REQUIEM ZA KISKOM

Pri odchode prezidenta republiky z funkcie by sa patrilo uplatniť nadhľad, zhovievavosť a použiť metódu objektívnej analýzy. Možno to urobia dobre platení či podplatení politológovia, hádam po čase historici. Ja nepatrím ani k jednej z týchto kást a nikdy by som si nedovolil samozvane sa vyhlásiť za experta či analytika. Ja píšem bez nároku na honorár, preto subjektívne, ale slobodne.

Zdanlivo to bol príbeh úspešného podnikateľa, ktorý sa svojou pracovitosťou dostal putovaním z Tatier cez USA až do Grasalkovičovho paláca v Bratislave. Taký obraz o mladom, perspektívnom a prvom nekomunistickom prezidentovi vytvorili slovenské závislé oligarchické médiá. Dnes sa ten príbeh dá zhrnúť do krátkeho, no pravdivého konštatovania metamorfózy Dobrého anjela na Padlého... Lebo Andrej Kiska končí po piatich rokoch blúdenia vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky s povesťou klamára, usvedčeného volebného, daňového aj pozemkového podvodníka. Po nástupe novej hlavy štátu do prezidentského úradu stratí tohto roku v lete vyše milión občanov ilúzie a občan Andrej Kiska imunitu. Môže byť vystavený podanej žalobe na firmu KTAG s osobným trestným stíhaním. V prípade dokázania viny s trestom odňatia slobody od 7 do 12 rokov. Do klávesnice sa mi tlačí ešte akési prirovnanie z gréckej mytológie o Ikarovom páde, ktorý vyjadruje náhly zostup z výslnia priazne či prudký pád po porušení pravidiel. Ikaros je teda symbolom zmarenej šance po chybnom kroku. Kiska ako človek, občan, politik ich však urobil množstvo.

Najbohatší uchádzač

Ing. Andrej Kiska sa stal v roku 2014 v priamej prezidentskej voľbe vo veku 51 rokov štvrtým slovenským prezidentom. V prvom kole sa krajina pod Vysokými Tatrami zhodla zo štrnástich kandidátov na dvoch favoritoch. Fico verzus Kiska. Úspešný predseda najväčšej sociálnodemokratickej strany a osvedčený dvojnásobný premiér proti úplne neznámemu liberálnemu svetoobčanovi. Takáto jasná voľba to však nemohla byť, preto ju zákulisní cizeléri so zámorskými poradcami, reklamnými a PR agentúrami, think-tankami tretieho sektora opozičnými lídrami a aktivistami postavili na osvedčenej hre (pre menej chápavých) na čierno-bielu voľbu. Na zlého a dobrého. Ten biely – teda dobrý Kiska – mal, samozrejme, už celý mesiac pred kampaňou oblepené celé Slovensko bilbordmi. Nikoho to vtedy nevzrušovalo, veď občiansky kandidát Kiska bol najbohatším uchádzačom o post nového prezidenta. Dokonca sa vystatoval, že ako popradský podnikateľ vlastní majetok v hodnote okolo 6 miliónov eur s ročným prírastkom asi 700-tisíc eur na účte. Bolo známe, že zakladateľ charitatívnej organizácie Dobrý anjel zarobil na predaji splátkových spoločností a figuruje vo firmách sprostredkujúcich finančné služby. Teda nijaká rovnaká štartovacia čiara. Mimovládna agentúra Transparency International však v prospech Kisku vyhlásila, že to bolo „kóšer“. Nie, nie. Andrej Kiska nebol žid, na judaistickú vieru sa vraj ako bývalý zväzák z dôb socialistického Československa nedal v Amerike počas brigádovania nahovoriť.

Pod ochranou scientológov

Objavili sa však hlasy o tom, že je členom inej veľmi silnej a vplyvnej náboženskej spoločnosti. No keď jeho súper Robert Fico čo len spomenul scientologickú cirkev, médiá ho išli div nie ukameňovať. Akoby aj nie, veď z nemeckého filmu Špióni scientology, ktorý pred voľbami odvysielala RTVS v prime time na Dvojke, sa pozorný divák dozvedel veľa. Už upútavka sľubovala „investigatívny dokument o praktikách scientologickej cirkvi, o jej pôsobení vo svete a využívaní špionážnych metód na získavanie prívržencov a informácií“. Ako publicista som si najviac zapamätal, že príjemnou výhodou spojenectva s týmto spoločenstvom je mimoriadna ochrana jej chránencov pred klebetami a bulvárom.I to, že scientologická cirkev je v zámorí oficiálne zaregistrovaná ako náboženská spoločnosť, čo znamená, že nemusí platiť v USA dane. Toto si však víťaz prezidentských volieb na Slovensku v roku 2014 zjavne vysvetlil po svojom – teda nesprávne. Ako sa ukázalo po rokoch v dokumentoch Finančnej správy, Kiskova firma KTAG, a teda prezident niekoľkonásobne prekročil zákonom stanovený limit. Ten bol v tom čase vo výške 264-tisíc eur pre obe kolá. Pochopiteľne, slovenské médiá o tom ani necekli.

Mizerný politik

Ani Andrej Kiska sa neodlišoval vo výkone funkcie hlavy štátu od svojich predchodcov. No len na začiatku pri inaugurácii do úradu 15. júna 2014 formálnym ubezpečením: „Chcem byť prezidentom všetkých občanov Slovenska.“ Mojím nikdy nebol. Nielen preto, že som ho nevolil. Bol taký mizerný politik, že nestálo za to všímať si jeho štátnické počiny. Žiadne neboli, lebo sa nijakých nedopustil. A ani jeden jediný raz som nemal pocit, že by sa ozval alebo zastupoval moje záujmy či potreby obecného ľudu. Vždy len a len naopak. Andrej Kiska zmenený na prezidenta z Dobrého anjela mi skôr pripomínal cínové figúrky anjelov na cintoríne v Kremnici. Spredu sú príjemní, usmievaví, vytvárajúci dojem ochrany. Odzadu vás však prekvapia poznaním, že majú prázdne hlavy...

V zahraničnej politike sa stal diaľkovo ovládaným hráčom globalizácie a predĺženou rukou americkej politiky v srdci starého kontinentu. Obklopený prečudesnými poradcami začal ako preľaknutý pudlík štekať východným smerom na „veľkého medveďa“. Lebo tak mu to odporučili tvorcovia protiputinovskej propagandy. Jeho politickí protivníci mu vyčitujú, že okrem pápeža Františka neprijal Kisku a nerokoval s ním ani jeden významnejší svetový štátnik. Neprijal ho Trump ani Putin, nestretol sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Nepozvali ho na oficiálnu návštevu ani do Nemecka, ani do Francúzska a už vôbec nie do sídla britskej panovníčky Alžbety II.

Pokračovanie článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.