mali Sýria, Nemecko, Taliansko, Bulharsko, Francúzsko, Rakúsko, Srbsko, Čína, Česká republika a Belgicko. Slovenská republika ostáva stále bokom ale prvým pozitívnym signálom v rámci obchodných vzťahov medzi Slovenskou republikou a Republikou Krym môže byť vznik Slovensko-krymskej obchodnej komory, ktorej zástupcovia by sa mali zúčastniť na ekonomickom fóre na Kryme v apríli tohto roka. 

Fórum priateľov Krymu

Pred niekoľkými týždňami zároveň vznikol voľný zväzok - Fórum priateľov Krymu, ktorého predsedom až do prvého riadneho smemu je Jalal Suleiman, pôvodom Sýrčan žijúci viac ako 30 rokov na Slovensku. Slovenské fórum je najmladším členom medzinárodného Fóra priateľov Krymu. Jeho hlavným poslaním je šírenie pravdy medzi obyvateľstvom západných krajín aj svetového spoločenstva. Krymskí predstavitelia vítajú každú jednu delegáciu z celého sveta, aby sa na vlastné oči presvedčili ako sa žije na Kryme a ako napreduje. Aksionov si je istý, že zdravý rozum zvíťazí aj na Západe. Ruský Krym je realita sa stane pre celý svet realitou. „Príďte k nám, porozprávajte sa s obyvateľmi – a zistíte, že naša voľba bola slobodná a vedomá“ hovorí Aksionov. Minulý rok padol rekord v počte turistov na Kryme, ktorých bolo viac ako sedem miliónov a z toho bolo milión Ukrajincov. Ako uviedol na prezentácii Republiky Krym v Bratislave šéf Centra obchodu a kultúry na Kryme Jaroslav Ivančenko ešte viac zvýšiť počet turistov sa snažia prostredníctvom otvorených dverí pre cestovné kancelárie. Okrem pobytu pri mori ponúkajú liečebné a poznávacie pobyty počas celého roka. V súčasnosti majú vraj dominantné zastúpenie cestovatelia z Číny a Vietnamu. 
 

ĽUBOŠ BLAHA: VÁŽIM SI RUSKÚ FEDERÁCIU A NEBUDEM JU HEJTOVAŤ KVÔLI KRYMU​

18. marca 2014 pred 5 rokmi Krymská republika vyhlásila na základe referenda svoju nezávislosť a vzápätí požiadala o pričlenenie k Ruskej federácii. A presne v tento deň odlietam do Moskvy, aby som prednášal na MGIMO a stretol sa s partnermi v ruskej Dume. Ruskú federáciu si vážim. A považujem za obrovskú česť, že môžem prednášať mladým politológom na svetovo uznávanej univerzite MGIMO. Len idiot by takúto ponuku odmietol. Budem robiť vždy všetko preto, aby som rozvíjal priateľské vzťahy medzi slovenským a ruským národom. A to bude môj politický odkaz v Dume.

PUTIN SA POLOSTROVA NEVZDÁ ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ​

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že za žiadnych okolností nevráti Krym Ukrajine. "Čože? Zbláznili ste sa?" reagoval Putin na otázku novinára, či existujú nejaké podmienky, za ktorých by bol ruský prezident ochotný vzdať sa Krymského polostrova. "Také podmienky nie sú a nikdy nebudú," sprízvukovala hlava Ruskej federácie. Vladimir Putin pri príležitosti piateho výročia znovupripojenia Krymu k Rusku navštívil polostrov v súlade s úsilím Moskvy modernizovať tamojšiu infraštruktúru a zúčastnil sa na spustení novej elektrárne. Ukrajina totiž v reakcii na „anexiu“ svojho územia v roku 2014 prerušila dodávky elektriny na polostrov a zablokovala tiež presun tovarov cez svoje územie.

Ruská modernizácia zahŕňa aj výstavbu 19 kilometrového mosta cez Kerčský prieliv spájajúci Čierne a Azovské more, ktorý otvorili minulý rok. Táto investícia v hodnote 3,6 miliardy dolárov (približne 3,2 miliardy eur) pomohla so zásobovaním Krymu, ktorý predtým závisel od lodnej prepravy často prerušovanej pre zlé počasie.

LE PENOVÁ JE ZA NORMÁLNE VZŤAHY S RUSKOM ​

Predstaviteľka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová uviedla, že v prípade volebného víťazstva by obnovila normálne vzťahy s Ruskom a uznala by Krymský polostrov za súčasť Ruska. Le Penová vyjadrila poľutovanie nad tým, že krymské referendum a jeho výsledok medzinárodné spoločenstvo a OSN neakceptovali. Le Penová vždy vyzývala na pokojné riešenie ukrajinskej otázky. Podľa nej v danom prípade "má EÚ negatívny vplyv, keď vyostruje napätie a udržiava konflikt". Le Penová sa domnieva, že je nutné, aby sa začali rokovania aktérov konfliktu na východe Ukrajiny. Na to je však "potrebné prestať démonizovať tú-ktorú stranu sporu", upozornila. Sankcie uvalené na Rusko aj v súvislosti s anektovaním Krymského polostrova považuje Le Penová za "nezmyselné". "Sankcie sú v diplomacii pomerne hlúpou metódou," vyhlásila. Podľa nej by si všetky krajiny mali navzájom prejavovať rešpekt, viesť rokovania na báze rovnosti a prijímať kompromisné rozhodnutia prijateľné pre všetkých. 

GERHARD SCHRÖDER KRYM BUDEME MUSIEŤ SKÔR ALEBO NESKÔR UZNAŤ

Krym budeme musieť skôr alebo neskôr uznať za ruský povedal bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. “Myslíte si vážne, že akýkoľvek ruský prezident ho v budúcnosti vráti? Je to skutočnosť, ktorú budeme musieť raz uznať. Krym, ktorý naposledy predtým patril Rusku, sa stal v roku 1954 darom sovietskeho lídra Chruščova vtedajšej sovietskej Ukrajine. Myslel, že sovietsky komunizmus bude existovať rovnako dlho ako katolícka cirkev. To sa ale našťastie nestalo,” povedal nemecký politik.

Zdôraznil, že Európa potrebuje obnoviť spoluprácu s Moskvou, a dodal, že Rusko je blízkym susedom, bez ktorého nemôže existovať trvalý mier na kontinente.

VALENTINA MATVIJENKOVÁ KRYM JE SÚČASŤOU RUSKA A BUDE NÍM NAVEKY​

Valentina Matvijenková, predsedníčka Rady hovorí, že "vo svete narastá počet tých, ktorí chápu, že Krym je súčasťou Ruska a bude ním naveky". Dodala, že spochybňovanie či odmietanie suverenity Ruska nad Krymom je pre Moskvu z právneho hľadiska nulitným aktom.

Exkluzívny rozhovor pre Extra plus s hlavou Republiky Krym a predsedom Rady ministrov Republiky Krym Sergejom V. Aksionom si môžete prečítať tu:​

https://www.extraplus.sk/clanok/rusky-krym-je-realita

O téme Krym si môžete prečítať tu:

https://www.extraplus.sk/clanok/na-krizovatke-zaujmov