REVOLÚCIA ZNAMENALA EKONOMICKÚ KATASTROFU

A. Hrnko: „Mnohí ľudia, ktorí sa zúčastňovali na privatizácii, boli určite vopred informovaní, že toto bude. Výhodu mali tí občania, ktorí už na námestiach v novembri 1989 štrngali kľúčmi od Mercedesu."

Foto ARCHÍV
Dátum 15.11.2019

BRATISLAVA 15. novembra (teraz.sk/Extra plus) – Divoké rozoberanie štátneho majetku po Nežnej revolúcii nebolo nevyhnutnou daňou za transformáciu hospodárstva, dalo sa to urobiť aj lepšie, ale nebol o to medzi vrcholovými politikmi záujem. V diskusii na Tablet.tv to povedal podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.

„Moja osobná skúsenosť bola, že mnohí ľudia, ktorí sa zúčastňovali na privatizácii, zmocňovali sa majetku štátu, boli určite vopred informovaní, že toto bude,“ povedal Hrnko. Dodal, že výhodu mali tí občania, ktorí už na námestiach v novembri 1989 „štrngali kľúčmi od Mercedesu“.

„Malo sa povedať, ktorý majetok ostane štátny a bude sa riadiť ako štátny podnik a ktorý sa bude privatizovať. Ale to tu nikto nevedel,“ povedal Hrnko. K vlastníctvu podnikov sa tak podľa neho dostali ľudia, ktorí ich nevedeli spravovať a ľahko získaný majetok iba tunelovali. 

„Keď sa v roku 1993 Slovensko osamostatnilo, malo oproti roku 1989 o 30 percent nižší hrubý domáci produkt. Ak by sa takéto niečo stalo v hociktorom západnom štáte, ten štát by skolaboval,“ povedal. Viaceré ekonomické rozhodnutia z deväťdesiatych rokov, napríklad ukončenie zbrojnej výroby na strednom Slovensku, považuje Hrnko za iracionálne. „Likvidovala sa ekonomická podstata Slovenska. Keď som bol v roku 1991 na ministerstve obchodu USA, pýtal som sa riaditeľa oddelenia, čo malo na starosti strednú Európu, čo si myslí o konverzii zbrojného priemyslu. Povedal, že to bolo najhoršie rozhodnutie, aké zažil,“ spomína Hrnko. Dodáva, že v USA by v prípade klesajúceho odbytu určitého typu zbraní hľadali pre výrobu nový obsah a trhy. „U nás to ani nebola konverzia, to bolo zrušenie slovenského zbrojného priemyslu,“ podčiarkol.