RUSKÁ CESTA K VÍŤAZSTVU

Prvé mesiace druhej svetovej vojny sa pre nacistov niesli v znamení eufórie, ktorú v nich vyvolávala séria víťazstiev. Cítili sa neporaziteľní. Osudový zvrat prinieslo až rozhodnutie Hitlera zaútočiť na Rusko. Jeho očakávania sa nenaplnili – bleskového víťazstva, zotročenia zvyškov pôvodného obyvateľstva a získania nového životného priestoru pre nadradenú rasu sa nedočkal. Naopak, vojnu na sovietskom území charakterizuje niekoľko veľkých míľnikov, ktoré vyústili do fatálnej porážky Wehrmachtu a v konečnom dôsledku aj do pádu tretej ríše.

Koniec eufórie

Cesta Červenej armády k porážke nepriateľa však nebola jednoduchá a už vôbec nie priamočiara. Hitlerovské vojská napadli Sovietsky zväz 22. júna 1941 po celej dĺžke jeho západnej hranice. Prvé mesiace nedávali ani len tušiť, že Moskva nakoniec vyjde z konfliktu víťazne. Za prvých sto dní prišiel ZSSR o vyše 80-tisíc lietadiel, čo predstavovalo zhruba 90 percent jeho letectva. Len za prvý deň pritom zničili hitlerovské vojská 1 200 sovietskych lietadiel, pričom veľká časť z nich ani nestihla vzlietnuť – jedným z prvých krokov hitlerovcov totiž bolo zbombardovanie sovietskych letísk a veľkých miest v prihraničnej zóne.

Rusi sa aj napriek nie príliš dobrému vývoju situácie len tak rýchlo nevzdávali. Stalin vyzval všetkých obyvateľov na „celonárodnú vlasteneckú vojnu proti fašistickým okupantom“. Ako prezieravý krok sa ukázala evakuácia veľkých priemyselných podnikov do bezpečia – na Ural, Sibír, do Kazachstanu a strednej Ázie, kde mohli pokračovať vo výrobe pre potreby frontu.

Aj napriek intenzívnej snahe Červenej armády prenikli hitlerovské jednotky za prvé tri týždne na sovietske územie do hĺbky 300 až 550 kilometrov v rôznych smeroch a onedlho už okupovali časť Pobaltia, Ukrajiny, Bieloruska i Moldavska. A 15. júla 1941 sa nemecké tanky priblížili k Smolensku, považovanému za bránu do Moskvy. Tu sa však ich postup zastavil. Rusi sa bili o každú ulicu, o každý dom. Nemcom sa podarilo mesto obsadiť až po dvoch týždňoch, pričom prišli o 250-tisíc vojakov. Práve boje pod Smolenskom sa podľa niektorých nemeckých veliteľov negatívne podpísali na morálke vojakov, ich eufória sa začala vytrácať a postup armády sa spomaľoval.

Ďalšie prekvapenie na nich čakalo v Leningrade. Keď sa im nedarilo mesto dobyť, rozhodli sa ho obkľúčiť a obyvateľstvo vyhladovať. Pre istotu zbombardovali aj pomerne známe Badajevské sklady, kde sa na 27 hektároch nachádzali tony potravín. Mesto sa však nevzdalo. Počas takmer 900 dní trvajúcej blokády zahynulo od hladu 640-tisíc obyvateľov, čo je viac ako celkové straty britskej alebo americkej armády počas celej druhej svetovej vojny.

Z prehliadky rovno na front

Keď sa hitlerovské vojská začali približovať k Moskve, situácia sa pre Červenú armádu zdala takmer beznádejná. Začala sa dokonca pripravovať evakuácia Stalina. On sa však zdráhal odísť z mesta, uvedomoval si, že po jeho odchode bude porážka Moskvy neodvratná. A tak sa odhodlal na neočakávaný krok – dal rozkaz usporiadať 7. novembra 1941 na moskovskom Červenom námestí vojenskú prehliadku. Nemecké jednotky táto správa šokovala – to je Červená armáda až taká znudená, že si pochoduje na prehliadke len niekoľko desiatok kilometrov od frontovej línie? Sovietskym vojakom i obyvateľstvu to však dodalo obrovskú morálnu silu. Jednotky pritom išli z prehliadky rovno do boja.

Hitlerovcov prekvapila odvaha, s akou sa proti nim postavila Červená armáda i obyčajní Rusi, a to často aj bez adekvátnej výzbroje. Problémy im spôsobovala aj ruská zima – v treskúcich mrazoch často nedokázali ani len naštartovať autá. Za dva týždne prišli pri Moskve o 153-tisíc bojaschopných vojakov – do tohto počtu sú zarátaní nielen mŕtvi a ranení, ale aj tí, ktorí utrpeli ťažké omrzliny. Okrem toho stratili aj množstvo tankov. Rusi v snahe ubrániť Moskvu stoj čo stoj ich likvidovali nielen pomocou protitankových zbraní, ale i fľašami s Molotovovým koktailom. Dovtedy neporaziteľná nemecká armáda utrpela fiasko. Červenej armáde pomohla zvíťaziť schopnosť zvládnuť siahodlhé boje v ťažkých podmienkach, ktoré by položili na lopatky každé iné vojsko. Očakávaný blitzkrieg sa nekonal. Po tejto porážke prebral velenie nad vojskami sám Hitler a tvrdými opatreniami sa mu podarilo ich ústup zastaviť.

Rozhodujúci míľnik

Ďalší významný míľnik predstavovala stalingradská bitka, ktorá sa do histórie zapísala nielen ako najväčšia bitka druhej svetovej vojny, ale aj ako jedna z tých najkrvavejších v doterajšej histórii ľudstva. Stalingrad bol zrovnaný so zemou a celkový počet obetí presiahol dva milióny. Nemci boli takí zdecimovaní, že sa už nezmohli na nijaký veľký útok. Hoci Červená armáda takisto utrpela ťažké straty, uvedomila si svoju prevahu a začala protivníka postupne vytláčať z krajiny. Hitler sa však nemienil vzdať. Vyhlásil, že Rusi musia byť zlikvidovaní, a to nielen ako vojenská sila, ale aj ako národ. Pri Kursku sa ešte raz pokúsil zvrátiť vývoj vojny na svoju stranu. Hrdo vyhlásil, že nemecké vojská ešte nikdy neboli tak dobre vyzbrojené ťažkou technikou – sústredil tam celkovo 16 elitných tankových divízií. Rusi stavili na silnú obranu: mínové polia sa tiahli desiatky kilometrov a rozmiestnili na nich vyše milióna mín.

V najväčšej tankovej bitke v dejinách sa tam proti sebe postavilo takmer tritisíc tankov na nemeckej strane, vyše päťtisíc na strane ruskej. Hoci Červená armáda prišla o osemkrát viac tankov a samohybných diel ako Wehrmacht, výroba fungovala v Rusku na plné obrátky, a tak boli schopní veľmi rýchlo dopĺňať zničenú techniku. Nemcov opäť čakala porážka; o ovládnutí Východu tak mohli nadobro zabudnúť. Sovietska armáda definitívne prešla do útoku a zastavila sa až v Berlíne.

V bojoch na východnom fronte prišlo o život až 80 percent vojakov Wehrmachtu. Do vojny proti nacistom sa pritom zapojila celá krajina, nielen vojaci. Sovietsky zväz utrpel v druhej svetovej vojne najväčšie straty zo všetkých krajín – priamo v bojoch prišla Červená armáda podľa odhadov o 11,5 až 22,4 milióna vojakov. Straty na životoch civilného obyvateľstva presiahli 11 miliónov, podľa niektorých odhadov sa však pohybujú až na úrovni 15 miliónov. Východný front tak možno právom považovať za rozhodujúce bojisko druhej svetovej vojny a Sovietsky zväz za kľúčovú silu, ktorá sa významnou mierou pričinila o porážku nacistického Nemecka.