RADAČOVSKÝ: BRUSEL REŠPEKTUJE GLOBÁLNE ZÁUJMY USA

Miroslav Radačovský, poslanec Európskeho parlamentu: Som proti tomu, aby sa konflikt na Ukrajine riešil prilievaním oleja do ohňa. Povinnosťou europoslanca je chrániť záujmy svojho štátu pred neoprávnenými zásahmi Bruselu do národných záujmov, pred centralizáciou EÚ a jej federalizáciou.

Foto ARCHÍV EXTRA PLUS
Dátum 01.05.2023

Európsky parlament prijal už desať balíkov sankcií proti Ruskej federácii. Ekonomické parametre však ukazujú, že tieto reštrikcie viac poškodzujú EÚ ako Rusko. Ako to vníma Európsky parlament?

V tejto otázke nastal v myslení europoslancov taký posun, že je na mieste sa opýtať, ako EP začal vnímať problém sankcií proti Rusku a špeciálnej vojenskej operácie. Keď som bol ešte na začiatku invázie západnými denníkmi označovaný ako jeden z TOP 10 europoslancov, ktorí nesúhlasia so sankciami ani s vojenským riešením konfliktu, tak v súčasnej dobe sa situácia zmenila a už si tento názor osvojuje čím ďalej tým viac europoslancov, ba dokonca aj niektorých svetových a európskych politikov. Možnože europoslancov, ktorí sa jednoznačne a bez strachu vyjadria proti sankciám a proti vojenskému riešeniu, už bude viac ako 10. Pravda je taká, že veľké množstvo europoslancov, okolo 200, sa nevyjadrilo vôbec tým, že sa zdržalo hlasovania alebo nehlasovali. Podľa môjho názoru určite nastane čas, keď sa títo europoslanci vrátane našich prestanú báť a jednoznačne zaujmú postoj – koniec sankciám, koniec zbraniam na Ukrajinu, začíname s prímerím a diplomatickým rokovaním. Medzi USA, Ruskom, Čínou a, žiaľbohu, asi bez účasti nešťastných Ukrajincov, pretože sa javí, že oni sú v tomto konflikte len akýmisi nešťastnými umierajúcimi slovanskými bratmi.

Štáty východnej EÚ ako Poľsko, Slovensko, Česko sa mimoriadne aktívne zapojili v konflikte proti Rusku. Slovenská republika odovzdala svoje stíhačky MiG-29 Ukrajine, čím podľa Moskvy porušila dohodu s Ruskou federáciou. Čo to pre náš štát môže znamenať?

S takýmto postojom Poľska, Slovenska a Česka, alebo skôr s postojom vlád týchto štátov sa nestotožňujem. Čo sa týka konkrétne SR, hlasoval som v EP proti tomu, aby bola Ruská federácia označená za štát podporujúci terorizmus a vôbec proti tomu, aby sa konflikt, ktorý reálne existuje, riešil prilievaním oleja do ohňa, a to vrátane odovzdania stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Svoje hlasovanie viem zdôvodniť, nešlo len o akýsi oportunistický výkrik z mojej strany, ani to nebolo podmienené tým, že moja matka bola ruskej národnosti, a ani tým, že skutočne mám silné slovanské cítenie. Toto je jednoducho v génoch, avšak nesmie to zastrieť objektívny pohľad na vec. Hlasoval som v presvedčení, že hlasujem v záujme mieru, v záujme toho, aby sa veľkí Slovania, Ukrajinci a Rusi, navzájom nezabíjali a hlasoval som skutočne v presvedčení, že je to v záujme SR. Žiaľbohu, ostal som nepochopený, a nielen medzi europoslancami, ale aj doma, keď NR SR 16. marca 2023 prijala rozhodnutie, v zmysle ktorého je Ruská federácia štát podporujúci terorizmus, teda štát nepriateľský, keď NR rozhodla, že treba dodávať zbrane na Ukrajinu na boj proti ruskému agresorovi. Prišlo mi veľmi ľúto a zdalo sa mi potom, že moja práca a postoje v europarlamente sú zbytočné, keď parlament môjho vlastného štátu rozhodne opačne. A najviac mi prišlo ľúto, že aj silné opozičné strany, ktoré nechcem menovať, ale ktoré pravdepodobne budú víťazom nasledujúcich volieb, nezahlasovali proti takémuto uzneseniu, ale mne z neznámych príčin sa nepochopiteľne zdržali hlasovania. Určite, že prišlo k porušeniu dohody s Ruskou federáciou, keď sa dodali stíhačky MiG-29 na Ukrajinu. Čo to pre náš štát môže znamenať? Vzhľadom na veľkú ruskú dušu, na veľkorysosť Ruska, ktoré zvlášť na túto skutočnosť nezareagovalo, sa dá spoliehať, že výrazné sankcie proti Slovensku, či už vojenské alebo iné, sa neuskutočnia, pretože aj vzhľadom na dobré zahraničné vzťahy som presvedčený, že Ruská federácia vie rozlíšiť, aký je rozdiel medzi postojom súčasnej vlády a názorom občanov Slovenska.

Slovensko je závislé od ruského plynu, jadrového paliva i ropy. Má EÚ predstavu, ako chce tento problém riešiť?

Slovenská republika vždy bola a bude závislá od dodávok plynu, jadrového paliva i ropy od iných štátov. Ale aj ďalších komodít, ktoré nemá. Podstatou problému je však to, aby si takúto závislosť vybrala sama, a to takú, ktorá bude pre ekonomiku Slovenska a životnú úroveň občanov výhodnejšia, a nie aby to Slovensku nadiktoval niekto iný, ktorý na tom získa výhody. Doterajšia tzv. závislosť od Ruska bola pre Slovensko, ale aj Európu výhodnejšia než tá, ktorú nám teraz ponúka, resp. nanucuje Brusel v súčinnosti so záujmami USA. Tu ide o globálne záujmy USA a zdá sa, že EÚ ich poslušne rešpektuje. Pokiaľ to tak bude aj naďalej, tak EÚ nemôže ani mať zmysluplné riešenie tohto problému. Nemusím byť ekonóm, aby som vedel, že obojstranne výhodná hospodárska a ekonomická spolupráca Ruska a Európy by znamenala prosperitu celej Európy od Vladivostoku po Lisabon a tým aj Slovenska. Nemusím však byť politikom, aby som vedel, že keby sa tak udialo, USA by vypadli z hry. Jednoducho načo by tu boli vojská NATO, keďže všetci vieme, že NATO sú USA, načo by bolo potrebné chrániť štáty, ktoré vzájomne hospodársky spolupracujú, a toto USA nechcú z dôvodu svojich ekonomických záujmov dopustiť. Pritom, podľa môjho názoru, nič zvláštne by sa nestalo. Takto zjednotená Európa by bola hospodárskym, ale aj kultúrnym partnerom s Amerikou. Ale USA chcú byť dominantným partnerom. Alebo partnerom nadriadeným, čo pre budúcnosť Európy a sveta nie je dobré.

V marci ste sa v Bruseli zúčastnili na Konferencii o mierovej spolupráci v Európe i vo svete. Aký výsledok toto rokovanie prinieslo?

Konferencia o mierovej spolupráci v Európe sa konala v marci v Bruseli za účasti známych osobností z politického života zo 17 štátov. Je pre mňa potešením, hoci sa nepovažujem za osobnosť Slovenska, že som bol na túto konferenciu pozvaný aj ja. Jej výsledkom bolo v podstate to, aby sa konflikt na Ukrajine ukončil prímerím a neskôr rokovaním a vyjasnením si podmienok mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Odporcovia mierových rokovaní sú však neúprimne toho názoru, že prímerie by znamenalo víťazstvo Ruska a porážku Ukrajiny. Je to zámerné zavádzanie a toto tvrdenie je neobjektívne. Prímerie aj z hľadiska medzinárodného práva vojnového neznamená porážku alebo víťazstvo, prípadne ústup alebo postup jednej zo strán konfliktu. Prímerie jednoducho znamená prestať bojovať a rokovať o podmienkach mieru. Konferencia ďalej dospela k záveru, že je potrebné zaoberať sa aj budúcnosťou Európy a jej demilitarizáciou. Demilitarizácia Európy neznamená, aby sa národné štáty zbavili svojej armády, ale aby sa tu nevytvárali vojenské bloky. Vytváranie vojenských blokov zákonite vedie ku konfliktu. Pokiaľ si pamätáme, v roku 1989 a po roku 1989 sa hovorilo o demilitarizácii Európy aj zo strany bývalého českého prezidenta Havla, čo v podstate znamenalo, aby sa Európa zbavila vojenského bloku NATO aj vojenského bloku Varšavská zmluva. Je pravda, že Havel neskôr rétoriku zmenil, NATO tu ostalo, ale Varšavská zmluva zanikla. A z toho potom pramení aj rozdelenie Európy na štáty, ktoré sú v NATO, a na ostatné, a to predovšetkým Rusko.

Od Fideszu, strany maďarského premiéra Viktora Orbána, ste dostali poďakovanie za obranu národných záujmov jednotlivých členských štátov EÚ. Aké vzťahy máte s Viktorom Orbánom?

Udržiavanie korektných vzťahov na medzinárodnej úrovni je potrebné a nevyhnutné pre existenciu a možno aj budúcu suverenitu a nezávislosť toho-ktorého národného štátu vrátane Slovenska. Je preto pre mňa, ale predovšetkým pre moje videnie sveta a budúcnosti Slovenska skutočne potešiteľné, že mi bolo maďarským poslom osobne doručené poďakovanie maďarského premiéra Viktora Orbána. Bol som však pozvaný aj na kubánske veľvyslanectvo, na veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky, kde mi taktiež bolo tlmočené, že môj postoj a názory v EP sú v súlade s mierovou spoluprácou štátov Európy, ale aj mimo Európy a tiež mi osobne poďakovali. Mám taktiež korektné vzťahy s Bieloruskom, ale aj s Ukrajinou a Ruskom. Vzťahy so stranou Fidesz a jej predsedom mám za takejto situácie korektné. V EP mám úzke a dokonca priateľské vzťahy s europoslancami zo strany Fidesz. Sú totiž tiež nezaradení ako ja. Samozrejme, nie vždy s nimi vo všetkom súhlasím, pretože mám výhrady voči niektorým krokom Maďarska vo vzťahu k Slovensku, či už pri udeľovaní štátneho občianstva, alebo akomsi koketovaní o Benešových dekrétoch, ktoré považujem za nezrušiteľné. Ale v podstatných otázkach suverenity národných štátov EÚ sa zhodujeme. Viktor Orbán je pragmatický politik, ako sa sám nazval verejne, je patriot Maďarska a leží mu na srdci ako premiérovi predovšetkým Maďarsko. Nikdy sa nevyjadril, že by chcel z EÚ odísť, ale pragmaticky trvá na tom, aby Brusel do vnútorných záležitostí Maďarska nezasahoval a s týmto s ním súhlasím.

Ako vnímate postoje premiéra Orbána vo vzťahu k EÚ a Ruskej federácii? Je Maďarsko čiernou ovcou EÚ pre svoje postoje k Rusku?

Postoj premiéra Orbánu k EÚ a Ruskej federácii je absolútne pragmatický a promaďarský tak, ako sa na každého premiéra národného štátu patrí. Veď v konečnom dôsledku takto sa správajú aj premiéri Nemecka, Talianska, prezident Francúzska, ale aj predstavitelia ostatných západných národných štátov, ale predstaviteľom východných štátov je to vyčítané. Samozrejme, okrem Slovenska, lebo súčasná vláda a prezidentka až podlízavým spôsobom rešpektujú všetko, čo ide zo strany Bruselu, a to nie je pekné a pre budúcnosť Slovenska dobré. A z toho dôvodu Maďarsko nemôže byť čiernou ovcou EÚ pre svoje postoje k Rusku, ale skôr, poeticky povedané, je ovcou bielou. Čiernymi ovcami by mali byť označené tie štáty, ktorým leží na srdci viac Brusel ako vlastní občania.

Kedysi bola veľmi silná V4, dnes je v útlme. Nie je to na škodu národných štátov?

Združenie a hospodárska spolupráca štátov v určitom sebe blízkom regióne a v určitom priestore EÚ nemôže byť nikdy na škodu. Typickým príkladom sú štáty Beneluxu, ktoré tiež majú veľa spoločného, ale javí sa, že to EÚ akosi neprekáža. EÚ viac zaujímajú štáty V4 a má z nich skôr obavu ako záujem ich rešpektovať. Spojenectvo národných štátov v EÚ totiž znamená aj prípadné hlasovanie v EP o dôležitých otázkach ekonomického, ale skôr politického charakteru, ako je to napríklad v prípade výčitiek, že Maďarsko alebo Poľsko porušujú princípy právneho štátu, v otázkach rozdielnosti názoru na zahraničnú politiku, napríklad aj v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Je na škodu veci, že dnes V4 už nie je taká aktívna ako predtým. V4 neznamená snahu týchto krajín opustiť EÚ. Ani jeden zo štátov V4 sa nevyjadril, že by chcel EÚ opustiť, dokonca sa ani nevyjadril, že by chcel opustiť NATO, jednoducho majú iný uhol pohľadu na porušovanie princípov právneho štátu, na kultúrne a kresťanské tradície, či už na manželstvo a podobne. Je predsa zrejmé, že západné krajiny EÚ sú viac ateistické, viac liberálne v otázkach vzťahu muža a ženy, v otázkach manželstva a podobne. A to EÚ prekáža, čo, podľa môjho názoru, nie je správne. Do historických a kultúrnych tradícií národných štátov by EÚ nemala zasahovať a V4 by mala v tomto záujme aj obnoviť pôvodnú úzku spoluprácu.

Je absolvent Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 1981 absolvoval rigoróznu skúšku a získal titul doktor práv. Celý svoj život venoval spravodlivosti, hľadaniu pravdy a urovnávaniu sporov. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal pri Kiskovej pozemkovej kauze, keď sa postavil na stranu práva a oklamaného a podvedeného občana. Má rusínsko-slovenské korene a zrejme z toho pramení jeho priateľstvo s menšinami, či už ide o Rómov alebo židov, za čo je neraz kritizovaný majoritným obyvateľstvom. V jeho žilách koluje slovanská krv, a tak má blízko k slovanským národom. Nemá rád spory a praje si, aby sa konflikt medzi dvomi slovanskými národmi ukončil mierovým rokovaním. Jeho pozitívny vzťah k Rusku neznamená, že má negatívny postoj k iným národom. Na parlamentnej pôde EÚ sa snaží udržiavať korektné vzťahy na medzinárodnej úrovni, a preto mu nedávno za obranu národných záujmov v EÚ poďakovali Maďari, Kubánci i Číňania. Korektné vzťahy má s Bielorusmi, Rusmi, ale aj Ukrajincami. Medzi liberálmi a ním je preto v tomto smere veľký rozdiel, pretože ich kladný postoj k Západu automaticky znamená záporný postoj k Východu a Rusku. Na začiatku invázie ho západné denníky označili ako jedného z TOP 10 europoslancov, ktorí nesúhlasia so sankciami proti Rusku. V EP hlasoval proti tomu, aby bola Ruská federácia označená za štát podporujúci terorizmus a vôbec proti tomu, aby sa konflikt riešil prilievaním oleja do ohňa, a to vrátane odovzdania stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Nemá rád nenávisť a získavanie politických bodov na populistickej propagande. Poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Radačovský.

Pred dvomi mesiacmi prišiel Peking s návrhom mierového riešenia na ukončenie špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Ako hodnotíte čínsky návrh?

Ešte pred konfliktom na Ukrajine som sa vyjadril, že jediná možnosť ukončenia rusko-ukrajinského problému a vôbec predídenia vojne je to, aby sa rešpektovali minské dohody a tiež, aby sa začalo rokovať o štátoprávnom postavení Doneckej a Luhanskej republiky, či už vo forme autonómie alebo federácie v rámci Ukrajiny. Tvrdil som tiež, že status Krymu a jeho pripojenie k Ruskej federácii je potrebné rešpektovať v súlade s medzinárodným právom, s právom národov na sebaurčenie. Vyslovil som názor, že k takémuto ukončeniu vzťahov Ukrajiny a Ruska musia prispieť EÚ a USA. Nestalo sa tak, na Ukrajine je konflikt. Je preto pre mňa určitým zadosťučinením, že Čína vypracovala 12-bodový návrh mierového riešenia, ktorý v podstate v základných rysoch naznačuje podobný spôsob ukončenia konfliktu. Ja osobne som presvedčený, že v konečnom dôsledku k takémuto riešeniu vzťahov Rusko a Ukrajina dôjdu, a malo by k tomu dôjsť čo najskôr, aby nezomierali státisíce ľudí, ale javí sa, že predovšetkým USA nie sú naklonené takému riešeniu problému z vlastných globálnych záujmov. A EÚ len kopíruje ako spojenec USA ich postoj.

Západ toľko robil nátlak na Čínu, aby zaujala nepriateľský postoj k Rusku, až ju dotlačil do strategického partnerstva s Moskvou, ktoré je silnejšie ako kedykoľvek predtým. Ako majú vnímať občania toto spojenectvo?

Zatiaľ sa ešte nedá konštatovať, že ide o strategické partnerstvo a že Čína bola doň natlačená. Toto partnerstvo, ktorého podmienky doposiaľ ešte nie sú doriešené, je pokrytectvo zo strany EÚ a Európskej komisie. Ešte prednedávnom EÚ a EK špinila Čínu, kde sa len dalo. Tvrdili, aj spolu s USA, že Čína je nedemokratický, autokratický štát na čele s Komunistickou stranou, že pácha genocídu na vlastných obyvateľoch, Ujguroch, a v EP sa udeľovala Sacharovova cena Ilhamovi Tohtimu, velebil sa Taiwan, hoci je zrejmé, že OSN uznáva len jednu Čínu. Stačila iba jedna návšteva prezidenta Číny v Moskve a USA sa zľakli, že sa prestane bojovať, zľakli sa, že prídu o možnosť získať Krym a, podľa môjho názoru, ihneď vyslali do Číny predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, ktorá absolútne zmenila doterajšiu rétoriku, začala vychvaľovať Čínu slovami „Čína je fascinujúca a zložitá zmes histórie a výziev“. Teda, pokiaľ by aj strategické partnerstvo bolo dohodnuté, nikdy nemôže mať reálny a úprimný základ a myslím si, že v tomto smere bude Čína opatrná, uvedomujúc si, že v prípade hoci aj teoreticky možnej porážky Ruska by bola na rade samotná Čína a nemala by spojenca, ktorý by jej v tom pomohol. A takýmto spojencom pre Čínu môže byť len Rusko.

Si Ťin-pching svoju cestu zhodnotil slovami, že „nastáva zmena, akú sme nevideli za posledných sto rokov. A my túto zmenu riadime spoločne“. Čo tým chcel povedať?

Tieto slová sú doposiaľ predmetom diskusie a úvah politikov a politológov aj zahraničnej tlače a každý sa snaží vysvetliť si ich význam. Antirusky naladení politici tvrdia, že Si Ťin-pching tým dal najavo, že Rusko už stratilo postavenie druhého najväčšieho globálneho hráča na svetovej politickej scéne a na jeho miesto nastupuje Čína, s ktorou vraj chcú USA a EÚ rokovať a považovať ju za strategického partnera. Ja som opačného názoru. Čína v Moskve predstavila aj 12-bodový mierový plán na ukončenie vojny na Ukrajine. Prezident USA Biden sa k nemu vyjadril, že je pre USA aj EÚ neakceptovateľný, pretože vyhovuje Rusku. Z toho logicky vyplýva, že USA sa postavili proti spoločnému názoru Ruska a Číny, a preto je tento výrok čínskeho predstaviteľa potrebné chápať tak, že globálnym hráčom na svetovej scéne bude Rusko a Čína spoločne.

Šéfka EK Ursula von der Leyenová nedávno verejnosti pripomenula, že od začiatku vojny únia poskytla Ukrajine 67 miliárd eur. Ide teda o pomoc alebo o pôžičky, za ktoré ručia všetky štáty EÚ vrátane Slovenska?

Finančné prostriedky EÚ nepatria Bruselu, EK ani jej šéfke von der Leyenovej. Sú to finančné prostriedky všetkých členských štátov, a teda aj Slovenska. Je preto samozrejmé, že za všetky pôžičky, ale aj pohľadávky zodpovedajú všetky členské štáty spoločne a nerozdielne, resp. podľa kritérií veľkosti štátu a jeho ekonomickej úrovne, teda aj Slovensko. Z ekonomického hľadiska každá poskytnutá pomoc, prípadne pôžička, ktorá je nevýhodná, o to viac nevymožiteľná, spôsobuje ekonomickú škodu členským štátom, teda aj Slovensku. Mám obavy, že to v prípade Ukrajiny tak môže byť. Dá sa to riešiť aj barterovým obchodom, teda že nám Ukrajina dodá nejaký tovar alebo surovinu. Čo sa týka surovín, Ukrajina v podstate okrem uhlia, ktoré ako fosílne palivo stráca na význame, nemá čo ponúknuť. Pokiaľ ide o potravinárske produkty alebo obilie, dostali by sme do zlej ekonomickej situácie našich výrobcov potravín a poľnohospodárov. A čo je najhoršie, ako to zažívame v poslednom čase, nemôžeme sa spoliehať na kvalitu týchto komodít, ako v prípade síce lacnej, ale kontaminovanej pšenice.

Od neopodstatnenej invázie USA do Iraku uplynulo 20. marca 20 rokov. Konflikt sa začal na základe informácie, že sa na území Iraku nachádzajú zbrane hromadného ničenia. To sa nikdy nepotvrdilo. Martin Šimečka, otec europoslanca Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska, sa ospravedlnil za to, že ako šéfredaktor denníka SME obhajoval inváziu do Iraku. Veríte, že sa mýlil?

Pamätám si veľmi dobre na situáciu, ktorá predchádzala invázii USA do Iraku a následne obeseniu jeho prezidenta Saddáma Husajna. Pri rokovaní na pôde Bezpečnostnej rady OSN vtedy USA všetkých členov presviedčali, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Vtedy ruský minister zahraničných vecí Lavrov použil výraz: „My máme iné informácie, z ktorých nevyplýva, že by Irak disponoval zbraňami hromadného ničenia.“ USA ani iné západné mocnosti to neakceptovali, hoci to tiež vedeli, pretože to akceptovať jednoducho nechceli. A preto, pokiaľ ide o Martina Šimečku, je rozdiel mýliť sa a nemôcť povedať pravdu. Nie je natoľko naivný a nevedomý, aby sa mýlil. On len vtedy nemohol povedať pravdu. Keby ju bol povedal, tak by od tohto momentu nebol šéfredaktorom denníka SME a možno by dnes nebol ani samotný denník SME.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a následne vyhlásil, že EÚ sa nemôže vmiešavať do kríz, ktoré nie sú naše, a nemôže nasledovať USA ani Čínu v súvislosti s Taiwanom. Týmto vyjadrením údajne nahneval Washington...

Francúzsko malo historicky vždy dobré vzťahy s Ruskom, čo vyplýva z ich umenia, kultúry, okrem iného ruská šľachta rozprávala ako druhým jazykom práve po francúzsky. Mali dobré vzťahy, aj čo sa týka ľavicových hnutí, ale aj v období 2. svetovej vojny. Je dobre známy výrok niekdajšieho prezidenta Francúzska de Gaulla, ktorý sa v období studenej vojny vyjadril, že Európa by sa mala zjednotiť od Uralu po Lisabon, od Baltu až po Stredozemné more. Určite, že tieto dobré vzťahy ovplyvnili aj myslenie Francúzov a určite aj myslenie prezidenta Emmanuela Macrona. Som preto presvedčený, že prezident Macron uvítal aj mierový plán Číny na ukončenie vojny na Ukrajine a určite aj úprimne myslí spoluprácu s Čínou a aj rešpektovanie jednej Číny, do ktorej spadá aj provincia Taiwan. Macron, podľa môjho názoru, pochopil, resp. naznačil, že možnou príčinou kríz v Európe a pri zjednocovaní Európy a vyvolávaní nepriateľstva s Čínou je zlá politika USA. Je len samozrejmé, že jeho vyjadrenia nie sú po vôli Washingtonu.

Aké predpokladáte ďalšie vzťahy EÚ s Čínou?

Vzťahy EÚ s Čínou z pozície Číny považujem za pragmatické, pretože Čína má, čo je veľmi logické, predovšetkým záujem na svojej ekonomickej prosperite, na životnej úrovni svojich občanov. Postoj EÚ k Číne je skôr pokrytecký, z dôvodu, že EÚ spolu s USA sa obávajú mierového riešenia na Ukrajine, navrhnutého Čínou. Čína je však dosť vyspelá a ekonomicky aj diplomaticky zdatná, aby si uvedomovala, že v prípade možnej ekonomickej likvidácie Ruska by nasledovala ona. Ako europoslanec mám dobré vzťahy so zastupiteľským zborom Čínskej ľudovej republiky tak v Bruseli, ako aj na Slovensku. Ešte predtým, ako EÚ a EK zmenili rétoriku a začali spolupracovať s Čínou, som začal na pôde Európskeho parlamentu organizovať výstavu čínskeho umenia a kultúry, predovšetkým z toho dôvodu, že som bol presvedčený, že mier v Európe a vôbec vo svete je možné dosiahnuť len kultúrnou mierovou spoluprácou medzi národmi a prípadné rozdielnosti je nutné riešiť rokovaním a diplomatickou cestou. Táto výstava a propagácia čínskeho umenia a kultúry sa uskutoční v dňoch 3. – 5. mája 2023 a zúčastnia sa na nej predstavitelia čínskej ambasády tak zo Slovenska, ako aj z Bruselu a mnou pozvaní hostia zo Slovenska.

Ruská federácia je súčasťou zoskupenia BRICS, ktoré dnes zastupuje 3,2 miliardy obyvateľov. Tento rok k nim pribudnú ďalšie krajiny Argentína, Irán, Saudská Arábia, Egypt a Turecko. EÚ nevníma, že ťahá za kratší ekonomický koniec?

Do konfliktu na Ukrajine si EÚ zachovávala svoju ekonomickú prosperitu a životnú úroveň, predovšetkým v západných štátoch, na základe lacných energetických zdrojov z Ruska a dovozu lacných produktov aj z krajín BRICS. Sama osebe je EÚ predovšetkým producentom potravín, potravinárskych výrobkov, ale aj výrobkov ľahkého strojárstva. Aj krajiny BRICS predstavovali a predstavujú pre ekonomiku EÚ veľký trh, kde sa môžu tieto výrobky umiestniť. V období mieru a pokoja EÚ nepovažovala zoskupenie BRICS za problém, skôr za ekonomického konkurenta. Po začatí bojov na Ukrajine to však vníma inak a snaží sa, aby zoskupenie BRICS oslabila. Myslím si, že EÚ si uvedomuje, že ťahá za kratší ekonomický koniec, avšak navonok to prezentuje tak, že to pre ňu nie je problém.

Vo verejnosti sa často objavuje požiadavka na vystúpenie Slovenskej republiky z EÚ. Viete si predstaviť, čo by to znamenalo pre SR?

Skôr, ako chceme posudzovať vystúpenie z EÚ, je potrebné zaoberať sa vstupom do nej. Väčšina štátov vstupuje do EÚ s nádejou, že sa zlepší ich medzinárodné postavenie, ekonomika a predovšetkým životná úroveň občanov. V záujme toho sa už menej berie do úvahy, že vstupom do EÚ štát prichádza o určitú časť suverenity a zmluvne ju prenecháva inštitúciám EÚ. Je logické, že štát, ktorý po vstupe zistí, že pôsobenie v EÚ mu nie je na prospech, či už z hľadiska vlastnej suverenity, o ktorej časť dobrovoľne prišiel, alebo z dôvodu, že sa znížila životná úroveň občanov a očakáva, že prípadným vystúpením z EÚ sa životná úroveň občanov zvýši, tak uvažuje, ba dokonca je povinný uvažovať o vystúpení z EÚ. Teda jednoduché populistické heslá „ihneď vystúpiť z EÚ!“, ktoré si dokonca niektoré politické strany dávajú do svojho programu, sú nezodpovedné a nedomyslené. Ktorý štát alebo občan by nechcel, vrátane mňa, žiť v štáte, ktorý je nezávislý, suverénny a ekonomicky sebestačný. Ale skôr ako by sme iniciovali článok 50 zmluvy o EÚ, čo je dlhodobý proces, na základe dôsledných ekonomických analýz sa musí dospieť k tomu, že vystúpenie z EÚ v konečnom dôsledku nebude na neprospech štátu, ale predovšetkým životnej úrovne občanov. Takto by som postupoval ja, pokiaľ by som mal možnosť o tom rozhodovať. Vystúpiť z EÚ áno, ale vtedy, keď na to dozrie čas a občania o tom rozhodnú v referende. Zatiaľ je povinnosťou každého europoslanca zo Slovenska pôsobiť v EÚ tak, aby čo najviac chránil záujmy svojho štátu pred neoprávnenými zásahmi Bruselu do národných záujmov, aby bránil Slovensko pred centralizáciou EÚ, pred jej federalizáciou a niekedy nezmyselnými rozhodnutiami. Takto postupujem ja a je mi ľúto, že väčšia časť europoslancov takto nepostupuje. Je veľmi dôležité, koho si občania zvolia do europarlamentu v budúcich voľbách.

Miroslav Radačovský, poslanec Európskeho parlamentu: Ten, kto je ochotný sledovať moju činnosť v EP, ale aj činnosť europoslanca na Slovensku, si určite všimol, že ako jediný europoslanec, ale aj poslanec Peter Pollák, mám veľmi pozitívny vzťah k rómskej komunite a k riešeniu rómskej otázky. Pramení to jednak z toho, že ako chlapec som vyrastal v blízkosti rómskej osady, jeden krátky čas som vyučoval rómske deti v skutočne zaostalej rómskej osade, a teda poznám ich problémy.

Veríte, že EÚ prežije a odchodom Spojeného kráľovstva sa nezačala demontáž tohto zoskupenia?

Veľká Británia sa pripravovala na odchod z EÚ takmer 15 rokov. Osobne som sa poznal s predstaviteľmi Brexit-party, s Nigelom Farageom, Nathanom Gilom a môj syn Michal pracoval ako asistent pre dvoch poslancov tejto strany. Často sme komunikovali, čiže o probléme vystúpenia z EÚ a jeho príčinách dosť viem. Veľká Británia nevystupovala z EÚ ani tak z toho dôvodu, že by tam bola nízka životná úroveň. Dôvod spočíval v tom, že bola ako bývalé britské impérium zvyknutá rozhodovať sama o otázkach svojej existencie, o otázkach svojej politiky, o medzinárodnoobchodných vzťahoch s bývalými členmi britského impéria, s ktorými má doposiaľ dobré vzťahy a prekážalo im, že v týchto otázkach už nemajú rozhodovaciu právomoc výsostne sami, ale že musia rešpektovať aj názor iných členských štátov, názor EK a podobne. Niektorí politici na Slovensku zavádzajúco tvrdia, že dôvod bola migrácia na ich územie. Toto nebola podstatná príčina vystúpenia z EÚ, veď aj významní politici Veľkej Británie sú potomkovia imigrantov. Samozrejme, že im prekážala, avšak nelegálna migrácia a využívanie ich sociálneho systému nelegálnymi migrantmi. Teda vystúpenie Veľkej Británie z EÚ je určité špecifikum, ktoré len veľmi ťažko môže zopakovať menší národný štát únie. Briti si pred vystúpením z EÚ zabezpečili budúce ekonomické vzťahy s veľkými štátmi – Austráliou, USA a podobne, a preto ich odchod nevyvolal žiadny ekonomický otras. Demontáž zoskupenia EÚ by nastala vtedy, pokiaľ by vo Veľkej Británii nastalo výrazné zvyšovanie životnej úrovne občanov, pokiaľ by sa výrazne zvýšila jej ekonomická prosperita. Určite by ju potom nasledovali aj ďalšie veľké štáty únie. Teda nedá sa hovoriť o začiatku demontáže EÚ len preto, že Veľká Británia z nej odišla.

Slovenská republika je zároveň už takmer dvadsať rokov členom NATO. Mnohí volajú po neutralite SR. Je to podľa vás reálne?

Byť neutrálnym štátom je niečo vynikajúce a len málo ľudí by nechcelo, aby sme boli štátom so statusom neutrality. Jednoducho, nemuseli by sme sa zapájať do žiadnych vojenských konfliktov, nemuseli by sme mať armádu a pokiaľ áno, tak len malú domobranu, nemuseli by sme sa podieľať na akýchkoľvek vojenských dobrodružstvách v záujme tej alebo inej veľmoci, nevylučovalo by to možnosť byť v obchodnom a ekonomickom vzťahu s kýmkoľvek. Ale skôr, ako by sme mohli vyhlásiť, že sme neutrálny štát, museli by sme prerokovať tieto otázky so silnými globálnymi štátmi, so štátmi Rady bezpečnosti OSN, aby nás ako neutrálny štát aj medzinárodnoprávne uznali. Laicky sa tomu povie, že musíme mať garantov, ktorí našu neutralitu uznajú. Samozrejme, toto by malo za následok, že by sme prestali byť aj členom NATO, aj akéhokoľvek iného vojenského zoskupenia. Ale len jednoduché volanie po neutralite zo strany niektorých politických subjektov je veľmi nezodpovedné, ba dokonca až podvodné konanie voči ich voličom. Neutralita štátu sa neurčuje tak, že sa postavím na Bratislavský hrad a vykríknem: Sme neutrálny štát. K tomu je potrebné zodpovedné medzinárodnoprávne rokovanie, až potom si dám do programu, že budem presadzovať neutralitu, čomu by nutne muselo predchádzať referendum. Pokiaľ by som bol teoreticky, a to prízvukujem, teoreticky, predsedom vlády alebo prezidentom, tak určite by som sa o to aspoň pokúsil. Ale teória je teória a skutočnosť je skutočnosť.

Slovensko sa stalo výrobnou automobilovou veľmocou, považovali nás za tigra Východu, to sa nám však v dôsledku nového nariadenia EÚ súvisiaceho so zákazom predaja automobilov so spaľovacím motorom stalo osudným. Čo nás teda v tejto súvislosti čaká?

To, že sa Slovenská republika stala montážnou halou pre zahraničné automobilové značky, s lacnou pracovnou silou, je skutočnosť. Je zbytočné uvažovať, či to bola strategicko-ekonomická chyba. Je to fakt. Nie je zvlášť konštrukčný problém prestavať výrobu automobilov so spaľovacími motormi na elektromobily, prípadne spaľovacie motory na biopalivá, teda bez nafty a benzínu. Ide o to, či máme na to zdroje a suroviny, a pokiaľ áno, odkiaľ a za koľko a či finálny produkt bude mať kto kúpiť vzhľadom na jeho cenu a možnosť využitia, pretože v opačnom prípade to nemá zmysel a vyrábať niečo nepredajné pre cenovú nedostupnosť znamená krach výrobcov a sociálne dôsledky, spočívajúce v strate pracovných miest. Motorové vozidlá bez pohonu na fosílne palivá sú budúcnosťou Európy a sveta, s čím sa každý stotožní, pretože to znamená ekologicky čistú a zelenú krajinu. Otázne je, či je tieto ciele možné dosiahnuť v dátumoch, ktoré stanovila EÚ, teda do roku 2035 do 50 percent a do roku 2050 na 100 percent. Môj názor je taký, že je to nerealizovateľné, alebo realizovateľné len čiastočne. Aké je teda riešenie? Je potrebné investovať do týchto nových automobilových technológií tak, aby dokázali byť vyrobené za takú cenu, aby si ich mohol dovoliť kúpiť bežný spotrebiteľ. Pokiaľ to tak bude, sám trh ukáže, že spotrebiteľ sa bude zbavovať motorových vozidiel so spaľovacími motormi, pretože elektromobil bude pre neho cenovo výhodnejší. Samozrejme, že je tu potrebné vyriešiť ďalšie problémy v súvislosti s dostupnosťou nabíjacích staníc, s množstvom elektrickej energie, ktorá je potrebná na výrobu takýchto automobilov a ktorá nemôže byť taktiež vyrábaná zo zdrojov, ktoré nie sú obnoviteľné, a podobne.

Dlhodobo sa venujete rómskej komunite na Slovensku. Správa INESS zo 14. februára tohto roka uvádza, že na vzdelávanie Rómov sme minuli 173 miliónov eur. Viete, ako boli využité a s akým výsledkom?

Ten, kto je ochotný sledovať moju činnosť v EP, ale aj činnosť europoslanca na Slovensku, si určite všimol, že ako jediný europoslanec, ale aj poslanec Peter Pollák, mám veľmi pozitívny vzťah k rómskej komunite a k riešeniu rómskej otázky. Pramení to jednak z toho, že ako chlapec som vyrastal v blízkosti rómskej osady, jeden krátky čas som vyučoval rómske deti v skutočne zaostalej rómskej osade, a teda poznám ich problémy, možno viac ako niektorí tí, ktorí vehementne vyhlasujú, že riešia ich problém a pritom minuli v tomto roku 173 mil. eur na vzdelávanie Rómov, ale, žiaľbohu, bez výsledku. Zorganizoval som 1. rómsky festival v Jasove a okrem svojich vlastných finančných prostriedkov sa tam neminulo ani euro z prostriedkov štátu alebo EÚ. Nepatrí sa však hovoriť o použití vlastných finančných prostriedkov na dobré účely. Keď niekomu niečo dám, tak to nerobím preto, aby som tým získaval nejaké politické body, lebo takéto konanie považujem za úbohosť. Som pozývaný na všetky rómske stretnutia a udalosti. Naposledy ma medzinárodná rómska komunita pozvala do Domu rómskej kultúry v Bruseli na 26. apríla 2023. Mám úprimný záujem, aby sa problém Rómov, predovšetkým v komunitách sociálne slabých riešil zmysluplne, avšak oficiálne miesta, ale ani kompetentní mi v tom nechcú pomáhať. To ma však neodrádza, aby som nepostupoval tak, ako postupujem. Nejde mi o politickú slávu ani o politické preferencie, ale o vec.

Európska komisia zverejnila Správu v oblasti právneho štátu na Slovensku za rok 2022. Ako ju vnímate z hľadiska bývalého sudcu, ktorý v tejto pozícii pôsobil takmer 40 rokov?

Správa Európskej komisie o hodnotení úrovne právneho štátu na Slovensku napodiv nie je zlá. Horšie sú na tom štáty ako Maďarsko, Španielsko, Taliansko. Ja osobne by som bol v správe k právnemu štátu kritickejší. Medzi kritériá právneho štátu patrí aj sloboda médií, a to aj tzv. alternatívnych, ale aj sloboda vlastného názoru, nech by bol pre vládnu garnitúru akokoľvek nepríjemný. V poslednom čase to tak na Slovensku nefunguje. Útočí sa na názor alternatívnych médií, sú označované za dezinformačné, zažili sme zákaz Hlavných správ, Hlavného denníka, Anka Žitná odišla z TA3 tiež preto, že odvysielala objektívnu reláciu a podobne. V súvislosti s právnym systémom Slovenska vyčítam správe to, že dáva do popredia mimovládne organizácie a rôzne občianske združenia, ktoré by mali byť akousi kontrolou súdneho systému na Slovensku. Toto je neprípustné, pretože súdna moc ako tretia moc v štáte by mala byť absolútne nezávislá od vplyvov politikov aj mimovládok, pretože by sa nakoniec mohlo stať, obrazne povedané, že ministerstvo spravodlivosti by sa premenovalo na ministerstvo mimovládok a občianskych združení.

Na budúci rok nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Účasť v nich býva mimoriadne nízka, pretože EP sa zdá Slovákom vzdialený. Plánujete opätovne kandidovať? Čím by ste voličov chceli motivovať k účasti, aby neboli k národným záujmom ľahostajní?

Kandidovať na akúkoľvek politickú funkciu nespočíva v tom, či človek chce, ale či musí. Porovnám to napríklad s kandidatúrou na post prezidenta. Kandidatúra na post prezidenta spočíva v tom, či viac ako 80 percent občanov chce, aby som bol prezidentom republiky a vtedy je mojou povinnosťou kandidovať. Kandidovať len preto, že to ja sám chcem, nestačí. A s kandidatúrou do EP je to v podstate to isté. Jedinou závažnou chybou pri kandidatúre do EP je to, že pokiaľ občan dospeje k záveru, že na takýto post musí kandidovať, vzhľadom na absolútne nezmyselne vytvorené podmienky systému o tom rozhodujú predsedovia politických strán, na ktorých kandidátke ste povinný byť, aby ste sa do parlamentu dostali. Hoci je všeobecne známe, že získaním potrebného počtu hlasov a vstupom do EP nezastupujete politickú stranu ani hnutie, ale Slovensko. Rozhodujúce nie je, či strana má podporu viac ako päť percent, ako je to v prípade voľby do NR SR, ale musíte mať určitý počet hlasov medzi kandidátmi, u ktorých je jedno, na kandidátke ktorej politickej strany sa nachádzali. Táto abnormálnosť volebného systému do EP sa dá zmeniť len tak, ako je to v okolitých krajinách, že uchádzať sa o post europoslanca sa môžete v danom regióne, kde vás volia občania bez ohľadu na to, či ste v nejakej strane alebo nie. Teda ak by nastala situácia, že budem objektívne presvedčený, že občania Slovenska v potrebnom počte chcú, aby som bol europoslancom, tak som povinný sa uchádzať o tento post, a ak nie, tak sa oň uchádzať nebudem len preto, že ja chcem.

JUDr. Miroslav Radačovský, nezaradený poslanec Europskeho parlamentu.

 

Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.